Takmer na záver mesiaca knihy sme si pripravili interpretáciu vybraných poviedok veľmajstra slovenského hororu. Richard Pupala a jeho Čierny zošit v interpretačnej analýze niekoľkých poviedok práve prichádza...
Témou tohto článku je interpretácia vybraných poviedok z knihy Čierny zošit, ktorej autorom je Richard Pupala. Dôvodov, prečo sme si na rozbor vybrali práve poviedky z tejto zbierky, je hneď niekoľko. Primárny dôvod je ten, že hororová literatúra je fascinujúcu a od prvého momentu odkedy sme v redakcii rozoberali zaujímavé tipy na články v mesiaci literatúry, skrsol nápad porovnávať tieto poviedky s textami takého velikána hororovej literatúry, akým bol americký spisovateľ Steven King.
Richard Pupala vs. Steven King
Jednotlivé spoločné znaky i odlišnosti budeme uvádzať pri interpretácii konkrétnych poviedok. Poviedky boli zväčša krátke a zväčša negativisticky ladené, čo nás však nijakým spôsobom neprekvapí, pretože už len samotný názov zbierky neprináša pozitívne konotácie. Bez toho, aby čitateľ vôbec otvoril túto knihu, sa môže dovtípiť, že s najväčšou pravdepodobnosťou pôjde o texty smutného charakteru.
Hlavnými hrdinami sú rôzni čudáci, outsideri, dej sa odohráva na dedine i v meste. Pri čítaní týchto textov sme si často uvedomili, že odhliadnuc od rôznych mystérií autor často nie je ďaleko od reality. Téma outsiderstva má veľké uplatnenie v slovenskej literatúre, a to ako v detskej, tak i v knihách pre dospelých čitateľov. Tieto postavy jednoducho žijú medzi nami, sú súčasťou nášho sveta a často sú odsúvaní na okraj spoločnosti. Ako píše Peter Darovec vo svojom článku Kniha týždňa : Nebáť sa a čítať, ktorý vypublikovala Pravda,
,,O týchto nešťastných, ale tak veľmi skutočných postavách Richard Pupala naozaj píše. Nie o strašidelných bábikách a zrkadlách. Lepšie než žánrovým rekvizitám totiž rozumie ľudom. Napríklad mladej mestskej „lúzerke“ Mire z poviedky Starostlivosť, ďalšej plnokrvnej ženskej postave tejto knihy. Ona, i keď celkom obyčajná, je vlastne oveľa zaujímavejšia, než všetky tie záhadné duše bez tela, ktoré sa okolo nej tak tajomne hmýria. A podobne je to aj s ďalšími postavami tejto knihy…“
Čierny zošit pod lupou
V poviedkach zbierky Čierny zošit prichádza k opakovanej kolízii životnej skutočnosti so žánrovou neskutočnosťou. Občas ešte panuje stereotyp, že ak niekto trpí psychickou poruchou, prípadne sa akýmkoľvek spôsobom líši od ostatných, respektíve vyčnieva z bežného priemeru, automaticky je považovaný za nebezpečného človeka, od ktorého treba utekať. Typickým outsiderom v románovej tvorbe Stevena Kinga je napríklad aj Carrie, postava z rovnomenného románu, ktorý bol zároveň aj autorovým debutom. Ide o štrnásťročné dievča, ktoré vychováva až fanaticky nábožensky založená matka a v škole ju neustále šikanujú jej spolužiaci. Práve detstvo, rodinné prostredie a šikana bývajú základným determinantom neskorších porúch správania. Nešťastné obete sa väčšinou rozhodnú , že sa pomstia okoliu za svoje utrpenie, čo často končieva tragédiou veľkého rozsahu. Presne tak, ako vo vyššie spomenutom románe Stevena Kinga.
