Alžbeta Bavorská "Sisi": legendárna rakúska cisárovná, ktorá fascinuje aj dnes

Alžbeta Bavorská, zvaná Sisi - jej meno pozná každý. Rakúska cisárovná a manželka najdlhšie vládnuceho monarchu Podunajskej monarchie. Zaslúžila sa o rakúsko-uhorské vyrovnanie i o premenu ríše na dualistické Rakúsko-Uhorsku. Patrila k najkrajším ženám svojej doby a už za života sa stala legendou. A neprestáva fascinovať dodnes. Venovali jej mnoho kníh, romantických historických románov i filmov, ktoré sú skôr rozprávkovou fikciou.

Na Štedrý deň uplynulého roka si svet pripomenul 185. výročie narodenia rakúskej cisárovnej Alžbety Bavorskej, nazývanej Sisi. Tohto roku sa k nemu pridalo 170. výročie rozprávkových zásnub a len včera, 10. septembra uplynulo 125 rokov od jej tragického úmrtia na brehoch Ženevského jazera.

Bavorská princezná na rakúskom tróne

Alžbeta Amália Eugénia Bavorská, známejšia ako Sisi – bola podľa svojich súčasníkov vychýrená kráska, skvelá jazdkyňa a inšpiratívna cestovateľka. Bez pochýb bola módnou ikonou svojej doby. Ak by žila dnes, bola by iste influencerkou a propagátorkou zdravého životného štýlu. Stala sa idolom a nesmrteľnou legendou. Prísnosť viedenského dvora a etikety cisárovnú Alžbetu dusili, a tak hľadala cesty, ako uspokojiť svoju túžbu po vnútornej slobode… Hoci bola cisárovná-manželka a matka, zároveň bola aj poetka a vášnivá cestovateľka. Pod prezývkou grófka von Hohenembs viac ráz precestovala Európu. A nevynechala ani slovenský Bardejov, kde na ňu dodnes pamätajú napríklad pamätnou expozíciou v Bardejovských Kúpeľoch. Očarilo ju Stredomorie, ale zamierila aj do Afriky a na Blízky Východ. Túžila zájsť do Ameriky, čo jej nevyšlo. Aký bol jej život, čo je pravda a čo fikcia? Aká bola, a o čo sa zaujímala?

Bola veľmi citlivou osobnosťou, ktorá mala na sebe škrupinku neprístupnosti. Túžila po vnútornej slobode, ktorú za múrmi Hofburgu v zajatí etikety aj napriek láske nájsť nedokázala.

Šťastné roky detstva

Písal sa Štedrý deň roku 1837, keď sa v Mníchove v rodine bavorského vojvodu Maxa a bavorskej princeznej Ludwigy narodila neskoršia rakúska cisárovná Alžbeta Amália Eugénia (*24.12.1837, +10.9.1898). Rané roky jej života prekypovali láskavou, voľnou a slobodnou atmosférou blízkou meštianskej výchove. Kým zimné mesiace trávili v Mníchove, počas leta žili v Possenhofene. Sisi získala dobré vzdelanie, ktoré nebolo úplne formálne. Venovala sa jazykom, jazde na koni, turistike a umeniu. Zvlášť literatúre a hudbe. Už vtedy u nej prepukla vášeň písať poéziu a prejavovala záujem aj o ezoteriku.

Vášnivo rada cestovala, športovala, jazdila na koni a venovala sa aj atletike či šermu. Milovala umenie i históriu. Opantalo ju nielen antické, ale aj orientálne umenie i všetko maďarské. Písala básne a zbožňovala diela Richarda Wagnera či Heinricha Heineho.

