
Máte radi strach? Rozumieme, je to najľudskejšia vlastnosť. Zaujímate sa i o hororovú literatúru? Ste na správnom mieste! V článku nášho redaktora, literárneho historika Pavla Blahu sa dozviete nielen niečo o vzniku tohto populárneho žánru. Navyše, nastavuje zrkadlo, v ktorom sa pozriete na hororovú literatúru minulosti a súčasnosti. Poďte sa s nami, báť trochu menej, ale predsa!
Poznáte to. Obavy či strachy zapríčiňujú rôzne situácie, predstavy, sny, postavy a ich konanie, niekedy racionálne a inokedy celkom iracionálne. Nemenej tomu prispieva spoločnosť, ktorú počas historického vývoja ovplyvňovali rôzne mýty, náboženstvá, predstavy, legendy a neobjasnené tajomstvá. Či už na duchov, upírov, víly, démonov a anjelov veríte, alebo nie, hororovú literatúru si zamilujete. Ostatne, radi s ňou pracujú aj tvorcovia v divadlách i na striebornom plátne. Poznáte Frankensteina, Draculu, Báthoryčku, slávnu rodinu Adamsovcov, Psa baskervillského či Strašidlo cantervillské. No, je ich omnoho viac. Než hororom nastavíme zrkadlo, najprv sa stručne pozrime na hororovú literatúru v premenách času.
,,Napi sa ľudskej krvi a budeš žiť večne.“
Hororovú literatúru predznamenali už antické mýty

Čitateľom či divákom navodzuje horor najrôznejšie odtiene obáv či strachu. Ako žáner vznikol síce až v 18. storočí, no napriek tomu je jedným z najstarších literárnych žánrov. Strach však presiakol do najstarších príbehov, ktoré sa spočiatku ústne tradovali a neskôr i písomne zaznamenávali. Svoju úlohu na tom zohrala aj staroveká mytológia, no žalostne ku kreovaniu hororových predstav pekla, temnoty a strachu, prispeli aj inkvizičné procesy v stredoveku a ranom novoveku. A ako inak, strach z bosoráckych procesov, diablov a jeho prisluhovačov sa odzrkadlil v literatúre.
Od Danteho ku gotickému románu
Lastovičkou ľahučkého hororu by s istým nadsadením mohla byť i Danteho Božská komédia. Na pojem chápania čarodejníctva a démonov však mala najväčší vplyv kniha Kladivo na čarodejnice či viacerými autormi spracovaný príbeh Fausta. Ešte aj v priebehu 18. storočia hororový príbehom stále dominovala téma diablov, čarodejníc, iných prisluhovačov či smrti.
Hororovú literatúru pomohol stvoriť gotický román, ktorý bohato pracoval s fantáziou a nadprirodzenými javmi. V priebehu pár rokov sa najmä pod vplyvom Veľkej francúzskej revolúcie už do gotického románu vniesli prvky krváku, násilia, sexu i mučenia.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Hororovú literatúru zrodil gotický román
Dlhé storočie prinieslo do sveta gotických románov zmenu. Ich vplyv v svetovom meradle vzrástol. Zaslúžili sa o to autori svojimi dielami ako Frankenstein, Dracula i Prsteň a kniha. Gotický román začal zdôrazňovať morálku jednotlivca a preberať i prvky detektívky či psychoanalýzy. Stále atraktívne miesto zastávali duchárske príbehy, svet fantázie a príbehy z kriminálneho podsvetia. Súčasnú hororovú literatúru priniesli až 70. roky minulého storočia so slávnym dielami Vyháňač diabla či Čeľuste.
Nielen upír ovládol hororovú literatúru
Démoni, upíry a iné mytologické bytosti opradené legendami a tajomstvami sú od nepamäti centrom záujmu mnohých ľudí. Hororovú literatúru, a to ako v minulosti a často i v súčasnosti, inšpirujú démonické bytosti, najmä upíry. Sú to krvilační nepriatelia alebo idoly tínedžeriek? Zo súčasnej literatúry spomeňme azda najznámejšiu upírsku ságu Twilight, ktorej autorkou je americká spisovateľka Stephanie Meyerová. Sága zaznamenala grandiózny čitateľský úspech, rovnako ako aj jej filmová verzia. Ako sme už naznačili v nadpise, upíry v minulosti znamenali pre ľudí hrôzu až smrteľné ohrozenie. Uhryznutie upírom totiž znamenalo stať sa upírom tiež. V súčasnej literatúre sú stvárnení ako vyšportovaní mladíci, ktorí sa stali a naďalej stávajú idolom mnohých tínedžeriek.
