Minulý týždeň som sa vybrala do Divadla Nová scéna na jednu z repríz novinky aktuálnej sezóny – komornej komédie Škrupinka. Predstavenie som videla po druhý raz. Po prvýkrát som si ho pozrela len pár desiatok hodín pred premiérou. Vtedy bolo v ovzduší cítiť isté napätie, známy predpremiérový stres. Teraz však po predpremiérovom strese nebolo ani vidu, ani slychu. V éteri bolo cítiť už oslobodzujúcu uvoľnenosť i to, že si hru obe protagonistky stále užívajú. A vďaka ním aj spokojní diváci, keďže zohnať vstupenky na niektoré reprízy tohto predstavenia bolo často nemožné, a keď predsa tak doslovne o preteky. Priznám sa, že už vtedy, tak ako aj teraz, mi táto hra učarovala.... Dozaista nielen mne. Nie je za tým len sympatický príbeh, v ktorom sa každá žena nájde či kvalitné dialógy, ale aj skvelé herecké obsadenie. No najmä – excelentný herecký koncert dvoch vynikajúcich herečiek.
Komorná komédia ŠKRUPINKA je svieža oddychovka, ktorej nechýba láskavosť, kus človečenstva, pravdivosti a inšpirácie. Nevtieravá hra o ženách a ich priateľstvách sa síce zameriava na ženské publikum, ale rozhodne nie je len pre ne. Napísal ju muž, poľský autor, ktorý sa ukázal ako výborný a zavše citlivý psychológ nežného pohlavia. Svojou hrou pobaví, vzpruží a celkom nenútene, prirodzene dokáže prinútiť diváka porozmýšľať o sebe, svojom živote, komplexoch, názoroch a medziľudských vzťahoch. To všetko v príjemnej, láskavej atmosfére s posolstvom nádeje, vnútornej slobody, rešpektu, úprimnosti, priateľstva aj s decentne naservírovaným uštipačným humorom. Sympatickú repertoárovú novinku Divadla Nová scéna korunuje vynikajúca koncepcia tímu režisérky Adriany Totíkovej, no najmä excelentné herecké výkony protagonistiek – Mirky Drínovej a Janky Lieskovskej. Skvelý večer v dobrej spoločnosti bol opäť raz balzamom pre dušu i inšpiratívnym impulzom k úvahe a zmene!
Prvá premiéra novej sezóny
Ale pekne po poriadku. Na úvod pripomeniem, že Divadlo Nová scéna na začiatku 76. divadelnej sezóny prišlo so svojou prvou premiérou tejto sezóny (viac sa o tom dočítate TU – pozn.red.). Zároveň ňou zavŕšilo triádu komorných hier v Štúdiu Olympia (Výstup, Sex pre pokročilých). Publiku tentoraz prinieslo v poradí tretiu najslávnejšiu hru populárneho poľského dramatika Marcina Szczygielského, ktorá sa teší úspechu v Poľsku, ale aj v iných európskych krajinách. „Našim cieľom je priniesť príbeh, aby sa divák mal možnosť identifikovať s postavami, témou, ktorú sám možno teraz prežíva či otázkami, ktoré si kladie,“ priblížil dramaturg Divadla Nová scéna Svetozár Sprušanský krátko pred premiérou (pôvodný článok nájdete TU – pozn. red.). Len mimochodom pripomeniem, že sám autor osobne zavítal do Bratislavy na septembrovú premiéru svojej hry.
Dva (zdanlivo) nezmieriteľné svety
Dramaturg Svetozár Sprušanský o hre povedal: „Je to veľmi krehký a krásne napísaný príbeh dvoch navonok nezmieriteľných bytostí, ktoré hľadajú svoje šťastie, navzájom sa spoznávajú, približujú sa k sebe a odhadzujú masky, aké si nasadzujeme pred svetom, aby sme prežili, ich vnútorné väzenia praskajú ako škrupinky.“
Hra Škrupinka o dvoch dejstvách – na ploche 120 minút s prestávkou – rozvíja príbeh, v ktorom vystupujú len dve postavy – dve ženy. Čisto ženská téma je blízka divákom. Tobôž, keď dej je dobrodružný a občas to tam názorovo iskrí. No príbeh stretu dvoch svetov – beznádejnej romantičky vs. tvrdej obchodníčky končí prekvapivo. Divák je svedkom náhodného stretnutia, ktoré v čase prerastie do priateľstva dvoch žien z úplne iných svetov – protipólov. Ich povahy, životné skúsenosti aj pohľad na svet sú natoľko iné až sa človek pýta, čo ich dokáže spojiť?