Osudové stretnutie pred 170 rokmi

Život jej zásadne zmenila návšteva hornorakúskeho kúpeľného mesta Bad Ischl v auguste 1853, kedy arcivojvodkyňa Žofia pozvala kráľovských príbuzných na letné rodinné stretnutie do Ischla. Konalo sa pri príležitosti blížiacich sa 23. narodenín jej najstaršieho syna, cisára Františka Jozefa. Medzi hosťami osláv bola okrem iných aj Žofiina sestra, vojvodkyňa Ludwiga s dcérami. Popri staršej Helene, ktorá mala “našliapnuté” stať sa cisárovnou, prišla aj 15-ročná Sisi. Stretnutie cisárskych rodín na oslave vyvrcholilo 19. augusta udalosťou, ktorá sa vyskytne raz za storočie. Ostatne, romantickú filmovú verziu cisárskych zásnub si iste mnohí pamätáte napríklad aj z prvej časti trilógie Ernsta Marischku.

Príbeh lásky začali vo filme písať pri rybačke, v realite pri šálke čaju

Svoj veľký príbeh lásky začali cisár František Jozef a cisárovná Alžbeta písať v reprezentatívnych sálach letnej cisárskej rezidencie. Magický moment ich prvého rande, ktorým bol popoludňajší čaj v sprievode rodiny a dvoranov, pripomína tohto roku mimoriadna výstava Sivom salóne Cisárskej vily. Len mimochodom, navštíviť ju môžete do konca septembra 2023. A čo na nej uvidíte? Zavedie vás do obdobia cisárskych zásnub v auguste 1853. Presne podľa dochovaných prameňov s dobrotami z cisárskej kuchyne prichystali zručné ruky súčasných cukrárskych majstrov pod dohľadom kurátorky Martiny Winkelhofer a jej tímu bohato prestretú tabuľu.

Návštevníci spoznajú obľúbené zákusky cisára Františka Jozefa i dvora v originálnom servise zo zbierok Cisárskej vily (Kaiservilla). Výstava navodzuje dojem, že sa jej návštevníci už-už stanú očitými svedkami zrodu veľkej lásky i cisárskych zásnub.

Prebudenie v zlatej klietke

Rakúsko, Viedeň a prísnosť etikety viedenského dvora, považovala za zlatú klietku. Nedokázala sa zmieriť s prísnym životom plnom intríg, ceremónií a prísnej „prevýchovy“ svojej tety – svokry Žofie (1805 – 1872).

Navyše, tá prevzala aj výchovu detí cisárskeho páru, čo Sisi niesla ťažko. Snáď aj preto tak rada spomínala na detstvo v Bavorsku. Zároveň ale upadala do depresií, ktoré sa znásobili po úmrtí dcéry Žofie (1855 – 1857). Historici konštatujú, že vďaka odlúčeniu od detí si Alžbeta nedokázala vytvoriť silné city ku Gizele (1856 – 1932) a ani ku korunnému princovi Rudolfovi (1858 – 1889). A to i napriek tomu, že sa neraz vzoprela jeho tvrdej výchove v armáde.

Výnimkou bola najmladšia Mária Valéria, ktorej výchove sa Sisi venovala sama a s ktorou ju spájalo silné puto. Mnohí vedci poukazujú na fakt, že hoci sa cisársky pár miloval, ich vzťah čelil častým nezhodám. Alžbeta čoraz väčšmi unikala z Viedne a aj od cisárskych povinností. Práve vďaka chorobe sa dostala do Stredomoria, kde sa naplno prebudila jej cestovateľská vášeň.

Lifestylová koučka i influencerka

Od mladosti vášnivo rada športovala a pestovala zdravý životný štýl, k čomu ju viedol jej otec. Milovala psov, poľovačky i kone, rada jazdila, a to dokonca závodne. Popritom sa venovala šermu i atletike, čo dokumentujú aj jej, dodnes zachované telocvične, ktoré si na mieste svojho pobytu rada zriaďovala. Alžbeta milovala turistiku. Rada podnikala dlhé vychádzky, ktoré boli podľa slov niektorých dvorných dám skôr prechádzkové behy.

