
Zo dňa na deň sú dni kratšie a pomaly sa blížia najkrajšie sviatky roka - Vianoce. Predvianočné obdobie má svoje čaro, a navyše je spojené s množstvom zaujímavých tradícií, zvykov a povier. Pozrime sa spoločne ako sa v minulosti prežíval zvláštny a prorocký, posledný novembrový deň, kedy Ondrej i Andrej slávi meniny. Vzhľadom na pohyblivý začiatok adventného obdobia, dnešný sviatok sv. Ondreja do obdobia adventu raz spadá - inokedy zase nie. Tak či onak, aj Ondrej praje zvykom a rituálom, ako aj iné stridžie dni. Pripomeňte si spolu s nami, čo všetko na sviatok sv. Ondreja naši predkovia robili.
Ostatný novembrový deň slávi podľa cirkevného kalendára sviatok sv. Ondrej, Ježišom ako prvý povolaný apoštol a brat Šimona-Petra. Patrí do štvorice najobľúbenejších Kristových učeníkov. Okrem iného je patrónom neviest, ľudí túžiacich po dobrom manželstve, a podobne ako sv. Valentín, je tiež patrónom zamilovaných. Kedysi ľudia o čosi viac verili v moc nadpozemských bytostí a svätcov nevynímajúc. Pochmúrne noci boli živnou pôdou pre vznik viacerých legiend a zvykov. Sviatok sv. Ondreja bol ďalším stridžim dňom. Zvláštnym, prorockým i tajuplným. Po stáročia ho sprevádzali rituálne obrady, rôzne zvyky, tradície i pranostiky. Bohaté zastúpenie mali tie zo sveta ľúbostnej mágie, ale aj ochranné či tie blahobyt zabezpečujúce. Je veľmi veľa ondrejských zvykov, skoro by sa mi žiadalo povedať: čo kraj – to zvyk. Niektoré z nich si pripomeňte s nami!
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Sv. Ondrej - prvý povolaný
Sv. Ondrej, apoštol, sa narodil v Betsaide, v mestečku na brehu Genezaretského (Tiberiadského) jazera neďaleko Kafarnauma. Východní cirkevní spisovatelia nazývajú Ondreja „prvým povolaným“, lebo Ježiš práve jeho povolal ako prvého k apoštolskej práci. Pôvodne bol aj on rybárom v Kafarnaume, kde žil s manželkou a bratom Šimonom-Petrom. Ondreja veľmi oslovilo vystúpenie Jána Krstiteľa a stal sa jeho verným učeníkom. Keď Jána Krstiteľa sťali, stal sa nasledovníkom Krista.

Po udalostiach Veľkej noci odišiel hlásať Evanjelium do Európy. Svoj život strávil na viacerých miestach dnešného Ruska, Bulharska, Rumunska. Dostal sa aj na Malú Áziu a osudným sa mu stalo Achájsko. Ako sa hovorí, za dobrotu na žobrotu. Zomrel mučeníckou smrťou v Patrase, v dnešnom Grécku. Podľa tradície ho na podnet cisárskeho vladára Egea ukrižovali na kríži v podobe písmena X, na ktorom ho “len” priviazali. Zomrel bolestivou a dlhou smrťou. Na kríži umieral sv. Ondrej tri dni. Tento kríž sa odvtedy nazýva ondrejský a vďaka úspechu vo vojne na príhovor tohto svätca, neskôr Škótsko prialo do svojho znaku biely ondrejský kríž.

Noc má svoju moc i mágiu
Sviatok sv. Ondreja bol ďalším stridžím dňom. Zvláštnym, prorockým i tajuplným i magickým. Podľa pranostík malo počasie v tento deň napovedať predpoveď na celú nadchádzajúcu zimu. Už v predvečer sviatku sa konali rôzne “ochranné” obrady. Preventívne sa jedla bohatá dávka cesnaku a na dvere sa kreslili kríže.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Za obzvlášť magickú pokladali naši predkovia ondrejskú noc. V nočnej temnote sa prebúdzali rôzne strašidlá a démoni. Zároveň si každý poriadne zapamätal, čo sa mu v túto noc snívalo. Ostatne, deň, kedy oslavuje meniny Ondrej, sa vždy spolu s Vianocami považoval za najčarovnejší deň v roku. Verilo sa, že čo sa človeku v túto noc sníva, to sa mu do roka aj splní.
