Novinky

Štedrý deň nám nastal, Vianoce sú tu

Štedrý deň nám nastal, Vianoce sú tu / Šťastné a veselé!

Adventné obdobie, ktoré v sebe nesie posolstvo očakávania príchodu malého Ježiška dnes vrcholí. Štyri týždne príprav, zhonu i nasávania vianočného ducha sú za nami. Začínajú nám Vianoce, druhé najväčšie a najkrajšie kresťanské sviatky roka. Uplynulé týždne sme si spolu prechádzali zvyky a tradície, ktoré sa s adventom viazali. Dnes sa pozrieme na tie vianočné. Spomenieme aj symboly Vianoc, ktorý iste každý z nás dobre pozná.

Štedrý deň i oba sviatky vianočné sú dňami, na ktoré sa väčšina z nás teší. Sú to sviatky rodiny, priateľov, oddychu, rôznych aktivít i gaučing-ležinku pri rozprávkach a filmových klasikách. Po týždňoch adventu, sú tu Vianoce. Tak ako doposiaľ, aj teraz sa pozrieme na zvyky, ktorými naši predkovia počas Vianoc žili. Zároveň si môžete s nami pripomenúť aj najväčšie symboly Vianoc. Betlehemy, stromčeky, darčeky či koledy…

Štedrý deň plný zvykov

Deň pred sviatkom Vianoc – Narodenia Ježiša Krista (24. decembra), na Štedrý deň, začíname nielen na Slovensku oficiálne sláviť Vianoce. Na východnom a čiastočne aj na strednom Slovensku sa tento deň nazýva aj “vilija” alebo “vigilija”, odvodený od latinského “vigília”, čo znamená predvečer sviatku. V minulosti museli stihnúť všetky rituály. Dnes zvyknú v mnohých rodinách ešte na Štedrý deň zrána dokončievať vianočný stromček. Gazdinky sa venujú príprave dobrôt na sviatočnú tabuľu či baleniu darčekov. Mnohí chodia navštíviť blízkych alebo sa iba prejsť a zobrať si napríklad z kostola betlehemské svetielko

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Advent - viac než len čas predvianočných príprav
Advent - viac než len čas predvianočných príprav

Ochranné rituály nechýbali ani na Štedrý deň

Hoci sa tradície  v jednotlivých regiónoch Slovenska odlišujú, mnohé z nich sú však spoločné. Štedrý deň bol bohatý aj na obrady a zvyky plné tajomstiev či veštieb zdaru i zdravia. Mnohé rituály robili ešte pred Štedrou večerou s cieľom privolať si zdravie, šťastie a prosperitu či v budúcom roku bohatú úrodu. Boli to úkony, ktoré mali chrániť pred pohromou, zlými silami a uhynutím statku. Chlapi, ktorí si na Luciu vyrobili Luciin stolček sa nevedeli dočkať polnočnej omši, aby zistili, ktoré že to ženy z dediny sú bosorky. 

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Naladení na Vianoce: Sv. Lucia v znamení rituálov
Naladení na Vianoce: Sv. Lucia v znamení rituálov

Rozšírené a praktizované boli aj úkony na gazdovstve. Gazdinka robila na Štedrý deň cesnakom kríže po oknách a dverách do domu i dvora. Rovnako aj na dvere maštale. V maštali prelomila nad teľnou kravou prvý upečený koláč. To preto, aby sa krava otelila ľahšie. Na hlavu rodiny už od rána čakalo veľa práce. Hneď zrána obviazal slamou stromy, aby na rok bohato zarodili. Dobytku, aby ho obchádzali choroby dal kúsok cesnakom natretej oblátky. Do vody, po ktorú sa chodilo skoro ráno, sa navyše hádzali jablká, orechy či mince.

Keď vydržíš do večere nejesť...

