Seriál "Bratislava pod lupou" pokračuje treťou časťou. Pozrieme sa v nej na Primaciálny palác, ktorého história je veľmi zaujímavá. Postavil si ho uhorský prímas, stal sa miestom mieru, a dnes ako majetok hlavného mesta SR - Bratislavy slúži nielen samospráve, ale aj verejnosti. Je obľúbeným miestom spoločenských podujatí a kedysi aj miestom svadieb. Objavte Primaciálny palác a jeho dejiny s nami!

V dnešnom pokračovaní po zaujímavostiach Bratislavy, hlavného mesta Slovenskej republiky, chceme upriamiť vašu pozornosť na reprezentačnú budovu v susedstve Starej radnice. Keď prejdete dvorom Starej radnice, objaví sa pred vami Primaciálny palác, jeden z najväčších a najhonosnejších palácov v meste. Radí sa k najkrajším klasicistickým stavbám Bratislavy. Postavili ho tesne predtým ako Bratislava prišla o štatút hlavného a korunovačného mesta Uhorska.

Vyrástol na mieste stredovekého hospodárskeho domu, ktorý nechal v 1. polovici 15. storočia prestavať v gotickom slohu ostrihomský arcibiskup Dionýz Széchy. Súčasne tu postavili aj kaplnku zasvätenú sv. Ladislavovi. Ďalšou úpravou v 16. storočí sa objekt zmenil na renesančnú kúriu. Dnešný Primaciálny palác postavil uhorský prímas (ostrihomský arcibiskup) Jozef Batthyány v roku 1778 ako svoju zimnú rezidenciu. Bol odporcom predovšetkým náboženských reforiem Jozefa II. a organizátorom uhorskej konzervatívnej opozície. Podporoval hudbu, literatúru a stavebníctvo.

Primaciálny palác inšpirovaný Francúzskom

Architektúru paláca návrhol viedenský architekt Melchior Hefele v štýle francúzskeho klasicizmu. Hefeleho návrhy ovplyvnili J. B. Fischer a A. Hildebrandt, rakúski majstri baroka. Podľa jeho projektu postavili po smrti cisárov Jozefa II. (1790) a Leopolda II. (1792) vo viedenskom Dóme sv. Štefana tiež castrum doloris okolo katafalku k úcte pamiatky panovníkov. Pri príležitosti korunovácie Leopolda II. v roku 1790 aj víťazný oblúk. Primaciálny palác s racionálnym pôdorysom a kompozíciou priečelia postavili v štýle Ľudovíta XVI.

Dýcha antikou

Bratislavčanmi známy ako “ružový” palác má aj svoju výnimočnosť. Jedine tento palác v hlavnom meste zdobia kolosálne kamenné sochy s prvkami antickej mytológie snúbiace sa s prvkami kresťanskej vierouky. Sochy, reprezentujúce cnosti kardinála, uhorského prímasa – ostrihomského arcibiskupa Jozefa Batthyánya sú dielom sochárov F. H. Prokopa a M. Koglera.

Zľava je bohyňa múdrosti Minerva, ďalej sú to Múdrosť, Láska, Mlčanlivosť, Čistota srdca a súsošie Božej múdrosti. Sochy mali ľudí nabádať priblížiť sa k antickým ideálom, ktoré sčasti prevzala aj kresťanská morálka.

Od osobného motta ku kardinálskemu erbu

Dvaja anjeli nad terasou držia v rukách iniciály latinských písmen C a I. Litera C zastupuje počiatočné písmeno latinského slova Clementia, čo značí láskavosť. Písmenom I začína latinské slovo Iustitia, ktoré znamená spravodlivosť. Tieto boli heslami nielen uhorskej kráľovnej Márie Terézie, ale osvojil si ich aj uhorský prímas, kardinál Batthyány.

Celok nad tympanonom kompletizuje mohutné sochárske stvárnenie erbu staviteľa, kardinála Jozefa Batthyánya. “Jedná sa o batthyányovský rodový erb, ktorý znázorňuje na skale sediaci pelikán s mláďatami, a pod ním v jaskyni z vody vyrastajúci zlatý lev s tureckou šabľou v tlame. Tento, podobne ako ďalší členovia tohto významného uhorského aristokratického rodu používal vo svojom osobnom erbe aj uhorský prímas Jozef Batthyány. Hoci sám pochádzal z grófskej vetvy, ako uhorský prímas rovný kniežatám nesie jeho erb znaky kniežacieho erbu. Doplnený je ale o insígnie jeho hodnosti v cirkevnej hierarchii – kardinála, ktorými sú pontifikálie – dvojitý procesiový kríž, berla a nad kniežacou korunou má kardinálsky klobúk s pätnástimi strapcami na každej strane,” hovorí heraldička Silvia Mária Petrovitsová.