Poviedky v zbierke Čierny zošit sú písané takým štýlom, že už od začiatku, po prečítaní prvých dvoch – troch strán je čitateľovi jasné, že sa budú diať záhadné a strašidelné veci. Jedna poviedka s názvom Bábika, v ktorej je reflektovaný alkoholizmus a s ním spojené domáce násilie, má otvorený koniec a čitateľ si kladie otázku, či sa v nej schyľuje k vražde. Stali sa totiž podobné prípady, kedy dlhodobo týraná manželka nakoniec svojho manžela zavraždila. Kniha nás oslovila aj preto, lebo je písaná pútavým štýlom, ktorý necháva čitateľa v napätí až do úplného konca. Túto zbierku však neodporúčame čítať čitateľom so slabšou povahou. Autor v zbierke využíva jednoduchý slovník, miestami aj vulgarizmy (dogrcal, došťal…).
„Atmosféra hustne pomaličky a zrazu ste obalení niečím desivým. Silu jeho príbehom dodáva aj prostredie – buď sa odohrávajú v Petržalke, ale môže to byť hocijaké slovenské sídlisko, alebo v malých mestečkách, presne takých, ktorých atmosféru tiež dobre poznáme. Sú to dva Pupalove svety, ktoré sú mu blízke, v ktorých žil alebo žije, a ktoré akoby ho fascinovali,“ píše Mário Gešvantner v článku S hrôzou treba zaobchádzať opatrne na stránkach Denníka N.
Interpretácia poviedky Nožík so žltou rúčkou
V prvej poviedke zbierky Čierny zošit sa stretávame s postavou matky, ktorá trpela vážnou psychickou poruchou. V úvode interpretácie musíme skonštatovať, že všetky postavy, a to nielen v tejto poviedke, sú mimoriadne svojské. Psychická porucha Ivany, matky trojročného Kristiána, je determinovaná viacerými faktormi. Ivana totiž vyrastala v detskom domove, pretože otca nikdy nepoznala a jej matka bola alkoholička, mohlo ísť aj o výčitky svedomia kvôli tomu, že po otehotnení chcela podstúpiť interrupciu.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Chvíľu sme sa domnievali, že trpí paranojou prípadne schizofréniou, keďže sa stávalo, že počula rôzne hlasy a mala halucinácie. Takéto a podobné stavy sú základnými symptómami týchto spomínaných chorôb. Je nutné podotknúť, že ani vzťah s panovačným manželom, ktorý bol pod neustálym vplyvom svojej matky, jej na psychickej pohode tiež nepridával. Jej manžel Ivan pracoval v Čechách a keď prišiel domov, tak to vždy skončilo hádkou, pri ktorej prišlo aj k fyzickým útokom. Vyčítal svojej manželke, že sa nestará o syna, o domácnosť, zatiaľ čo on musí ťažko pracovať na stavbe, aby zabezpečil chod celej rodiny.
,,Hneď v úvodnej vete poviedky sa objaví tajomná postava, ktorá má „tvár starého dieťaťa, perličky zúbkov v širokom úsmeve…“ V závere poviedky v tejto postave spoznáme hororového „mužíčka“, ktorý Ivanu nabáda na vraždu vlastného dieťaťa.“
Na svoju manželku sa pozerá tak trochu zvrchu, považuje ju za menejcennú. Ivana je však veľmi prostoduchá a naivná, preto svojho manžela oddane miluje a dehonestácie z jeho strany neberie ako urážku, skôr si ich pripúšťa ako pravdivé. Veľmi zaujímavou postavou je aj ich sused Kliment. Ide o čudáka, samotára, ktorý kedysi pôsobil ako učiteľ anglického jazyka. Priatelí sa s Ivanou a občas jej chodieva strážiť syna, čo sa Ivaninu manželovi vôbec nepáči.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Na strašidelnosti a napätí tejto poviedke pridávala najmä gradácia deja, v tých prípadoch, keď Ivana videla poskakovať mužíčka v červenej čiapočke, ktorý jej prikazoval, aby zabila svoje dieťa. Zopár takých prípadov sa už stalo, kedy matka zavraždila svoje dieťa a tvrdila, že konala na pokyn mužíčka v červenej čiapočke. Aj takéto veci sú, žiaľ, realitou, lebo z medicínskeho hľadiska vieme, že sa po pôrode u žien môžu vyskytnúť rôzne psychické problémy. Halucinogénne predstavy mužíčka v červenej čiapočke môžu byť spôsobené aj extrémnou únavou a vyčerpanosťou.