Kým v minulosti bol pôstneho rázu aj advent, dnes mnohí zvyknú aspoň na Štedrý deň držať pôst (u gréckokatolíkov povinne, rímskokatolíci a evanjelici ho povinní nemajú). Ten končí východom prvej hviezdy. Toto pravidlo symbolizuje pokoru pred blížiacou sa večerou. Deťom sa vravelo, že ak vydržia do večere nič nejesť, uvidia zlatú hviezdu alebo zlaté prasiatko. Kým deti chystajú vianočný stromček, gazdinky pečú, varia a chystajú rôzne dobroty na štedrovečerný stôl. Medovníčky či iné koláče majú byť už napečené niekoľko dní dopredu. Údajne ich už mali mať hotové pred slnka západom 23. decembra, v najhoršom prípade do štedrodňového rána.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Najkrajší dar / Vianoce / Miško a líška
Zažite Vianoce s Miškom a Líškou prostredníctvom videoklipu Najkrajší dar!

K činnostiam vedúcim k blahu patrilo tiež pečenie chleba 25. decembra, pretože tento chlieb mal mať kúzelnú moc. Predkovia si dali záležať na tom, aby najlepšie do Vianoc, ak nie do konca roka, vrátili všetky požičané cudzie veci svojim majiteľom.

Štedrá večera v znamení magických čísel plnosti

Štedrý večer sa podľa ľudových zvykov začínal pri východe prvej hviezdy, čo sa oznamovalo zvonením zvonov. Až vtedy sa na stole mohla zapáliť sviečka. Následne mohli zasadnúť k štedrovečernému stolu, pričom tento “obrad” začínali aj končili modlitbou. Slávnostná tabuľa mala od 7 až po 12 chodov, záležalo od vierovyznania či regiónu. Všetky jedlá mali symboliku. Mali reflektovať mesiace v roku, zabezpečiť zdravie i prosperitu. Jedlá, ktoré sa podávajú, sa líšia podľa zvykov a tradícií v rôznych regiónoch Slovenska. Spravidla však na bohato prestretom štedrovečernom stole nesmie chýbať chlieb, strukoviny, cesnak, med, oblátky, kapustnica, ryba, zemiakový šalát, opekance (pupáky, bobaľky), koláče a ovocie.

Menu štedrej večere tvorili a aj dnes ešte tvoria hríbová, šošovicová alebo kapustová polievka s hubami a sušenými slivkami. No patrí k nemu aj mäso. Hlavné štedrovečerné jedlo závisí od toho ktorého regiónu a vierovyznania. Kedysi typickými jedlami boli rezance s makom alebo plnené varené pirohy. Na väčšine Slovenska to boli opekance. Neskôr pribudol kapor a zemiakový šalát. Dnes kapra čoraz viac nahrádza losos, pstruh, či zubáč. Rovnako aj vyprážanie vytláča príprava na pare alebo na grile. Súčasťou štedrovečerného stola sú koláče, sladké i slané pečivo, ovocie či iné dobroty. Z každého jedla sa odložila aj časť pre domáce zvieratá. A zásadne nič z večere sa nevyhadzovalo. Aby sa rodina nevystavila nebezpečenstvu, každý musel byť veľmi najedený. Zo slávnostného štedrovečerného stola sa nesmelo nič vyhodiť. Odrobinky z večere pomáhali chorému dobytku.

Párny počet i tanier navyše

So štedrovečernou tabuľou sa viažu aj ďalšie zvyky – prestieranie ďalšieho taniera, kladenia šupiny alebo mince pod taniere, pokladanie Biblie na stôl, posvätenie jedla svätenou vodou. Malo sa dbať, aby bol prestretý párny počet. Nemalo sa sedieť oproti dverám, lebo by si dotyčného odniesla smrť. 

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Divadlo pre všetky deti / SND
SND pred Vianocami opäť rozdáva radosť v projekte Divadlo pre všetky deti

Pri prestieraní štedrovečerného stola sa zvyklo a dodnes zvykne prestrieť jeden tanier s príborom navyše. Tradícia vychádza z hebrejskej kultúry, no v našich končinách sa udomácnil ako pohostenie pre náhodných pocestných, v iných rodinách pre zosnulých členov rodiny či Svätej rodiny. Aj tu záleží od zvykov v danom regióne. Známym zvykom bol a dodnes je vložiť pod obrus na štedrovečernom stole šupinu z kapra, prípadne mincu. Tá má  rodine zabezpečiť peniaze a hojnosť. Nájdu sa medzi nami aj takí, čo si zvyknú šupinu zo štedrovečerného kapra vkladať tiež do peňaženky.