Od Draculu k Čiernemu zošitu
Hlavnou témou tohto článku však nebude snaha o porovnávanie spracovania upírskej tematiky, toto sme stručne objasnili v predchádzajúcom odseku. V našom článku sa budeme skôr venovať dielam dvoch autorov, ktorý reprezentujú hororovú literatúru minulosti a súčasnosti. Prvým bude írsky spisovateľ Bram Stoker a jeho slávny román Drakula. Spomenieme aj niektoré filmové spracovania tohto románu, ktorých bolo veľké množstvo. Druhým bude predstaviteľ súčasnej slovenskej literatúry Richard Pupala a jeho známa zbierka hororových poviedok s názvom Čierny zošit. Táto kniha zaznamenala obrovský čitateľský úspech a v roku 2023 má vyjsť aj jej pokračovanie s názvom Druhý čierny zošit.
Článok pokračuje pod reklamou
Aj ťažká choroba môže byť autorskou inšpiráciou
Írsky spisovateľ Bram Stoker (1847 – 1912) sa narodil s fyzickým postihnutím a až do svojich ôsmich rokov trpel ochrnutím všetkých štyroch končatín. Jeho údelom teda bolo nehybne a bezvládne ležať v posteli. Ako osemročný sa však uzdravil, čo vtedajší lekári pripisovali zázraku. Tento stav ochrnutia si Stoker veľmi dobre zapamätal a takýmto spôsobom sa v ňom zrodila myšlienka o upírovi. Podobne ako autor, tak aj postava upíra musela počas celého dňa ležať. Pokiaľ ide o meno spomínaného upíra, tak je vysoko pravdepodobné, že Stokera zaujal príbeh reálne žijúcej historickej osobnosti. Máme tým na mysli neslávne známeho rumunského šľachtica Vlada Drakulu, ktorý žil v 15. storočí. O jeho násilníckych a krvilačných chúťkach dodnes kolujú mnohé povesti a legendy. Údajne po vyhratej bitke nechal telá nepriateľských vojakov zaživa nabodnúť na drevené koly a on sám si uprostred nich vychutnával jedlo a pitie.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Boj o záchranu zdravého rozumu a vlastnej duše
Román Drakula, ktorý zastupuje hororovú literatúru minulosti, nás privádza do prostredia viktoriánskeho Anglicka, konkrétne do roku 1897. Dej sa začína putovaním Jonathana Harkera do tajomnej Transylvánie, kde má so spomínaným grófom Drakulom uzavrieť obchodnú zmluvu. Hneď v úvode ho miestni obyvatelia varujú pred grófom rozprávaním hrôzostrašných historiek. Jonathan však predstavuje mladého a vzdelaného človeka, pochádzajúceho z modernej a vyspelej krajiny. Preto všetky tieto reči považuje nezmyselné rozprávky a výplody nevzdelaných vidiečanov. Uverí im až po tom, ako ho gróf Drakula doslova uväzní na svojom prastarom a strašidelnom hrade, kde sa začnú diať také hrôzostrašné a podivné veci, ktoré nedokáže vysvetliť ani racionálna myseľ mladého Jonathana Harkera. Začína sa boj o život či skôr boj o rozum a záchranu ľudskej duše.
Gróf Drakula vo filmoch
Ako sme už naznačili v úvode, filmových spracovaní, či už presných, alebo voľnejších bolo veľké množstvo. My sa budeme bližšie venovať len dvom z nich. Prvým je najstaršie spracovanie z roku 1922, známe pod názvom Nosferatu. Zaujímavosťou je, že postavy sa v tomto filme volajú inak (gróf Drakula / gróf Orlock), dej sa tiež odohráva vo fiktívnom meste Wismar. Dôvod bol prozaický. Režisérovi tohto filmu, Fridrichovi Wilhelmovi Murnauovi sa nepodarilo získať právo na filmové spracovanie, preto premenoval postavy a dej filmu umiestnil do fiktívnych miest.
Podľa nášho názoru toto filmové spracovanie, hoci patrí ešte k počiatkom kinematografie, je mimoriadne pútavé a skvelo spracované so zreteľom na vtedajšiu filmovú techniku. K strašidelnému napätiu nemalou mierou prispieva aj skvelá hudba. Keď však máme zhodnotiť, ktoré filmové spracovanie najlepšie reflektuje knižný originál, tak je to jednoznačne verzia z roku 1992. Hlavnú úlohu grófa Drakulu hrá britský herec Gary Oldman, známy aj ako Sirius Black z filmov o Harrym Potterovi. S hororovými a fantazijnými prvkami sa pútavým spôsobom prelínajú prvky romantického filmu a takisto je v tomto filme prítomný aj okamih romantického happyendu.