V hlavnej úlohe škrupinka. Reč je nielen o vaječnej škrupinke. Príbeh hovorí i o škrupinkách v prenesenom zmysle slova.
Do seba utiahnutá knihovníčka (Jana Lieskovská) a excentrická zlatokopka (Miroslava Drínová) sa náhodne stretnú v zapadnutej knižnici, kam nikto nechodí. Prozaickým dôvodom bol daždivý deň i niečo prekvapivé v živote citlivej bytosti pod škrupinkou ľahkovážnej a naivnej zlatokopky. Postupne sa však jedna druhej otvárajú a vystupujú zo svojej komfortnej zóny. Zbavujú sa svojich škrupiniek – predsudkov, pretvárky, domnienok, stereotypov a strachov vrstvených na seba, aby sa na záver navzájom pochopili a každá si našla novú cestu… Príbeh ukazuje, že tieto „nálepky“ sú len akýmisi maskami, pod ktorými je niečo citlivé a krásne. Skrátka, príbeh krehký ako škrupinka. Úplne na margo si dovolím podotknúť: keď pôjdete na toto predstavenie iste si všimnete, že slovo „škrupinka“ padne z úst oboch protagonistiek vo veľmi citlivej súvislosti. V akej, vám ale neprezradím, ani po reklame…
Psychologicky dokonalo vystavaná hra
Určite nejedna z nás žien rozmýšľala nad tým ako ženy a naše babské vzťahy – konkurencie a priateľstvá vidí chlap. A čo nám o nás samých môže povedať? Príbeh autor rozvíja na ploche dvoch dejstiev s úžasnou dávkou rátia, ktorému nechýba bohatstvo životnej pravdy a do dokonalosti vyladená psychologická sonda do vnútra žien a ich vzťahov. Jednoznačne, autor je výborný psychológ! Sám Marcin Szczygielski priznáva, že knižnice ako priestory mu učarovali a aj v tejto hre vychádzal zo situácií, ktoré sám zažil. Tiež pri charakteroch oboch postáv sa nechal inšpirovať dvojicou skutočných žien, ktoré poznal: „Inšpiráciou pre postavu Haliny mi bola kolegyňa z redakcie – introvertka, neistá sama sebou, úplne podriadená matke, ale v krízových situáciách bola z nás všetkých vždy najsilnejšia a časom uskutočnila vo svojom živote obrovskú zmenu. Roxana je zasa typom ženy, ktoré som poznal pri práci v televízii – ich krása im otvárala všetky dvere. Nemuseli rozvíjať svoju inteligenciu a schopnosti, k úspechu im stačila štipka drzosti. Ale keď som ich spoznal bližšie, zistil som, že sú oveľa inteligentnejšie, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.“
Škrupinka je sondou do duší Haliny a Roxany
Hoci hra stojí na postupnom prerode charakterov, už vo svojej rozdielnosti sú obe postavy divákom blízke a zrozumiteľné. „Obidve sa uzamkli vo svojich väzeniach, ktoré sa na začiatku zdajú byť pohodlné a nezničiteľné. Halina sa separuje od sveta v knižnici, Roxana žije v manželstve s človekom, ktorého nemiluje, ale vďaka jeho peniazom je v bezpečí a v dostatku. Ukazuje sa však, že obidve tieto bubliny sú veľmi krehké a pokiaľ sa hrdinky z nich nedostanú von, nemôžu začať skutočne a naplno žiť,“ dodáva dramatik.