Veštba zdravia alebo orechovo-jablkové oraculum

Pred samotnou štedrou večerou, ktorá bola výlučne rodinnou záležitosťou, sa po požehnaní jedál a modlitbe tradične krájalo jablko na polovicu. Tak zisťovali, ako budú jednotliví členovia rodiny zdraví. Ak sa v strede jabĺčka vytvorila hviezda, značilo to zdravie. Pokiaľ sa na jabĺčku vytvoril krížik, znamenalo to, že rodinu postihne choroba alebo smrť. Jablko rozkrájala hlava rodiny  a každému členovi rodiny otec dal z neho kúsok. No neslúžilo len na zisťovanie zdravia, ale aj na znak, že rodinu tvorí každý jej člen. 

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Duch Vianoc na slovenských hradoch a zámkoch
Vianoce 2023 na hradoch a zámkoch

Na štedrovečernom stole nesmeli chýbať orechy ako symbol zdravia. Aj tie sa ešte pred večerou polili podobne ako jabĺčka, aby sa podľa ich stavu predpovedala zdravotná prognóza rodiny. Po večeri sa ešte zvykli nahádzať do každého kúta v príbytku, aby bola v dome počas roka rovnaká hojnosť, ako na Štedrý deň. No okrem tohto sa zo škrupiniek orechov vyrábali magické lodičky. Tie sa púšťali so zapálenou vianočnou sviečkou po vode. Podľa ich púte sa predpovedalo, či sa dotyčný vyberie do sveta, alebo zostane doma. Keď sa lodička držala pri okraji, znamenalo to ešte rok doma, pričom lodička smerujúca do stredu signalizovala odchod.

Cesnak v hlavnej úlohe

Po krájaní jabĺčka nasledoval prípitok a oblátky s medom a cesnakom. Cesnak má zabezpečiť zdravie po celý rok a med to, aby boli ľudia dobrí. Gazdiná urobila cesnakom namočeným v mede  mužovi i deťom na čelo krížik. Medový krížik na čele symbolizuje zdravie, pokoru a dobrotu. Počas štedrej večere sa nesmelo odchádzať od stola. Mala to zakázané aj gazdinka, pretože človek, ktorý by sa postavil do roka zomrie. Preto muselo byť všetko jedlo  poruke.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Miro Jaroš s Veronikou Hatala oslavujú sviatky vianočným duetom Dobro v nás.
Miro Jaroš s Veronikou Hatala oslavujú sviatky vianočným duetom Dobro v nás.

Polnočná omša

Po večeri sa spievajú koledy, rozbaľujú vianočné darčeky, na ktoré sa nielen deti veľmi tešia. A mnohí sa pred polnocou vydajú na mimoriadne čarovnú polnočnú omšu. Chcú osláviť narodenie Ježiša Krista a zaspievať si koledy či najkrajšiu vianočnú pieseň, ktorú pozná dnes celý svet: „Tichá noc, svätá noc“. Najväčším sviatkom Vianoc je však 1. sviatok vianočný (25. decembra) – v cirkevnom kalendári stanovený ako deň Kristovho narodenia. 25. decembra a 26. decembra rodiny často zostávajú spolu, idú do kostola alebo navštevujú svojich príbuzných a priateľov.

Železo ako spojivo

K Štedrej večere patrí aj symbolika reťazou spojených nôh stola. Tá je práve na Štedrý deň pre mnohých ľudí viac, než len vtipná podoba vianočnej tradície. Reťazou previazaný stôl predstavuje súdržnosť rodiny a jej snahu zachovať tradície. Ďalším z rozšírených zvykov bolo stúpiť bosou nohou na sekeru, ktorá bola pod štedrovečerným stolom. Tým si tak mal človek na budúci rok zabezpečiť dobré zdravie.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Darujte Vianoce či Mikuláša v SND
Tip na darček pod stromček: Darujte Vianoce či Mikuláša v SND

Naši predkovia tiež verili, že niektoré úkony počas Štedrého dňa prinášali naopak smolu. Niektoré činnosti boli priam smrtiace. Napríklad počas štedrej večere nemohol nikto vstať od stola, lebo podľa všetkého by tento nešťastník do roka zomrel. Podobne to bývalo aj s voľne zavesenými odevmi. Nešťastníka by čakala tragédia.  Nemalo sa však ani šiť či pliesť. Smolu a nezdar prinášalo aj pranie. A napríklad aj čistenie chlievov počas Štedrého dňa by vraj zvieratám spôsobilo krívanie a písanie milostného listu zas rozchod.