Poznáte šťastie - nešťastie, láska - smrť? Také niečo mali aj na Ondreja
A práve v tom duchu sa na sv. Ondreja veštilo a čarovalo jedna radosť. O osude rodiny sa chcel pomocou pohárov čo-to dozvedieť aj otec rodiny. Pod šálky skryl štyri predmety – hrebeň, kúsok zeme, chlieb a prsteň. Potom si každý z rodiny vybrali ten svoj. Kto našiel hrebeň, tak do roka ochorel. Hlina znamenala úmrtie, prsteň značil svadbu a chlieb bol symbolom blahobytu.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Ondrejské lásky čary
Najviac ľudových zvykov na Ondreja sa týkalo ľúbostnej mágie, keďže je aj sv. Ondrej patrónom neviest. Obľúbenými a snáď najznámejšími a najrozšírenejšími boli veštby a úkony ľúbostnej mágie. Dievčatá verili, že im sv. Ondrej vďaka mágii umožní dozvedieť sa viac o svojom budúcom ženíchovi. Hádali, kto bude ich manželom a kedy sa vydajú. Zároveň sa snažili zistiť aj to ako bude ich nastávajúci vyzerať i to aký bude jeho pôvod. Na to existovalo viacero rituálov, ktorými sa snažili zistiť čo-to o svojom budúcom mužovi. Veštili pomocou polienok, siali konope, triasli slivkami alebo plotmi, prípadne počítali kolíky v plote alebo udierali na chliev, či sa prasa ozve. Rozšírené a populárne bolo podobne ako na Luciu veštenie s lístočkami, na ktorých boli mená chlapcov, po ktorých mladé dievčence túžili. Bolo dvanásť lístkov – desať mien ženby súcich junákov, jeden prázdny pre neznámeho a jeden pre smrť.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Dievčence pritom mohli používať viacero veštiacich praktík. Jednou z nich bolo to, že si lístočky s menami dali dievky večer pod vankúš a ráno hneď po zobudení mali vytiahnuť jeden, na ktorom bolo meno vyvoleného.
Papieriky s menami nielen pod vankúš, ale aj do halušiek
Dievčence ukrývali tieto lístočky aj do halušiek alebo pirohov, potom tieto hodili do vody vyvariť. A keď voda vrela, sledovali, ktorá haluška vystúpila na povrch prvá. Lístok v nej ukázal kto bude nastávajúci ženích. Keď dievčat bolo viac, každá dievka si vybrala jednu halušku, v ktorej sa ukrývalo meno ich nastávajúceho. A kedy bol úspech zaručený? Hovorilo sa, že účinnejšie boli čary, ak dievča použilo hrniec, v ktorom sa ešte nikdy nevarilo. Aby vraj veštenie bolo ešte úspešnejšie, museli či už všetky, alebo len niektoré (to záležalo od regiónu) potrebné suroviny ako múka či drevo na oheň a kuchynské náradie ukradnúť z domu, kde mali Ondreja.
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU
Snáď najznámejšie je trasenie plotov, čerešne alebo slivky. Ak spadol chrobák, značil bohatstvo. Najrozšírenejšou svätoondrejskou tradíciou bolo čarovanie a liatie olova, aby sa dievky dozvedeli, za koho sa vydajú. Poznáte jeho postup? Mládež sa stretla v jednom dome, často tam, kde sa práve páralo perie. Ono to v čase malého predvianočného pôstu (u pravoslávnych a gréckokatolíkov známeho ako filipovka), to bola jediná povolená spoločenská udalosť. Mládenci nahriali olovo na lyžici a lialo sa cez ucho kľúča do studenej vody. Dievča, pre ktoré olovo liali, muselo kľačať a misku so studenou vodou držať nad hlavou a pritom odriekať: „Ondreju, Ondreju, na teba olovo leju, aby si mi dal znať, koho budem za muža mať.“ Tvar olova, ktoré liali cez kľúčovú dierku, mal napovedať, aké bude povolanie budúceho manžela.