Postavu utiahnutej knihovníčky, štyridsiatničky Haliny Koltavskej „obalil“ do mnohých škrupiniek. Nechýba jej disciplína, láska k poriadku, predpojatosť, emočná nedostupnosť prameniaca zo sklamania, puntičkárstvo, vysoká inteligencia a istá dávka uštipačnosti. Zároveň ešte nenabrala odvahu uletieť z mama hotelu. S matkou ju spája veľmi blízky cit. Volajú si spolu aspoň päťkrát denne. Stará pani dcéru kontroluje, klebetí, aby dcéru zabavila, pretože vie, že do knižnice aj tak nikto nechodí. Halina je starostlivá dcéra, ktorá sa o matku bojí, a to nielen pre jej problémy so sluchom. Je milé a fajn mať blízke vzťahy s rodičmi, ale nie je to až príliš? Súkromný život prakticky nemá a o romantickom ani reči… V knižnici sa skrýva pred svetom vo svojom vlastnom vnútornom väzení.
Cestou k priateľstvu i k sebe
V duši beznádejná romantička zahrabaná v cudzích príbehoch lásky natrafí na ostrieľanú Roxanu Kličkovú, pre ktorú je – zdanlivo – láska obchod. Len navonok vystupuje ako suverénna zlatokopka, pre ktorú je aj manželská láska obchod. No pod touto škrupinkou sa napokon odkryje celkom iné vnútro. Napokon je z nej silná, odhodlaná, priateľská a inteligentná bytosť.
Než sa medzi nimi vytvorí priateľstvo, jedna druhú popudzuje, provokuje svojimi názormi a postojmi až na hranu zhadzovania. Postupne sa však medzi nimi vyvára jemné puto priateľstva, ktoré silnie natoľko, že sa môžu jedna o druhú oprieť. Úprimnosť za úprimnosť, ženy pred sebou odhaľujú svoju minulosť. Vedia sa už navzájom počúvať a snažia sa navzájom pochopiť a povzbudiť. Jedna druhú ovplyvní a naučí hľadať i nájsť v živote zlatú strednú cestu. Veľmi im v tom pomôže aj spoločná dovolenka na lodi i odhodlanie, ktoré obe drží aj po návrate domov…
Hlavné postavy divákov priťahujú. Vidia v nich seba.
To, že príbeh dramatik napísal na výbornú je vec známa. Na ploche dvoch dejstiev ho ovenčil krásnymi dialógmi, ktoré v slovenčine do príťažlivej podoby vyladila Bohdana Hromádková. Ale povedzme si, aj ten najlepší príbeh, potrebuje zohratý inscenačný tím a výborných interpretov. V tejto komornej inscenácii uvidíte dve mimoriadne talentované a skúsené herečky s osobnou charizmou: Jana Lieskovská a Miroslava Drínová. Obe poznáme aj z veľkého pódia Divadla Nová scéna, a nielen z neho. Ich tváre a hlasy nás oslovujú aj z televíznych obrazoviek. Ako zvládli komornú rovinu, kde sa nemajú za čo a za koho skryť?
Postavám dopriali aj niečo zo seba
Svojimi hrdinkami vyplnili celé javisko Štúdia Olympia. Postarali sa o skvelý umelecký zážitok a celkovo príjemnú atmosféru. Obidve sa svojich postáv chopili na výbornú, a to nielen po psychologickej stránke. Charaktery svojich postáv nevykreslili čierno-biele, vystavali ich, dopriali im dramatična a krásne vykreslili ich človečenstvo a prerod vnútra svojím postáv. Dopriali im osobnosť, plastickosť a v mnohom prepožičali aj niečo so seba. Kým Jana Lieskovská sa v tejto úlohe videla, pretože, ako povedala, kedysi bola kópiou Haliny.
Pre Miroslavu Drínovú, ktorá je v reálnom živote opak Roxany, bolo vystavať svoju postavu do uveriteľnej podoby a zžiť sa s ňou, ako mi ešte v septembri prezradila, omnoho zložitejšie.
Pripomeňme si, čo o svojich postavách prezradili Miroslava Drínová a Jana Lieskovská
Ako svoje postavy vidia ich protagonistky?
“Na Halinu som hrdá, klobúk dolu!”
„Halina mi pripomína mňa samu spred rokov, keď som sa bála nových vecí, mala som nejaký systém a bola som rada, keď všetko fungovalo po starom. Ale dokázať sa zmeniť v 41 krokoch ako ona, to chce odvahu – na Halinu som hrdá, klobúk dolu!“ vyhlásila o svojej postave herečka Jana Lieskovská.
