Seriál Bratislava pod lupou pokračuje. Tentoraz našu pozornosť získala jedna z dominánt hlavného mesta. Pozrieme sa bližšie na sídlo hlavy štátu: Grašalkovičov (Grassalkovich) či Prezidentský palác. Predstavíme si ho v historickom kontexte, keďže navštíviť ho môžeme iba počas Dňa otvorených dverí...
Grašalkovičov palác, dnes známy aj ako Prezidentský palác, patrí medzi najvýznamnejšie historické budovy Bratislavy. Podobá sa na svoje dvojičky – paláce Grašalkovičovcov v maďarskom Jedľove (Gödöllő) či Hatvani. Jeho príbeh sa začal písať v 18. storočí, keď si ho v roku 1760 nechal postaviť poradca Mária Terézie, gróf Anton Grašalkovič (Grassalkovich).
Stál za mestskými hradbami na voľnom priestranstve, kde prv býval trh s drevom a drevným uhlím. Za ten čias prešiel rukami Grašalkovičových potomkov a od nich do rúk cisárskej rodiny. Býval sídlom arcivojvodu Fridricha Habsburského, veliteľa 5. armádneho zboru so sídlom vo vtedajšom Prešporku.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
V jeho salónoch i záhradách sa písal nejeden príbeh lásky. Legenda hovorí, že práve na jednom z bálov v Grasalkovičovom paláci vyznal Ľudovít Štúr, mladý poslanec Uhorského snemu lásku Adele Ostrolúckej. Okrem príbehu lásky Ľudovíta Štúra a Adely Ostrolúckej sa tu začal písať aj ľúbostný príbeh tragicky zosnulého následníka trónu Františka Ferdinanda k dvornej dáme arcivojvodkyni Izabely, grófky Žofii Chotkovej. Dnešný Prezidentský palác neskôr slúžil pionierom a od septembra 1996 plní funkciu oficiálneho sídla prezidenta Slovenskej republiky.
Palác v znamení luxusu
Významný uhorský šľachtic, advokát, predseda Uhorskej kráľovskej komory a radca Márie Terézie, Anton Grasalkovič si zvolil Prešporok, dnešnú Bratislavu za miesto pre svoju letnú rezidenciu. Palác postavili v rokokovom štýle, mimoriadne prepychovo. Autorom stavby má byť Andrej Mayerhofer, ktorý je aj staviteľom Grašalkovičovho paláca v maďarskom Jedľove (Gödöllő), obľúbenej rezidencie cisárovnej Sisi či paláca v Hatvani. Aj to je dôvod, prečo sa tieto sídla tak veľmi podobajú.
No niektoré pramene spomínajú ako staviteľa Prezidentského paláca aj cisárskeho architekta Franza Antona Hillebrandta. Toho Hillebrandta, ktorý stojí za prestavbou Bratislavského hradu, Holíčskeho zámku, letného arcibiskupského paláca, paláca Uhorskej komory i vedúceho stavby Národnej svätyni v Šaštíne a autora hlavného oltára. Vypracoval plány na výstavbu luxusného paláca Belvedér pre Eugena Savojského a plány pre prestavbu zámkov Halbturn a Hof v Rakúsku. V Hillebrandtovej tvorbe zreteľne vrcholí prechod od baroka ku klasicizmu, spätému výtvarne a svojou dekoráciou so štýlom nazvaným podľa Ľudovíta XVI.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Dnešný Prezidentský palác sa stal dejiskom plesov a spoločenských udalostí s účasťou cisárskeho dvora. Býval populárnym centrom spoločenského života šľachty. Realizovalo sa tu niekoľko premiér diel skladateľa Jozefa Haydna, ktorý pôsobil v službách spríbuzneného kniežacieho rodu Esterházyovcov. Početné bály a slávnosti v paláci lákali noblesnú elitu z celej krajiny. Grašalkovič a jeho potomkovia tam hostili mnoho významných návštevníkov. Častým hosťom bola aj dobrodinka, panovníčka Mária Terézia. Zvlášť pamätná je jej návšteva v roku 1775.