Preslávila sa podľa niektorých až posadnutosťou krásou tela, no, údajne, si na protest konvenciám nechala na rameno vytetovať kotvu. Merala 172 cm a počas života nikdy neprekročila 50 kg a v páse merala nanajvýš 50 cm. Vo forme sa držala rôznymi diétami založenými na pomarančovej šťave, mlieku či vývare. Dennodenne cvičila a kontrolovala svoje miery. Chlebom každodenným bývali okrášľovacie kúry. Jej osvedčenými pomocníkmi boli olivový olej, med, výťažok z ruží a levandule, zábaly zo sena, slimačieho či surového teľacieho mäsa. Mnohé z nás ju obdivujú pre jej nádherné husté a dlhé kadere. Ich umývanie a česanie bolo hodiny trvajúcim rituálom, čomu sa pri ich dĺžke až po kolená, ani veľmi nemôžeme čudovať.

Slobodu hľadala v poézii i na cestách

Na viedenskom dvore sa cítila ako vo väzení. O to väčšmi hľadala únik vo vnútornom svete prostredníctvom literatúry či svojich básní. Podobne ako bavorského kráľa Ľudovíta II., s ktorým ju spájalo aj blízke priateľstvo, aj ju fascinovala antika, orientálne umenie, mytológia i tvorba Richarda Wagnera. Milovala literatúru, a to nielen ako vášnivá čitateľka, ale i ako autorka. Obdivovala vtedy zaznávaného básnika Heinricha Heineho či Williama Shakespeara. Túžila sa stať väčšmi uznávanou poetkou, než cisárovnou. Vo svojich básňach, ktoré sa zachovali v Poetickom denníkom, ukrývala svoje pocity. Podľa jej želania, sa smeli zverejniť až v 20. storočí.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Cestovala za poznávaním i za umením

Spočiatku absolvovala cesty po boku svojho manžela, no svoju cestovateľskú vášeň odhalila najmä počas liečebného pobytu na Madeire. Bola, ako sa sama nazvala, akýmsi ženským prototypom „bludného Holanďana“. Lákalo ju všetko nevšedné a ojedinelé. Podľa vzoru členov svojej rodiny boli jej srdcovkou krajiny Stredomoria. Zaujímala sa tiež o najnovšie archeologické náleziská v Tróji, stavbu Suezského prieplavu či dejiny Grécka. Túžila absolvovať expedíciu do Orientu, ktorú neskôr aj podnikla.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Niekoľko ráz precestovala milované Grécko. Ostrov Korfu sa stal jej majákom. Zámok Achilleon ukrýval vzácne umelecké pamiatky z obdobia antiky či z Orientu. Cisárovná navštívila nejeden raz aj Taliansko a južné Francúzsko. Paradoxne, napriek svojej ambícii zachovať si štíhlu líniu, neodolala vynikajúcej čokoláde a dezertom bratislavského rodáka – c. k. cukrára Antona Rumpelmayera v jeho cukrárni v Aix-en-Provence.

Popri cestovaní mala niekoľko miest, kde sa cítila doma: uhorské (maďarské) Jedľovo (Gödöllő), hornorakúsky Bad Ischl s letnou rezidenciou či jej staviteľské dielo – zámoček Achilleion na Korfu.

Do politiky sa Sisi nemiešala, spravila tak iba trikrát

Do politiky sa snažila nemiešať. Výnimku spravila len trikrát, a to zakaždým v politicky a diplomaticky zložitých situáciách. Učinila tak nielen pri oficiálnej návšteve v Korutánsku, ale aj počas ich návštevy Lombardska a Benátska. Tie túžilo po zjednotení Talianska alebo aspoň po odtrhnutí pod taktovkou neskoršieho mexického cisára Maximiliána. Kým cisára Františka Jozefa privítali chladne, Sisi spôsobila vlnu nadšenia a uvoľnila napätia pri rokovaniach. Najväčšmi sa ale zaangažovala v prípade Uhorska. Túto krajinu i všetko maďarské si zamilovala.

