Záver apríla patrí v Slovenskej filharmónie kráľovskému nástroju i pocta J. S. Bacha. Svoj recitál v bratislavskej Redute odohrá organista Ludger Lohmann. Na záver koncertného cyklu organových recitálov sa predstaví s Umením fúgy a vzdá poctu J. S. Bachovi...
Cyklus organových koncertov v 76. koncertnej sezóne Slovenskej filharmónie vstupuje do svojho finále. Sériu organových recitálov na pôde bratislavskej Reduty uzavrie, ako vás informujeme v aktuálnom vydaní Kam za kultúrou, tretí recitál aktuálnej sezóny. Kráľovský nástroj Slovenskej filharmónie rozoznie v nedeľu 27. apríla 2025 o 16.00 hod. nemecký organista, muzikológ a pedagóg Ludger Lohmann. Publikum poteší uvedením cyklu Umenie fúgy Johanna Sebastiana Bacha, ktorý sa pre svoju zložitosť hrá ako celok na našich pódiách len zriedka. Zaradením Bachovho opusu si Slovenská filharmónia opätovne pripomenie tohtoročné 340. výročie narodenia velikána barokovej hudby.
K pocte Bachovi
Osobnosť tohtoročného “jubilanta” Johanna Sebastiána Bacha je vo všeobecnom meradle najslávnejšia, najznámejšia a najobdivovanejšia vďaka tvorbe pre organ. Je možno nepísaným symbolom organovej hudby. Vznik väčšiny impozantných diel súvisí s Bachovým prvým, z hľadiska tvorby výrazným pobytom vo Weimare. Vzormi boli pre ambiciózneho Bacha organisti Johann Adam Reincken a Dietrich Buxtehude. V túžbe zoznámiť sa s nimi prešiel Bach 450 kilometrov väčšinou na vlastných nohách a toto stretnutie naplno využil v nasledujúcich aktivitách ako organista a skladateľ.
Nemecký organista, muzikológ a pedagóg Ludger Lohmann slúžil ako katedrálny organista stuttgartskej katedrály sv. Eberharda viac než štvrťstoročie. Organový virtuóz patrí k uznávaným znalcom barokovej hudby. Predstavil sa na mnohých koncertných pódiách a za svoju jedinečnú interpretáciu si zaslúžil nejedno ocenenie z najvýznamnejších interpretačných súťaží. K ním patrí aj ocenenie z ARD-Wettbewerb München 1979 či Grand Prix de Chartres z roku 1982. Okrem koncertnej činnosti sa venuje organárskej, reštaurátorskej i pedagogickej činnosti. Najprv v Kolíne a neskôr v Stuttgarde vychoval ako vysokoškolský pedagóg desiatky organistov. Za jeho vedecké i pedagogické zásluhy ho ako prvého ocenilo britské Royal College of Organists čestnou medailou. V roku 2023 dostal i Cenu euróspskej sakrálnej hudby.
Umenie fúgy Johanna Sebastiana Bacha sa pre svoju zložitosť hrá ako celok na našich pódiách len zriedka. Toto dielo predstavuje fascinujúce kontrapunktické kompendium, ktoré po Bachovej smrti v roku 1750 ostalo nekompletné. Posledná z fúg je nedokončená. „Vydanie Umenia fúgy (1751) bolo preto pre potreby vydania doplnené chorálom Wenn wir in höchsten Nöthen sein/Von deinen Thron tret ich hiermit (BWV 668a), ktorý podľa legendy úplne slepý skladateľ diktoval svojmu žiakovi a zaťovi Johannovi Christophovi Altnickolovi (1718 – 1750),” hovorí muzikológ Andrej Šuba, ktorý je aj autorom textu ku koncertu.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Znalec Bachovho diela Christoph Wolff (1940) v skladateľovom životopise píše, že Umenie fúgy predstavuje vrchol skladateľovho celoživotného úsilia a je súčasne pendantom Omše h mol. „Koncepciu Umenia fúgy nepochybne ovplyvnili Bachove predchádzajúce diela: Temperovaný klavír, Goldbergove variácie a Hudobná obeť. Umenie fúgy, projekt, ktorému sa skladateľ venoval v poslednej dekáde svojho života, je napriek nekompletnosti najobsiahlejším zhrnutím hudobnej reči zrelého Bacha, spojenie „vedy o hudbe“, ako sa na kompozíciu v období baroka stále nazeralo, s hudobnou praxou,“ dodáva muzikológ Andrej Šuba.
—
PR, Slovenská filharmónia, www.filharmonia.sk
Foto: archív umelca, Peter Brenkus, archív SF
Zdroj: SF