Prekvapivý záver
Niektorí recenzenti považujú túto predstavu mužíčka skôr za komický prvok, na nás to však nepôsobilo komicky ani len náhodou. Ivana je však postavou, o ktorej sa bez akéhokoľvek nadhľadu môžeme vyjadriť, že sa jej v živote naozaj absolútne nič nepodarilo a vo všetkom mala smolu.
Prekvapujúci na tejto poviedke bol záver. Do posledného okamihu sme si mysleli, že zavraždí svoje dieťa nožíkom so žltou rúčkou, avšak nestalo sa tak. Samovražda, ktorú spáchala preto, aby ochránila svoje dieťa, bola v tomto chápaní a v tejto situácii hrdinským činom. Aj napriek vážnej psychickej poruche táto matka radšej volí vlastnú smrť, akoby mala smrteľne ublížiť svojmu dieťaťu. Táto poviedka, ako aj iné poviedky z Pupalovej zbierky je o osobe, ktorá jednoducho nezvládla svoj vlastný život.
„O Ivane sa tu ironicky hovorí ako o „Médei z Hnúšte“. Vysoká antická tradícia sa komicky dostáva do súvislosti s tou najobyčajnejšou slovenskou realitou; tragédia sa touto iróniou síce banalizuje, ale nestráca pritom nič zo svojej tragickosti“.
Text tejto poviedky nám pripomenul jednu poviedku zo zbierky s názvom Bezhviezdna tma, ktorej autorom je Steven King. Konkrétne poviedku, ktorá sa volá 1922, pretože udalosti v nej opísané sa mali odohrať v tomto roku. Hlavnou postavou bol muž, farmár z istej americkej dediny, ktorý zavraždil svoju manželku a jej mŕtve telo hodil do studne.
Mladšia sestra Bezhviezdnej tmy
Desivosť príbehu dodávajú najmä naturalistické opisy vykonania vraždy a opisy mŕtveho tela manželky ležiaceho na dne studne, ktoré sa rozkladá a obhrýzajú ho potkany. Muž, ktorého začnú prenasledovať výčitky svedomia trpí halucináciami, kde neustále vidí tieto potkany, čo ho nakoniec privedie k samovražde. Poviedka Nožík so žltou rúčkou sa od ostatných odlišuje aj väčším rozsahom.
Interpretácia poviedky Domček
V poviedke s názvom Domček sa stretávame s postavou invalidného dôchodcu Klima, ktorý je trochu mentálne zaostalý. Dej poviedky je situovaný do Bratislavy, konkrétne Petržalky. Čiže máme pred sebou príbeh typického outsidera, ktorý je terčom výsmechu svojho okolia. Negatívne reakcie na jeho osobu sú spojené aj s tým, že nedodržiava základné hygienické návyky. Býva v jednej domácnosti so svojou sestrou a neterou, pričom neter sa zaňho veľmi hanbí. Obe sa k nemu správajú nepríjemne a zrejme aj sestra berie starostlivosť oňho len ako nutnú povinnosť. Nie sme si istí, či ich treba za to odsudzovať, pretože si vieme predstaviť, že žiť v jednej domácnosti s takýmto človekom musí byť naozaj extrémne vyčerpávajúce a stáva sa, že jednoducho povolia nervy.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Problematika mentálne zaostalých je tiež dnes aktuálna, veď medzi nami žije veľa podobných typov ľudí, ako bol hlavný hrdina tejto poviedky. V podstate sa s takýmito ľuďmi denno-denne stretávame, len si to častokrát neuvedomujeme. Typickou črtou Klima je aj to, že vyberá z kontajnerov rôzne haraburdy, ktoré doma skladuje. Takýto spôsob „zberateľstva“ je tiež považovaný za psychickú poruchu. V krčme dostáva pár drobných a malé pivo za to, že poutiera stoly a pomôže poupratovať. Vo väčšine prípadov ide o neškodných ľudí, ktorí sa motkajú po sídlisku a stávajú sa terčom výsmechu zo strany iných ľudí.