Manžela z triesky?
V Liptove, Šariši i Zemplíne dievčatá vyniesli pred domy mládencov konopné semeno alebo triesky z dreva a zariekali: „Ondreju, Ondreju, konope ti seju. Bože, znati, s kým ich budu brati!“ Snažili sa senom, hoc aj na strechách zatriasť, aby im vypadlo zrno. To totiž veštilo, či sa zosobáši s bohatým mládencom (žito), chudobným (ovos) alebo vdovcom (raž). Keď už boli vo dvore, kde býval mládenec, pobrali chvatom za plnú náruč narúbaného dreva. Utiekli s ním na priadky a tam zisťovali, či bol počet polienok párny. Ak áno, dievča sa vydalo, a keď nie, malo ostať ešte slobodné. Skorú svadbu sľuboval aj párny počet kolov v plote i počet stebiel vytrhnutých zo slamenej strechy.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Veštenie spod tanierov
V ľúbostnej svätoondrejskej mágii by ste našli aj veštbu spod tanierov. Dievky položili tri taniere obrátené hore dnom, pod ktoré ukryli prsteň, čepiec a jeden nechali prázdny. Podľa toho, ktorý si dievča vybralo, sa dozvedelo, čo ho v najbližší rok čaká. Budú to zásnuby, sobáš, alebo zostane single?
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Netradiční veštci - svinka i kohút
Ďalším zo spôsobov veštby bolo aj lákanie psa na chleba. Každé dievča si obvykle už v predvečer sviatku sv. Ondreja (29. novembra) upieklo chlieb, “odštiplo” kúsok z neho a položilo ho na lopatu. A z ďalšími dievčatami čakali, ktorej ho pes vezme ako prvej. Verili, že najskôr sa vydá tá z nich, ktorej kúsok chleba zožerie pes ako prvý. Inde to nebol iba pes, ale dokonca aj vrana bývala lásky sudcom.
Hľadanie odpovede na otázku – kto bude nastávajúci v ondrejskú noc nekončilo. Dievčina vyčkala do polnoci, potom sa prikradla ku kurníku a začala klopať na vrátka. Zaklínacou formulkou vyzývala kohúta, aby sa jej ozval a sliepku žiadala, aby teraz mlčala a svadbu jej neskazila. Keď zakikiríkal kohút ako prvý, do roka sa mala vydať. Ak zakotkodákala sliepka, mala zostať slobodná a o rok sa vrátiť.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Tak či onak, meno nastávajúceho mohla hľadať aj pri vrátach chlieva. Postupne mala vykrikovať rôzne mužské mená a keď svinka pri niektorom zakrochkala, určila meno potencionálneho ženícha. Zároveň mohla varechou, ktorou vylovila cez deň meno nastavajúceho ukrytého v haluškách či pirohu, na chliev zaklopať. Pritom sa pýtala, za koľko rokov sa vydá? Počítala potom či a koľkokrát prasa zakrochkalo. K odpovedi na túto otázku sa dievky dopracovali i tak, že na šindľové strechy vyhadzovali svoje sukne. Potom odrátali, na ktorom rade odspodu sa zachytila.
Svätoondrejské vinšovačky
Už vo sviatok svätého Ondreja, apoštola sa zvyklo v niektorých oblastiach od skorého rána po domoch vinšovať. Pastieri do domácností prinášali čerstvé prúty zaželajúc zdravie i úspech. Gazdiná si prútik odložila a použila ho pri prvom jarnom výhone, aby bol dobytok zdravý a mocný. Vinšovníci chodievali želať zdravie, šťastie, na poli úrodu a v dome lásku aj s oceľou. Kúsok ocele, ktorý so sebou prinášali, mal symbolizovať želanú pevnosť, zdravie a silu. Domáci vinšovníkov hojne pohostili pálenkou a obdarúvali chlebom, strukovinami, obilím a pribalili aj kus slaninky.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Želáme všetko najlepšie dnešným meninovým oslávencom Ondrejom a Andrejom!
—
Foto: Wikimedia Commons
Video: RTVS, Youtube
Zdroj: Vedator, Babkina truhlica, Instacks, Rok so svätými, Vianoce.sk