Nechýba dielo Messerschmidta

Na atike paláca stoja aj štyri ozdobné vázy od Johanna Adama Messerschmidta. Bol bratom slávneho barokového sochára Franza Xavera Messerschmidta, ktorý práve v Bratislave vytvoril svoje najslávnejšie dielo Charakterové hlavy. Hoci v našom hlavnom meste prežil aj posledných sedem rokov života, žiaľ, dnes po tomto slávnom umelcovi nemáme v Bratislave žiadnu pamiatku. Dokonca aj dom, v ktorom na Zuckermandli, dnešnom Podhradí, žil, už nestojí. Nepoznáme ani presné miesto jeho posledného odpočinku. Navyše sa nezachoval ani symbolický náhrobok, ktorý mu mesto v roku 1941 pri Kostole sv. Mikuláša na Podhradí nechalo postaviť.

Primaciálny palác - miesto, kde sa písali dejiny

Už od svojho vzniku bol Primaciálny palác významnou a dôležitou inštitúciou. Pri korunováciách sa tu ubytovali aj králi. Bol tiež miestom otváracích ceremónii uhorského krajinského snemu, ktorý zasadal v budove Kráľovskej komory, dnes patriacej Univerzitnej knižnice. Prestíž Primaciálneho paláca vzrástla po požiari Bratislavského hradu v roku 1811, kedy slúžil aj ako dočasná rezidencia Habsburgovcov.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Vo vstupnej hale do paláca je umiestnená pamätná tabuľa. Pripomína podpísanie Bratislavského mieru, ktorý tu v Zrkadlovej sieni 26. decembra 1805 podpísali predstavitelia cisárov Napoleona a Františka I. po bitke pri Slavkove. Rokovaní o mieri sa nezúčastnili samotní panovníci, ale iba diplomati. Rakúsko zastupovalo knieža Johann-Joseph z Liechtensteinu a Francúzsko Charles-Maurice de Talleyrand-Périgord. O deň neskôr zmluvu ratifikoval Napoleon v Schönbrunne. Tým uzavreli tretiu koaličnú vojnu.

Čo má spoločné fontána a mestské súdnictvo?

Na vnútornom nádvorí Primaciálneho paláca stojí fontána svätého Juraja, legendárneho rytiera, ktorý bojuje s drakom. Boj s drakom symbolizuje úsilie katolíckej cirkvi vyhnať z mesta reformáciu. Povesť hovorí, že Juraj zachránil pannu menom Dúbravka z pazúrov draka a získal si jej ruku. Každý rok na sviatok sv. Juraja, vraj, kamenný rytier ožije, zvrtne sa na koni a pokloní sa obyvateľom mesta.

Podľa tradície to bola pôvodne studňa, ktorá slúžila súdobému súdnictvu a vykonávaniu rozsudkov. Trestali v nej pekárov, ktorí zákazníkov okrádali na váhe či kvalite svojich tovarov. Ich mená a výška trestu je zapísaná v mestskej kronike.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

V stredoveku bolo vecou cti všetkých remeselníckych cechov, aby prísne dbali na kvalitu výrobkov, ktoré ich majstri dodávali na trh. Preto výrobky prísne kontrolovali a za nekvalitné boli majstri trestaní. Bratislavskí pekári napríklad majstra, ktorý dodal na trh nekvalitný výrobok, trestali ponáraním do Dunaja. Neskôr trest zmiernili, nesvedomitých pekárov už neponárali do Dunaja, ale údajne do studne, dodnes sa nachádzajúcej na Primaciálnom námestí. Kat postavil ponad studňu drevené lešenie, na ktorom bola zavesená kladka a cez kladku bol pretiahnutý povraz s hákom. Katovi pomocníci priniesli veľkú železnú klietku, ktorú pripevnili na hák. Trestaného zatvoril kat do klietky a ponoril ho do studne. Takéto tresty vykonávali v Bratislave až do roku 1773. Potom ich zakázal panovník Jozef II.

Kaplnka slúži pôvodným účelom aj dnes

Nachádza sa tu aj vstup do kaplnky sv. Ladislava. Jej vznik je spojený s prestavbou paláca v 1. polovici 15. storočia. Pôvodne na tomto mieste bola staršia kaplnka toho istého zasvätenia. Hoci je kaplnka nenápadná, jej interiér patrí k hodnotným umeleckým pamiatkam a oplatí sa ho vidieť. Pôsobivá je stropná freska s motívom zázraku sv. Ladislava, oltárny obraz so sv. Jozefom i vedľa stojace súsošie Kalvárie. Navštíviť ju môžete v nedeľu, keďže doposiaľ slúži liturgickým účelom.