Nenávisť v hlavnej úlohe
Na poviedke nás zaujala aj tá hrozná nenávisť zo strany jeho netere. Kládli sme si otázku, čo také hrozné jej mohol urobiť. Neskôr sa to vysvetlilo – neter ho vinila za rozpad svojho vzťahu. Jej priateľ totiž Klima poznal, ako aj každý v okolí, avšak nevedel, že je to jej strýko. Dozvedel sa pri náhodnom stretnutí počas nočnej návštevy u nich v byte. Táto skutočnosť ešte viac prehĺbila nenávisť a odpor netere voči Klimovi.
INZERCIA / článok pokračuje pod reklamou
Záver tejto poviedky je, že Klimo jednoducho zmizol bez stopy… Pravdepodobne pod vplyvom stavov, ktoré vyvolávala psychická choroba a občasné popíjanie alkoholu, sa niekam vybral a už sa nikdy nevrátil a po čase aj polícia po ňom zastavila pátranie. Vyvstáva otázka, prečo ho jeho sestra neumiestnila v ústave s odbornou starostlivosťou, keďže jej Klimova prítomnosť v byte bola len ťarchu. Pravdepodobne preto, lebo dostával invalidný dôchodok, ktorý mu sestra vždy celý zobrala. Čiže je to tiež smutná realita, kedy je (ne)starostlivosť o starých, chorých a opustených ľudí podmienená financiami (starecký dôchodok, invalidný dôchodok, rôzne opatrovateľské príspevky). Ľudia ako Klimo majú jednoducho svoj svet, v ktorom si žijú aj napriek tomu, že okolie ich vníma negatívne.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
V téme starostlivosť o opustených ľudí zostaneme aj poviedke so signifikantným názvom Starostlivosť. Hlavnou hrdinkou je mladá rebelka Mira, ktorá sa rozhodla odísť z mesta a pracovať ako opatrovateľke starých ľudí. Možno povedať, že táto poviedka nás oslovila najviac zo všetkých a jej dej bol naozaj desivý a uchvacujúci. Toto mladé dievča prichádza na dedinu, aby doopatrovala starého vdovca, v ktorého dome sa po jej príchode začnú diať veľmi záhadné veci. Desivú a napätú atmosféru pomáha vytvoriť už len opis starého dedinského domu, v ktorom je všade neporiadok, množstvo prachu, starých vecí a všetko páchne zatuchlinou, ako aj opis starého pána Mózera. Ten leží na gauči a vyzerá viac mŕtvy ako živý, je úplne znečistený a zanedbaný, dokonca sa aj vyprázdnil do nohavíc.
Interpretácia poviedky Starostlivosť
Opatrovateľka tiež spomína na rôzne predchádzajúce prípady, pričom používa dosť podrobné opisy kvázi fyziologických prejavov stareckej nemohúcnosti (neschopnosť samostatne vykonať potrebu, najesť sa, postarať sa o seba…). Niektorí starci už zrejme pod vplyvom stareckej demencie ju aj sexuálne obťažovali. Takisto aj zvukové vnemy dodávajú príbehu pátos strašidelnosti (noc, praskot dreva v peci, tikot nástenných hodín, zvuky v múroch…). Správanie sa staručkého muža, ktorý sa už nachádza medzi životom a smrťou, je tiež mimoriadne tajuplné a zvláštne, opatrovateľka Mira ich pripisuje tomu, že sa nedokáže vyrovnať so stratou svojej manželky. Zvláštne a strašidelné veci, ktoré sa dejú v dome má zrejme na svedomí duch mŕtvej pani Mozerovej.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Tiež sme počuli o zopár takýchto mystických prípadoch, kedy duša mŕtveho človeka nevedela z nejakého dôvodu nájsť pokoj a takto na seba upozorňovala. V prípade tejto poviedky ide zrejme o to, že duša manželky starého pána Mozera sa nevedela vyrovnať s faktom, že do domu sa nasťahovala cudzia žena, ktorá zaujala jej miesto, preto sa ju odtiaľ snaží takýmto spôsobom vyštvať.
—
Foto: Martinus, Slovenské literárne centrum
Zdroj: R. Pupala – Čierny zošit, Denník N, Kultúra Pravda, Martinus, Slovenské literárne centrum
*** Technická aktualizácia: 2026-01-26 (teva)