Sídlo arcikniežaťa
Bratislavský palác či panstvo Gödöllő získal v súlade s uhorským zákonom po vymretí Grašalkovičovcov erár, a teda cisárska rodina. Na sklonku 19. storočia ho obýval arcivojvoda Fridrich s rodinou, ktorý dnešný Prezidentský palác získal po svojom strýkovi Albrechtovi. Palác v Prešporku v 90. rokoch 19. storočia opravili a zmodernizovali. Elektrifikovali ho, napojili ho na vodovod z mestskej vodárne a zaviedli napríklad aj telefón. Monogram pôvodného vlastníka Antona Grasalkoviča nahradili spojeným monogramom arcikniežaťa a jeho manželky zlatými písmenami F a I (Friedrich a Isabella), ktoré môžete na kovových bránach paláca vidieť dodnes.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Arcivojvoda Fridrich i napriek tomu, že záver jeho života bol komplikovaný, býval počas svojho pobytu v meste obľúbeným obyvateľom mesta. Vyše dvoch desaťročí patril s rodinou najprominentnejších a najbohatších obyvateľov mesta. V paláci prijímali významných hostí aj korunované hlavy vtedajšej Európy. Ich hosťami tu boli aj členovia španielskej kráľovskej rodiny. Býval hosťom mestskej honorácie aj na známych a vtedajšou tlačou ospievaných prešporských bálov dobrovoľníkov pôsobiacich pri 72. pešom pluku. A čo je zaujímavé, s manželkou prispeli aj na vznik a výzdobu jednej z ikonických sakrálnych stavieb Bratislavy – Modrého kostolíka. Majestátny luster je darom arcivojvodu Fridricha a oltárny obraz sv. Alžbety chrámu venovala jeho manželka, arcivojvodkyňa Izabela.
Zakázaná láska
Práve tu sa následník trónu, arcivojvoda František Ferdinand zoznámil so svojou budúcou manželkou, dvornou dámou Fridrichovej manželky, grófkou Žofiou Chotkovou. Arcivojvodkyňa Izabella si myslela, že tam chodí za niektorou z jej dcér a keď zistila pravdu, dvornú dámu – grófku Chotkovú okamžite zo služieb prepustila. Svadbe Františka Ferdinanda so Žofiou Chotkovou však nezabránila.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Prezidentský palác býval aj rajom detí, dnes je sídlom hlavy štátu
Po zániku monarchie v dôsledku pozemkových reforiem prešiel Grassalkovichov palác do vlastníctva štátu. až do roku 1939 v paláci sídlilo vojenské veliteľstvo. Počas druhej svetovej vojny ho upravili na rezidenciu prezidenta Slovenského štátu. Do súčasnej podoby palác upravil v 40. rokoch 20. storočia architekt, predstaviteľ funkcionalizmu Emil Belluš. Napokon slúžil deťom a mládeže ako Ústredný dom pionierov a mládeže Klementa Gottwalda pre záujmovú činnosť. Deti tu navštevovali dramatický, hudobný, šachový či modelársky krúžok, chodili na balet, spoločenské tance i do folklórneho súboru.
Koncom 80. rokov minulého storočia plánovali palác pretvoriť na galériu. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 vznikla potreba mať dôstojné sídlo pre hlavu štátu. Popri rôznych možnostiach sa nakoniec rozhodlo pre tento palác. Po rekonštrukcii sa stal v roku 1996 sídlom prezidenta Slovenskej republiky. Symbolicky kľúče od paláca po tri roky trvajúcich rekonštrukčných prác prevzal prezident Slovenskej republiky, Michal Kováč 30. septembra 1996. Tým sa niekdajší Grašalkovičov palác stal oficiálnym sídlom prezidenta Slovenskej republiky.
Počas prítomnosti prezidenta stojí na prednom nádvorí paláca čestná stráž počas pracovných dní od 8:00 do 18:00 hod. Slávnostné striedanie stráží sprevádzané trúbkou sa koná každý pracovný deň o 12:00 hod., bežné výmeny sa konajú každú hodinu. Každoročne si verejnosť môže prezrieť palác aj z vnútra počas Dňa otvorených dverí v Prezidentskom paláci, nahliadnuť do sídla hlavy štátu a obdivovať krásu paláca.
