V marci sme si pripomenuli narodeniny nemeckého barokového skladateľa Johanna Sebastiana Bacha. Viete, prečo sa v literatúre uvádzajú dva rôzne dátumy narodenia a ako k tomu došlo? Ak nie, prezradíme.
Diela Johanna Sebastiana Bacha sú známe každému. Pretože aj ten, kto neholduje klasickej hudbe, sa s nimi stretol počas života v niekoľkých filmoch. Aj jeho život si nejeden hudobný kritik, publicista a historik zobral „na mušku“. K napísaniu tohto článku ma inšpiroval jeden instagramový post Nitrianskeho komorného orchestra ZOE. V ňom sa svojich followerov pýtali na dve otázky. Prvou bola, či vedia, kto oslavuje 21. marca narodeniny. Odpoveď bola ľahká a jasná – Johann Sebastian Bach. Ale odpoveď na tú druhú mnohí nemuseli poznať. No, najprv tá otázka. Prečo sa v literatúre uvádza ako Bachov dátum narodenia 21. i 31. marec? Jedná sa o chybu alebo dva protichodné údaje v prameňoch? Na úvod prezradím, že ani protichodné údaje a ani chyba to nie je. Ak sú oba údaje správne, tak v čom tkvie rozdiel?
Odpovie nám historická veda – chronológia
Aby sme našli odpoveď, musíme siahnuť k histórii. Konkrétne sa pozrieme na to, čo nám k tomu povie chronológia – pomocná veda historická. Tá je predsa na to, aby vysvetľovala a prepočítavala historické údaje na moderný dátum.
Tajomstvo narodenín Bacha tkvie v použitom kalendári
Určite viete, že existuje juliánsky a gregoriánsky kalendár, ktoré spolu súvisia. Hoci je dnes medzi nimi až 13-dňový rozdiel, oba majú rímske korene. Starší, tzv. juliánsky kalendár, vypracoval rímsky konzul Gaius Iulius Caesar v roku 46 pred Kristom.
Dôvodom reformy rímskeho kalendára bol nesúlad mesiacov kalendára s ročnými obdobiami a snaha priblížiť sa čo najväčšmi dĺžke tropického roku. Lunárny kalendár nahradil slnečný. Vytvoril tak 4-ročný cyklus s 1461 dňami. Zdarné aplikovanie jeho reformy zastavilo jeho zavraždenie na Marcové ídy. Jeho nástupcovia v konzulskom úrade si jeho myšlienku priestupných rokov vyložili trochu ináč. S pár úpravami cisára Augusta zostal tzv. juliánsky kalendár v užívaní aj po zániku Západorímskej ríše. Prežíva prakticky dodnes. Ešte začiatkom 20. storočia ho používali v štátoch juhovýchodnej a východnej Európy ako regulárny kalendár. A aj dnes je doménou pravoslávnych kresťanov i gréckokatolíkov aj u nás na Slovensku.
Juliánsky kalendár čakala reforma
Pre vzrastajúci nesúlad medzi astronomickými a vypočítanými fázami Mesiaca sa už v 8. storočí začalo hovoriť o potrebe reformy kalendára. No všetky pokusy zostali až do pontifikátu pápeža Gregora XIII. len na papieri. K zmene došlo v roku 1582, kedy sa pápež rozhodol celú záležitosť vziať do vlastných rúk. Odchýlka medzi skutočným rokom a tým na papieri v tomto roku dosiahla celých 10 dní! Pápež Gregor XIII. svoju reformu kalendára predstavil v bule Inter gravissimas. Snažil sa odstrániť tento rozdiel i možnosť vzniku odchýlok kalendára v dlhom časovom horizonte. Dátum jarnej rovnodennosti stanovil pevne na 21. marca. Dokázal to tzv. slnečným vyrovnaním, kedy roky začínajúce nové storočie zostali s výnimkou rokov 1600, 2000 a 2400 nepriestupné. Celú záležitosť vyriešil aj administratívne. Rok 1582 sa stal rokom opravným a vypustil z neho 10 dní. Aby nenarušil liturgický rok vypustil tieto dni v októbri. Po štvrtku 4. októbri nasledoval hneď piatok 15. októbra.
Nový kalendár však neprijali všetci hneď a naraz
Prijatie gregoriánskej reformy kalendára však nenastalo hneď. Niekde odštartovalo už v priebehu roka 1582, inde to trvalo niekoľko rokov až storočí. Na našom území ho začali používať niektoré inštitúcie už v roku 1583. Zákonný rámec dostal až uznesením krajinského snemu v roku 1599. No datovanie starým štýlom – juliánskym prežívalo aj u nás ešte dlhé desaťročia. V Rímskej ríši národa nemeckého bola situácia zložitejšia. Katolícke územia začali reformu ako stilus novus (nový štýl) používať prakticky hneď počas nasledujúceho roka. Protestantské územia ho z pochopiteľných dôvodov dlho odmietali používať. Tým v Nemecku došlo k chronologickému dualizmu.
Ako je to teda s dátumami narodenín slávneho skladateľa?
Ekonomické dôvody a prax donútili Nemecko po dlhých desaťročiach odporu prijať reformu kalendára. K zjednoteniu datovania novým gregoriánskym kalendárom tu došlo až od roku 1700. Z toho vyplýva, že Johann Sebastian Bach sa podľa juliánskeho kalendára, ktorý platil v nemeckých kniežatstvách až do roku 1700, narodil 21. marca 1685. V prepočte na “naše” dnešné datovanie, je to 31. marec. Vzhľadom na skladateľov odkaz a tvorbu by sa mesiac knihy mohol stať aj mesiacom Johanna Sebastiana Bacha. Práve tak je tomu aj v prípade medzinárodného festivalu Bach pre všetkých (Bach Mindenkinek Fesztivál) v Maďarsku i v okolitých štátoch. Vrátane Slovenska. Koncerty festivalu tento rok hostil už Báč, Dolný Štál či Komárno. Jeden, presne v deň narodenín podľa gregoriánskeho kalendára, hostila aj Východoslovenská galéria v Košiciach (písali sme o tom TU).
Zdroj foto: Wikimedia Commons
14 thoughts on “Prečo má J. S. Bach dva dátumy narodenín?”
Comments are closed.