Pre cisára bolo rakúsko-uhorské vyrovnanie ústupkom, pre Alžbetu ich korunovácia za uhorského kráľa a kráľovnú veľký triumf. Od Uhorska získali štátny korunovačný dar, zámok v Gödöllő. Ten uhorská koruna získala ako odúmrť po Grassalkovičovcoch. Zámok pripomínajúci bratislavský Prezidentský palác bol miestom, kde sa Alžbeta zdržiavala častejšie ako v domovskej Viedni. Tu porodila aj svoje, v poradí štvrté, dieťa Máriu Valériu (1868 – 1924).

Dodnes ju milujú generácie Maďarov. Bola poslom zmierenia

Rada navštevovala Budapešť a jej okolie. Obdivovala maďarskú kultúru a ako milovníčku koní, ju fascinovali maďarské kone, ktoré aj sama chovala. Plynule rozprávala maďarsky a obklopovala sa maďarskou aristokraciou. Tak, ako ona milovala Uhorsko, milovali a dodnes ju milujú generácie Maďarov. Presvedčila manžela, aby urovnal vzťahy s Uhorskom, ktoré boli napäté od revolúcie 1848/1849, kedy Uhorsko medzi 26. júnom a 14. augustom 1848 detronizovalo Habsburgovcov a panovník podľa hodnotenia maďarskej historiografie “revolúciu krvavo potlačil”.

Začiatok konca

Tragédia v zámočku Mayerling (dnes kláštor karmelitánok) ňou otriasla a smútok nosila do konca života. Ich jediný syn Rudolf bol pre kritiku otca a svoje reformné ambície pod hľadáčikom polície. Cisár o jeho schopnostiach pochyboval, čo podľa súčasníkov, dával Rudolfovi neraz pocítiť. Naposledy ním pohrdol so slovami „Nie si hodný byť mojím nástupcom“ tesne pred tragédiou, ktorá dodnes vyvoláva pochybnosti a pozýva konšpirovať. Verzia o samovražde Rudolfa a jeho milenky Mary Vetserovej v januári 1889 je najčastejšie pertraktovaná. Objavujú sa ale aj názory, že bol obeťou politického komplotu. Tak či onak, cisárovnú Alžbetu táto správa zasiahla na Korfu a do Viedne sa nemienila vrátiť. Túžila byť „bludným Holanďanom“, a ako sama napísala „plaviť sa na lodi krížom-krážom až sa loď nepotopí alebo nerozbije o skaly.“

Hoci jej všetci pri narodení predpovedali na výsosť šťastný život, prišla o dve deti a sama skonala tragicky. Stalo sa to presne pred 125. rokmi, keď sa „grófka von Hohenembs“ ponáhľala s jednou dvornou dámou, barónkou Sztárayovou na parník. Anarchista Luigi Lucheni svoj pilník zabodol do srdca rakúskej cisárovnej, ktorá na následky zranení do hodiny skonala. Jej úmrtie reflektovala súdobá tlač a telo na pohreb so všetkými cisárskymi poctami previezli do Viedne. Ostatne, v Kapucínskej krypte spočíva po boku svojho manžela a syna dodnes.

Nesmrteľný mýtus krásnej Sisi

Skutočnými memoriálmi cisárovnej Sisi sú viedenské cisárske rezidencie Hofburg i Schönbrunn, ale aj Cisárska vila v Bad Ischli či neďaleko Budapešti ležiaci zámok Gödöllő. Vďaka tragédii sa k ním pridal i hotel Beau Rivage Geneva, v ktorom rakúska cisárovná Alžbeta Bavorská, krásna Sisi pobývala i skonala. Popravde, na mýtickú Alžbetu spomína aj každá poriadna rakúska či maďarská tradičná reštaurácia i hotel vyššej kategórie.