Ach tá láska....

Láska opäť mala aj na Štedrý deň svoje miesto v rituáloch. Vydajachtivé devy sa konečne dozvedeli meno toho pravého z lístočka, ktorý si vypísali ešte na Luciu. Verilo sa tiež, že ak sa chce slobodné dievča vydať v budúcom roku, malo by počas Štedrého dňa nazbierať deväť končekov od vianočky. Bohaté zastúpenie malo na Štedrý deň veštenie. Patrilo sem napríklad liatie rozžeraveného olova do vody. Podľa vzniknutého tvaru si napríklad dievčatá predpovedali, ako bude vyzerať ich vyvolený či akým remeslom sa živý.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Mikulášsky sprievod / sv. Mikuláš
Svätý Mikuláš obdarúva malých i veľkých

Na zistenie identity budúceho manžela sa používal aj rituál so zápalkami a jablkom. Do jablka sa zapichli 3 zápalky, pričom každá symbolizovala jedného nápadníka. Potom sa zažali a tá, ktorá horela najdlhšie, zastupovala práve budúceho muža dievčiny, ktorá tento rituál vykonávala. Slobodné dievčatá hádzali po večeri topánku za hlavu smerom ku dverám. Pokiaľ topánka špičkou smerovala k dverám, znamenalo to, že sa deva do roka vydá. No, ak k nim smerovala päta, dievča zostalo slobodné ďalší rok.

Symboly Vianoc - betlehem, stromček, koledy

Vianočný stromček / Vianoce / Štedrý deň
Vianočný stromček. Foto: Malene Thyssen via Wikimedia Commoms

Vianoce majú aj svoje symboly. Vianočný stromček, adventný veniec, betlehem, koleda sprevádzajú najkrajšie sviatky roka po stáročia.

Vianočný stromček chýbať nesmie

K najstarším patrí vianočný stromček, ktorého história siaha do obdobia pohanstva. Symbolizoval život a prosperitu. Súčasťou vianočných sviatkov sa stal až v 16. storočí v dnešnom Nemecku. Z tejto krajiny pochádza aj najstaršia zmienka o ozdobenom vianočnom stromčeku. U nás sa začali v rodinách ozdobovať až v 18. storočí. Najskôr v aristokratických a meštianskych rodinách a začiatkom 20. storočia sa začali zdobiť aj na vidieku. Pôvodné vianočné stromčeky boli malé a viseli z povaly. Ich zdobenie bolo skromné a jednoduché, no časom sa to zmenilo. Začiatkom 20. storočia sa na trhu objavili ozdoby na stromček rôznych tvarov. A určite mi dáte za pravdu, že ozdobený vianočný stromček sa v našich domácnostiach stal neodmysliteľným a najkrajším symbolom Vianoc.

Betlehemské jasličky majú 800 rokov

Neodmysliteľnou súčasťou vianočnej výzdoby je v mnohých rodinách aj betlehem. Či z dreva, papiera alebo voskový. V minulosti mali betlehem v každej rodine. Názov tohto vianočného symbolu sa odvodzuje od Betlehema,  rodiska Ježiša Krista. Prvý betlehem počas vianočných sviatkov postavil na Štedrý deň sv. František z Assisi v roku 1223 neďaleko dediny Greccio v Umbrii. Keď na Štedrý deň slúžil sv. omšu v jaskyni neďaleko dediny, namiesto oltára postavil jasličky vystlané senom, so živým oslom a volom vedľa nich. 