„Som veľmi vďačná za tento text. Nie je veľa hier pre dve herečky, ktoré ponúkajú priestor na pestrú a intenzívnu hereckú prácu. Oba charaktery sú plnohodnotné, no taktiež vyžadujú prirodzenosť a vnútornú zainteresovanosť. Milujem príbehy prerozprávané s humorom, ktoré sa vás zároveň silno dotknú. V mnohých situáciách “nastavia zrkadlo“ alebo dokonca motivujú. To všetko táto hra obsahuje. Myslím si, že veľa žien sa v tejto hre nájde,“ dodáva Jana Lieskovská.
“Myslím, že každá žena sa v tejto hre nájde. Dokonca viackrát. Zistila som, že v každom z nás je trochu Roxany a trochu Haliny.”
„Bolo to pre mňa náročne, pretože ja som úplne iná ako Roxana. Roxana je navonok zlatokopka, ktorá zatvrdla, pretože si prešla náročným detstvom. Ja som, podľa mňa ten najromantickejší človek, ktorého všetko dojíma. Hrať niekoho úplne iného ako som ja, je veľmi náročné. Stálo ma to veľa dávania preč samej seba, teda padlo zo mňa veľa “škrupiniek”. Autorom hry je síce muž, ale dokázal nahliadnuť hlboko do ženského vnútra. Myslím, že každá žena sa v tejto hre nájde. Dokonca viackrát. Zistila som, že v každom z nás je trochu Roxany a trochu Haliny. Odznejú tam silné myšlienky aj posolstvá. Len treba čítať medzi riadkami. Osobne ma veľmi inšpiruje Roxanina veta: “V živote treba byť šťastný.” Hra nie je návodom ako byť šťastný, ale hovorí nám o ceste ku šťastiu, o prijímaní a dávaní, “ dodáva Miroslava Drínová.
Uveriteľnosť a prirodzenosť hrali prím
Ako diváčka veľmi oceňujem, tú uveriteľnosť a prirodzenosť stvárnenia charakterov, osobnostných prerodov, mimiky, gest i celkový interpretačný výkon u oboch herečiek. Rovnako musím pochváliť i to, ako obidve herečky spolupracujú a sú si oporou, aby klapalo všetko ako švajčiarske hodinky.
Keďže hra prebieha pomerne rýchlo, tak tvorcovia zakomponovali do diania na javisku aj prevliekanie hlavných hrdiniek, ktoré obidve herečky zvládajú bravúrne, skrátka tip-top!
Škrupinka v Divadle Nová scéna: vynikajúci zážitok nielen vďaka dvojici skúsených herečiek
Vedenie Divadla Nová scéna touto úlohou poverilo režisérku Adrianu Totikovú. Tá so svojím tímom od prípravy až do uvedenia hry v podobe, v ktorej ju divák v Štúdiu Olympia počas predstavení vníma, odviedla skvelú prácu. Od sociologických výskumov, ktoré predchádzali fáze naštudovania až po dokonalú súhru aktérok s hudbou, aby všetko klapalo tak, ako má. V komornej hre na javisku Štúdia Olympia posúvajú dej nielen hlavné protagonistky. Ale aj všetko okolo – kostýmy, scéna, osvetlenie i hudba.
Výborná scéna, kostýmy aj hudba
Musím podotknúť, že na malom priestore Štúdia Olympia autorka scény Zuzana Malcová využila každý štvorcový meter a obe poschodia Štúdia Olympia. S mestskou knižnicou a jej zariadením sa vyhrala naozaj do absolútnych detailov.
Výletnú loď scénografka priestorovo pekne rozvrhla a dejisko rozšírila aj o druhé poschodie. Bar zariadila už minimalistickejšie, úspornejšie, no ani diskoguľa nechýbala. To všetko naservírovala divákovi očiam lichotivo na malom priestore, pričom zachovávala istý pocit otvoreného priestoru.