Na špeciálnej výstave v Cisárskej vile do konca septembra 2023 prezentujú exponáty, ktoré bežne nemôžete vidieť. Po prvý raz uvidíte portrét znázorňujúci budúcu cisárovnú v čase slávnych zásnub v Bad Ischli. Stredobodom výstavy sú ale rozprávkové šaty inšpirované slávnymi hviezdnymi šatami. V exkluzívnej róbe z dielne najznámejšieho krajčíra 19. storočia, Karla Friedricha Wortha, zvečnil vtedy 28-ročnú cisárovnú Sisi na svojom obraze maliar Franz Winterhalter. Kým pôvodnú róbu by ste na výstave hľadali márne, organizátori prezentujú modernejšiu, avšak rovnako fascinujúcu verziu hviezdnych šiat z dielne excelentného rakúskeho dizajnéra Antona Kruga. Ručne šité tylové šaty ovenčil zlatom i striebrom, čím pripomenul najviac známe zobrazenie ikonickej cisárovnej Alžbety-Sisi.

Slovenský Taj Mahal

Väčšina návštevníkov ikonického bratislavského kostola sv. Alžbeta známejšieho ako Modrý kostolík netuší o spojitosti tohto rímskokatolíckeho chrámu s tragicky zosnulou cisárovnou Alžbetou, známejšou ako Sisi. Spojitosť nie je len v mene. Kostol s patrocíniom sv. Alžbety Uhorskej, dcéry uhorského kráľa Ondreja II., pôvodne postavili ako školskú kaplnku. Už niekoľko desaťročí je farským chrámom. Okrem nadprirodzenej éterickosti sakrálneho priestoru dýcha romantikou, a zároveň patrí medzi najobľúbenejšie svadobné kostoly v Bratislave. Svojim spôsobom je i pamätníkom lásky ovdoveného cisára Františka Jozefa I. tragicky zosnulej manželke…

Na jeho zbudovanie prispela okrem bratislavskej mestskej honorácie, miestnej aristokracie taktiež cisárska rodina či cisár František Jozef I. osobne. Mnoho historikov s istým nadsadením považuje tento chrám aj za pamätník cisárovnej Alžbety – niečo ako slovenský Taj Mahal.

Mramorový reliéf modliacej sa cisárovnej k svojej patrónke Alžbete Uhorskej-Durínskej pochádzal z dielne významného bratislavského sochára Alojza Riegeleho. Od vysviacky chrámu v roku 1913 býval osadený vľavo, na mieste súčasného bočného oltára. V roku 1921 ho preniesli do kaplnky Grassalkovichovho (dnes Prezidentského) paláca. Na pôvodné miesto v kostole sa síce nevrátil, hoci ho v roku 1934 prinavrátili farnosti naspäť. Keďže prázdne miesto už bolo zaplnené, bol zamurovaný do steny vstupnej haly susednej fary, kde je dodnes. V roku 2014 prešiel rekonštrukciou.

Sisi dodnes zanecháva živú stopu

Cisárovná Sisi inšpiruje a fascinuje vedcov, spisovateľov, dramatikov i filmárov. Našla si miesto v ľúbostných i dobrodružných historických románoch, z ktorých spomeňme ságu z pera Marieluise von Ingenheim či súčasnej slovenskej spisovateľky Michaely Elly Hajdukovej. O svetovú slávu, uznanie i obdivovateľov Sisi nemala núdzu ani za života. Po smrti sa o to postarala najmä romantická ilúzia svetoznámej trilógie „Sissi“ Ernsta Marischku s Romy Schneider a Karlheinzom Böhmom v hlavných úlohách.

Poslednou snímkou o nej sú rakúska miniséria Sissi (2021) či koprodukčná snímka Korzet (2022). Obe sú skôr nevydarenou fraškou či fikciou ako historicky verným príbehom. Vďaka úspešnému ťahu marketérov je legendárna Sisi aj výnosným prostriedkom nielen rakúskeho, maďarského, bavorského či gréckeho turizmu. Mnohí nadšenci radi absolvujú cesty po stopách krásnej Sisi, a rada priznávam, že k ním patrím aj ja.