Kaplnka s darmi pre prezidentov
Súčasťou Prezidentského paláca je aj kaplnka svätej Barbory, ktorá pôvodne stála samostatne. Jej vznik sa datuje ešte do obdobia pred rokom 1768. Inicioval ju gróf Anton I. Grašalkovič ako samostatne stojacu, verejne prístupnú stavbu. Vysvätená bola v roku 1769 a po rozšírení paláca po roku 1770 sa prirodzene stala súčasťou jeho architektonickej kompozície. Aj preto má kaplnka dodnes viditeľné dva samostatné vchody. Zariadenie kaplnky pochádza prevažne z 18. storočia. Nachádzajú sa tu barokové lavice zo zaniknutého kostola mestského lazaretu na Dunajskej ulici v Bratislave. Výzdobu kaplnky obohacujú aj dary významných osobností a inštitúcií, ktoré podčiarkujú duchovný a reprezentatívny charakter tohto priestoru.
Unikátnym prvkom je aj fresková výzdoba, ktorá opticky zväčšuje priestor kaplnky a vytvára ilúziu väčšej výšky. Centrom priestoru je však hlavný oltár z roku 1784, ktorý zdobí obraz sv. Barbory od neznámeho autora. Znázorňuje dramatickú scénu popravy sv. Barbory, ktorej je kaplnka zasvätená. Je osadený v umelo mramorovom oltári z konca 18. storočia. Nad obrazom sú umiestnené erby kniežacích rodov Esterházy a Grašalković. Menza oltára a svätostánok sú mladšie. Pochádzajú zo 40. rokov 20. storočia. Vyrobené boli rezbárskou dielňou z Banskej Štiavnice. Na dvierkach tabernákula sa nachádza reliéf s výjavom Ježiša a emauzských učeníkov po zmŕtvychvstaní.
Prístupná je záhrada
Kým priestory paláca slúžia hlave štátu a verejnosť sa do priestorov dostane len počas Dňa otvorených dverí, verejnosti prístupnou je záhrada Prezidentského paláca. Návštevníkmi je mimoriadne vyhľadávaná záhrada vo francúzskom štýle. Nadväzuje na pôvodnú rozsiahlu záhradu bývalého letného arcibiskupského paláca v jej susedstve. Grasalkovičovú, či dnes Prezidentskú záhradu založil v rokoch 1756 – 1760 tiež gróf Anton Grašalkovič. Záhrada mala rovnako ako palác reprezentačnú funkciu a je situovaná z jeho severnej strany. Tri roky po tom, čo sa v uliciach nášho mesta objavili prvé električky, sa v nej 25. augusta 1878 rozsvietili po prvý raz elektrické lampy. Túto udalosť pripomína aj pamätná tabuľa s nápisom.
Dnes si v záhrade návštevníci môžu vychutnať pohľad na jazdeckú sochu Márie Terézie z vápenca s čiastočným zlátením. Jedná sa o odliatok zrekonštruovanej sochy, ktorá bola pôvodne súčasťou výzdoby Veľprepoštského paláca v Nitre. Pôvodné jazdecké súsošie z druhej polovice 18. storočia od neznámeho autora bolo počas bombardovania Nitry poškodené a ostalo z neho iba torzo. V roku 1992, keďže sa niektoré súčasti sochy nezachovali, ju akademický sochár Miroslav Černák zreštauroval do predpokladanej podoby. Ďalším sochárskym dielom je fontána Radosť zo života zhotovená z bronzu, čadiča a travertínu. Autormi súsošia trojice mladých žien, ktoré sa uprostred bazéna hrajú s loptou, sú akademický sochár Tibor Bártfay a Karol Lacko.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Foto: Kancelária Prezidenta SR, Wikimedia Commons
Zdroj: archív autorky, AMB, ŠABA, MMB, MUOP, Kancelária Prezidenta SR, Súpis pamiatok na Slovensku
*** Oprava grafickej chyby: 2025-10-25 (teva) ***