Dej posúvali aj kostýmy, ktoré na základe prieskumu celého tímu vrátane oboch protagonistiek navrhla režisérka Adriana Totíková. Kostýmy boli veľmi príjemné a k charakterom postáv veľmi ladili. Svoju úlohu na posúvaní deja mala i hudba, ktorú k hre napísal Martin Husovský. Dokresľovala dej, no zároveň ho posúvala a vytvárala rámec, ktorý obom aktérkam vymeriaval čas na zmenu kostýmov či líčenie, a to aj pred zrakmi divákov.
Škrupinka je krehký a hlboko ľudský príbeh o neľahkej ceste k druhým i k sebe.
Hra Škrupinka je svedectvom schopnosti prispôsobiť sa, meniť sa. Hovorí aj o životnej sile a vplyve prostredia na človeka. Hra, ktorá nadchne, zabaví, inšpiruje a motivuje sa nad sebou zamyslieť. Človek si spolu s hrdinkami kladie rôzne otázky. Čo znamená byť šťastným a vnútorne vyrovnaným? Dokážeme sa zbaviť svojich škrupiniek? Masiek, ktorými sa chránime pred krutosťou sveta a vzťahov v ňom? Vieme prekonávať naše hlboko zakorenené predsudky? Vieme byť skutočne otvorení v medziľudskej komunikácii? Byť otvorení voči tomu, čo nepoznáme? Nepodľahnúť vlastným predsudkom a strachu? Postavy tohto príbehu sa voči sebe napokon otvoria a s prekvapením zistia, aké príjemné je nájsť si cestu k tomu druhému. Stačí len pozorne si načúvať.
Príbeh inšpiruje, nastavuje zrkadlo, no nevnucuje „svoju“ pravdu
Ako hovoria tvorcovia: „je príbehom o bláznivých rozhodnutiach, ktoré dokážu zmeniť váš život. Inscenácia láskavého aj uštipačného humoru, úprimnosti a irónie, s patričnou dávkou dojatia. Náhodné stretnutie dvoch žien v úplne odlišných životných situáciách a zdanlivo rozdielnych pováh sa mení v oslavu novej energie a nezlomnej túžby naplno žiť. Vzájomne sa pochopiť a otvoriť v sebe dvere tolerancie, harmónie a rešpektu, a to aj napriek odlišnosti pováh, skúseností, názorov. Niekedy človeka môže inšpirovať odlišnosť, aby sa zamyslel nad svojimi vlastnými postojmi a otvoril sa iným názorom.“ Skrátka komédia, ktorú treba vidieť či ste muž a či žena, v mladom či zrelom veku. Pre každého má svoje posolstvo, dokonca jedno univerzálne. A to znie: “V živote treba byť šťastný“. Tu si pomôžem citátom Mirky Drínovej – predstaviteľky Roxany: „Hra nie je návodom ako byť šťastný, ale hovorí nám o ceste ku šťastiu, o prijímaní a dávaní.“
Škrupinka - hra, ktorú treba vidieť
Aby sa recenzia neniesla len v absolútnych superlatívoch, ktoré si však táto repertoárová novinka Divadla Nová scéna bez pochýb zaslúži, je tu jedno maličké ale. To, že prvé dejstvo trvá trochu dlhšie, ako je vhod, pocítite počas prestávky vďaka usedeným svalom a boľavým nohám. To je však jediná daň za výborný divácky zážitok. A keď sa na predstavenie vyberiete, počítajte s tým, že sa zabavíte, od srdca zasmejete a možno aj pár slzičiek vyroníte! Jednoznačne, divadelný predstavenie, ktoré by ste mali vidieť! A to nielen raz. Podľa mňa aj viac ráz, keďže vždy v ňom odhalíte niečo nové, iné z odlišného uhla. Kedy najbližšie? V decembri ju Divadlo Nová scéna uvedie dva razy a v januári trikrát.
Hodnotenie: 100 %
Foto: Silvia Mária Petrovits, autorstvo titulky a neoznačených fotografií Ján Štovka/Divadlo Nová scéna
Zdroj foto: Divadlo Nová scéna
*** Posledná aktualizácia: 2022-11-25 (adm) ***
12 thoughts on “Škrupinka: svieži oddych s pridanou hodnotou”
Comments are closed.