Navštívte Primaciálny palác! Čo si treba všimnúť?

Po čestnom schodisku vyjdete k najhonosnejšej sále celého komplexu. Na prvom poschodí je najluxusnejšia miestnosť paláca – známa Zrkadlová sieň. Tá bola dejiskom mnohých významných historických udalostí. V nej podpísali v roku 1805 v poradí tretí Bratislavský mier – medzi Francúzskom a Rakúskom po bitke pri Slavkove. Tu sa zahajovali zasadnutia Uhorského snemu, ktorý sídlil v súčasnej budove Univerzitnej knižnice. V roku 1848 v nej podpísal posledný v Bratislave korunovaný panovník Ferdinand V. tzv. marcové zákony, ktorými zrušil nevoľníctvo.

V súčasnosti Zrkadlová sieň slúži nielen ako miesto zasadania mestského zastupiteľstva, ale aj na rôzne spoločenské podujatia. Je tiež vyhľadávaným koncertným miestom Bratislavy. Pri najbližšej návšteve Zrkadlovej siene si všimnite skromnú predsieň a vstupný salón, ktorý zdobia aj portréty vládcov. Okrem neho tam nájdete aj portrét stavebníka paláca, Jozefa Batthyánya.

Reprezentačné salóny sa oplatí navštíviť. TOP ťahákom sú tapisérie

Mimochodom, celé reprezentačné prvé poschodie je prístupné verejnosti v návštevných hodinách. Navštíviť tak môžete aj päť salónov, ktoré okrem vzácneho historického mobiliáru i malieb zdobia aj vzácne gobelíny. Séria šiestich anglických tkaných nástenných kobercov – tapisérií zo 17. storočia je unikátom. Táto séria z anglickej kráľovskej tkáčskej továrne v Mortlaku patrí dodnes k najvýznamnejším objektom kultúrneho dedičstva nášho hlavného mesta. A to i napriek tomu, že netušíme, ako sa sem dostali. V napoleonskom období boli tieto ukryté a objavili ich až v roku 1903, kedy Primaciálny palác kúpilo mesto Bratislava.

Pri rekonštrukcii budovy za tapetami v predsieni Zrkadlovej siene objavili sériu šiestich neznámych tapisérií zobrazujúcich starú antickú povesť o Héró a Leandrovi. Návrhy gobelínov sú dielom Franza Cleyna a odzrkadľuje sa v nich vplyv flámskeho a sčasti aj talianskeho maliarstva obdobia manierizmu. Zbierka šiestich slávnych tapisérií znázorňuje tragickú lásku medzi Herom a Leandrosom.

Podľa povesti bola Héró kňažkou v Seste na pobreží dnešného Hellespontu. Počas slávnosti sa zoznámila s Leandrom, krásnym mládencom z protiľahlého Abýdu. Keď sa chceli stretávať, musel Leander v noci preplávať morskú úžinu a nad ránom sa vrátiť späť. Héró každý večer vyvesila vo veži lampu, ktorá Leandrovi určovala, akým smerom má plávať. Jednej búrlivej noci vietor lampu zhasol, Leander stratil smer a utopil sa. Jeho mŕtve telo vyplavilo more na breh ku kláštoru. Keď ho Héró ráno videla, od žiaľu vyskočila z okna a zabila sa.

Dejiny tu písala i Galéria mesta Bratislavy

Z ďalších vystavených výtvarných diel tu dominujú najmä obrazy s biblickou tematikou z dielní talianskych autorov 16. a 17. storočia. V malých miestnostiach sú umiestnené súbory holandského a flámskeho žánrového maliarstva 17. storočia.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Primaciálny palác je úzko spätý s históriou Galérie mesta Bratislavy. Tá v ňom sídlila do roku 1975 a v terajšej Justiho sieni na prízemí pravidelne prezentovala svoje krátkodobé výstavy. V roku 1993 tu sprístupnili stálu expozíciu nazvanú Obrazáreň, v ktorej Galéria mesta Bratislavy prezentovala vyše 60 svojich zbierkových predmetov. Na žiadosť magistrátu v roku 2018 obsahovo upravili expozície v troch prechodných miestnostiach. Dovtedy vystavené diela nahradili portrétmi osobností, s ktorými sú spájané dejiny Bratislavy. Odvtedy majú vo Vstupnom salóne svoje miesto reprezentačné portréty vybraných panovníkov z habsburského a habsbursko-lotrinského rodu. Najstaršie z nich boli pôvodne umiestnené v dnes už nejestvujúcej radnej sieni Starej radnice.