Hudobné pohladenie na koncerte sakrálnej hudby v košickej filke

Milovníci vokálno-inštrumentálnej hudby a zborového spevu ocenia Večer sakrálnej hudby. Uskutoční sa v rámci Festivalu sakrálneho umenia počas tretieho novembrového týždňa v košickej filke. Koncert v podaní orchestra Štátnej filharmónie Košice, štyroch sólistov a Českého akademického zboru Brno povedie hlavný hosťujúci dirigent Zbyněk Müller.

Na pódiu Domu umenia sa predstavia sopranistka Adriana Banásová, mezzosopranistka Alena Grach Kropáčková, tenorista Martin Šrejma a barytonista Tomáš Šelc. Koncert z abonentného cyklu B s názvom VEČER SAKRÁLNEJ HUDBY sa uskutoční v stredu 15. novembra o 19:00. Štátna filharmónia Košice pozýva aj na verejnú generálku o 10:00 a predkoncertné stretnutie, ktoré sa v košickej filke uskutoční v štandardnom čase o 18:00. Podujatie s podporou Mesta Košice je zároveň súčasťou Festivalu sakrálneho umenia 2023.

Večer sakrálnej hudby v košickej filke otvorí Čajkovského serenáda v orchestrálnom šate

Koncertné stretnutie otvorí Čajkovského Serenáda C dur pre sláčikový orchester. Vznikla v roku 1878, teda v tom istom čase, ako Slávnostná predohra 1812. Skladateľ priznal, že toto hodnotné a dnes pomerne často uvádzané dielo napísal čisto z vnútorného popudu a skvelo v ňom využil nádhernú melodiku a zvukové i farebné možnosti sláčikového súboru. Dokázal z tejto inštrumentálnej zostavy vyťažiť úžasnú homogénnosť a rozmanitosť zvuku. Hudobný celok je radostný a pokojný a kontrast prináša iba smutná, nostalgická Elégia.

„Tento veľký symfonik sa nám v druhej vete sláčikovej serenády pripomenie ale i ako autor skvelých baletov, pretože kde inde nájdeme podobne krásne valčíky.“
Zbyněk Müller

Po údernom, akoby händlovskom vstupe, ktorý sa opakuje aj v poslednej časti v žartovne zmenenej podobe, nastupuje originálne zrytmizovaná téma. Kontrastná vedľajšia téma znie rokokovo, čím vzniká dialóg starej a novej hudby. Druhá časť je Valčík, autorova obľúbená tanečná forma. Vo Finále zaznejú viaceré ponášky na ľudové melódie a pestré kontrapunktické kombinácie materiálu svedčia o tom, že aj túto techniku používa Čajkovskij s ľahkosťou a veľkou znalosťou.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

O dielach sakrálnej hudby so Zbyňkom Müllerom

Program Večera sakrálnej hudby v košickej filke približuje hlavný hosťujúci dirigent ŠFK Zbyněk Müller. Čajkovského Serenádu pre sláčikový orchester C dur vníma ako veľmi populárne a poslucháčsky vďačné dielo. Zatiaľ čo komorné orchestre ho uvádzajú veľmi často, pri symfonických telesách to tak nie je, pretože pre ich dramaturgov leží táto serenáda tak trochu v tieni majstrových veľkých symfónií.

„Myslím ale, že k tomu nie je valný dôvod, pretože som toho názoru, že veľké obsadenie sluší tejto serenáde viac než obsadenie komorné. Už úvodná téma, ktorou je serenáda akoby orámovaná, svojim záberom a šírkou evokuje trebárs mohutný riečny tok. Okrem toho, že je iste lepšie, keď má široká rieka vody dostatok, podtrhuje veľké obsadenie sláčikov i určité kompozičné princípy, ktoré sú pre vrcholného Čajkovského typické. Tento veľký symfonik sa nám v druhej vete sláčikovej serenády pripomenie ale i ako autor skvelých baletov, pretože kde inde nájdeme podobne krásne valčíky.“

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

INZERCIA / Článok pokračuje pod reklamou

Po prestávke odznie Dvořákova Omša D dur známa ako „Lužanská“, ku ktorej má dirigent veľmi blízky, osobný vzťah. „S ´Lužanskou´ som strávil stovky hodín v prostredí, pre ktoré bola pôvodne napísaná, a síce pre amatérsky zbor. Asi žiadne dielo nepoznám zvnútra lepšie a asi žiadne som v živote neskúšal viac. I napriek tomu mi ani trochu nezovšednelo a každé ďalšie jeho uvedenie je vždy sviatkom. V Česku je pomerne rozšírený názor, že pôvodná, teda organová verzia tohto diela je lepšia, podtrhujúca jeho jednoduchosť a skromnosť. Je to možné, ale myslím si zároveň, že orchestrálna verzia má svoje veľké prednosti v podobe krásnej a farebnej dvořákovskej inštrumentácie, ktorá sa, najmä v pomalých a stíšených častiach, dokáže úžasne a tajomne dotknúť srdca každého vnímavého človeka. Verím, že sa tak stane i v nádhernom prostredí Domu umenia,“ uzatvára Zbyněk Müller a pozýva na koncert v Košiciach.

Dvořákova Omša D dur Lužanská vznikla z podnetu významného architekta a mecenáša umenia Josefa Hlávku. Ten si roku 1886 nechal pri svojom letnom sídle na zámku v západočeských Lužanoch postaviť novú kaplnku a Dvořáka požiadal, aby pri tejto príležitosti napísal novú omšu.

Dvořák dielo písal prevažne vo svojom letnom sídle vo Vysokej uprostred milovanej prírody, a hoci vznikla z vonkajšieho podnetu, písal ju predovšetkým pre svoje potešenie. Táto skutočnosť sa odráža v jej jednoduchej intimite, srdečnej vrúcnosti a úprimnosti bez známok akejkoľvek vonkajšej efektnosti. Ide o dielo precítené rýdzo dvořákovsky, verne sa v ňom odráža skladateľova neokázalá viera, prirodzená pokora pred vyššou mocou a úprimná radosť zo života. Omša D dur predstavuje jeden z najvýrečnejších dokladov Dvořákovho vzťahu k človeku, Bohu a prírode.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Koncert z abonentného cyklu B s názvom VEČER SAKRÁLNEJ HUDBY sa uskutoční v stredu 15. novembra 2023 o 19:00 v Dome umenia. Cena vstupného je 12/10/8 € – zľavnené 9/7/5 € – lóža 16 €. Vstupenky na podujatia Štátnej filharmónie Košice sú v predaji aj so zľavami vo vstupenkovej pokladnici Domu umenia od pondelka do štvrtka (10:00 – 12:00, 14:00 – 17:00) a hodinu pred podujatím. Vstupenky sú v predaji aj online na webe Štátnej filharmónie Košice www.sfk.sk alebo cez link https://program-sfk.colosseum.eu/. Zľavy je možné uplatniť aj pri online nákupe.