Richard Pupala – Čierny zošit
,,Atmosféra hustne pomaličky a zrazu ste obalení niečím desivým. Silu jeho príbehom dodáva aj prostredie – buď sa odohrávajú v Petržalke, ale môže to byť hocijaké slovenské sídlisko, alebo v malých mestečkách, presne takých, ktorých atmosféru tiež dobre poznáme. Sú to dva Pupalove svety, ktoré sú mu blízke, v ktorých žil alebo žije, a ktoré akoby ho fascinovali.“
Ako vyplýva z názvu knihy, pravdepodobne pôjde o texty smutného charakteru. Hlavnými hrdinami sú rôzni čudáci, outsideri, dej sa odohráva na dedine i v meste. Pri čítaní týchto textov sme si často uvedomili, že odhliadnuc od rôznych mystérií autor často nie je ďaleko od reality. Téma outsiderstva má veľké uplatnenie v slovenskej literatúre, a to ako v detskej, tak i v knihách pre dospelých čitateľov. Tieto postavy jednoducho žijú medzi nami, sú súčasťou nášho sveta a často sú odsúvaní na okraj spoločnosti. Knihu Pupala napísal pútavým štýlom, ktorý necháva čitateľa v napätí až do úplného konca. Túto zbierku, ktorá reprezentuje hororovú literatúru súčasnosti, však neodporúčame čítať čitateľom so slabšou povahou. Autor v zbierke využíva jednoduchý slovník, miestami aj vulgarizmy (dogrcal, došťal…).
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Novodobá Médea alebo príbeh nešťastnej matky
V prvej poviedke zbierky Čierny zošit sa stretávame s postavou matky, ktorá trpela vážnou psychickou poruchou. Všetky postavy, a to nielen v tejto poviedke, sú mimoriadne svojské. Psychická porucha Ivany, matky trojročného Kristiána, je určená viacerými faktormi. Pobyt v detskom domove, matkin alkoholizmus alebo výčitky svedomia kvôli tomu, že po otehotnení chcela podstúpiť interrupciu. Na psychickej pohode jej nepridáva ani panovačný a násilnícky manžel Ivan. Na strašidelnosti a napätí tejto poviedky sa podieľa najmä gradácia deja, keď Ivana videla poskakovať mužíčka v červenej čiapočke, ktorý jej prikazoval, aby zabila svoje dieťa. Zopár takých prípadov sa už stalo, kedy matka zavraždila svoje dieťa a tvrdila, že konala na pokyn mužíčka v červenej čiapočke.
Z medicínskeho hľadiska vieme, že sa po pôrode u žien môžu vyskytnúť rôzne psychické problémy. Halucinogénne predstavy mužíčka v červenej čiapočke môžu byť spôsobené aj extrémnou únavou a vyčerpanosťou. V závere poviedky si matka radšej volí vlastnú smrť, akoby mala smrteľne ublížiť svojmu dieťaťu. Táto poviedka, ako aj iné poviedky z Pupalovej zbierky, je o osobe, ktorá jednoducho nezvládla svoj vlastný život.
Posmrtná manželská žiarlivosť
Hlavnou hrdinkou druhej vybranej poviedky s názvom Starostlivosť je mladá rebelka Mira, ktorá pracuje ako opatrovateľka seniorov. Možno povedať, že táto poviedka nás oslovila najviac zo všetkých a jej dej bol naozaj desivý a uchvacujúci. Toto mladé dievča prichádza na dedinu, doopatrovať starého vdovca. V jeho dome sa po jej príchode začnú diať veľmi záhadné veci. Desivú a napätú atmosféru pomáha vytvoriť už len opis starého dedinského domu. Neporiadok, špina, prach, všetko páchne zatuchlinou.
K strašidelnosti v nemalej miere prispieva aj popis majiteľa domu, starého Mózera. Ten leží na gauči a vyzerá viac mŕtvy ako živý, je úplne znečistený a zanedbaný. Takisto aj zvukové vnemy dodávajú príbehu pátos strašidelnosti (noc, praskot dreva v peci, tikot nástenných hodín, zvuky v múroch. Zvláštne a strašidelné veci, ktoré sa dejú v dome má zrejme na svedomí duch mŕtvej pani Mozerovej. Tiež sme počuli o zopár takýchto mystických prípadoch, kedy duša mŕtveho človeka nevedela z nejakého dôvodu nájsť pokoj a takto na seba upozorňovala. V prípade tejto poviedky ide zrejme o to, že duša manželky starého pána Mozera sa nevedela vyrovnať s faktom, že do domu sa nasťahovala cudzia žena, ktorá zaujala jej miesto, preto sa ju odtiaľ snaží takýmto spôsobom vyštvať.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Foto: Wikimedia Commons
Video: Youtube
Zdroj: Denník N, Kultura.Pravda.sk