Betlehemy / Kysucké múzeum / Kam za kultúrou / výstavy
Krásne slovenské betlehemy nájdete aj v Kysuckom múzeu. Zdroj: Kysucké múzeum

Atmosféra, ktorú tým vytvoril, zapôsobila na prítomných až tak, že po jeho smrti napodobňovali slávnosť pri betlehemských jasliach či už živých alebo vyrezávaných. Jasličky s Jezuliatkom, Pannou Máriou a svätým Jozefom sa veľmi rýchlo rozšírili po celom Taliansku. Na Slovensku sa zvyk jasieľ začal šíriť v 15. storočí. V Rakúsko-Uhorsku zvyk mať jasličky zľudovel a v 18. storočí sa stal súčasťou ľudového výtvarného umenia. 

Pieseň piesní

Sv. František z Assisi bol podľa legiend aj autorom prvej koledy. Piesne oslavujúce narodenie Ježiša sa stali neodmysliteľnou súčasťou Vianoc už v 13. a 14. storočí. Autorov väčšiny z nich nepoznáme, okrem tej najznámejšej, ktorú môžeme nazvať piesňou piesní. Nachádza sa na zozname Kultúrneho dedičstva UNESCO. Preložili ju do všetkých jazykov. V repertoári ju majú všetci hudobníci a počas Vianoc ju spievajú ľudia po celom svete. Tichá noc uzrela svetlo sveta presne pred 205 rokmi, kedy ju skomponoval Franz Xaver Gruber na text Josepha Mohra.

Traduje sa romantická legenda, že vznik tejto piesne zapríčinili myšky, ktorým zachutili mechy organu v dedinke Oberndorf pri Salzburgu. A tak musel kantor Gruber vziať do rúk gitaru a napísať na polnočnú omšu novú koledu. Nevídané. Tichá noc však do zabudnutia neupadla. Do sveta sa dostala vďaka kočovným umelcom a s úspechom dobyla Európu i svet. Vďaka príjemnej, súc jednoduchej melódie s puncom éterickosti a hlbokému textu, získava generácie až do dnes. 

Ktože nosí darčeky?

Každé malé dieťa na Slovensku vie a snáď i verí, že im darčeky pod stromček nosieva Ježiško. V Amerike je to Santa Claus, v Spojenom kráľovstve Father Christmas, vo Francúzsku Père Noël, v Taliansku Babbo Natale (Otec Vianoc) či na sviatok Troch kráľov čarodejnica Befana, ktorá roznáša dobrým deťom darčeky či sladkú nádielku, zlým deťom uhlie. V Rusku deti obdarúva Dedo Mráz so Snehulienkou. Alebo, žeby za všetkým boli milujúci rodičia a starí rodičia?

Z redakcie portálu Art & History Magazine vám želáme krásne, radostné a šťastné a ničím nerušené vianočné sviatky v kruhu vašich milovaných!

Zdroj: internet (bratislavské noviny.sk, čas.sk, svetstromcekov.sk, dnes24.sk, čuch.sk, vianoce.sk, svetevity.sk, krasaastyl.sk., kamzakrasou.sk, Wikimedia Commons)

Divadlo Jána Palárika
Community Culture Divadlo Festivaly News PR

Festivalový prírastok Teen Theatre Fest 2024 sa začína už čoskoro

Festivalový prírastok Teen Theatre Fest 2024 ovládne Trnavu už čoskoro. Ponúkne osmičku inscenácií špičkových divadiel i pestrý sprievodný program.

Read More
bratislavská Reduta 2023 / Slovenská filharmónia
Culture Eventy News PR

V Redute sa uskutoční11. medzinárodná klavírna súťaž Johanna Nepomuka Hummela. Prihlásiť sa môžete už dnes

Už v septembri sa v Slovenskej filharmónii uskutoční 11. medzinárodná klavírna súťaž Johanna Nepomuka Hummela. Prihlásiť sa môžete do 15. júla 2024.

Read More
Alexander Fellmayer ako Mozart_Foto Petra Bošanská
Culture Hudba News Podujatia PR

Mozart pozýva deti do košickej filky

Mozart pozýva deti do košickej filky. Spoznajte spolu s deťmi život i dielo nesmrteľného skladateľa s košickými filharmonikmi a Gabrielom Rovňákom!

Read More
Translate »