Nedávno sme si pripomenuli nedožité 90. narodeniny slávneho talianskeho spisovateľa, historika, filozofa a esejistu. Umberto Eco bol všestranne zameraný a plodný autor. Kropaje potu na čele. Zatajený dych a neodolateľná túžba dočítať kapitolu až do úplného konca. Nespočetné množstvo zaujímavých konotácií v každej jednej vete.
Takéto pocity pravdepodobne prežíva každý vnímavý čitateľ diel Umberta Eca. Teda každý, ktorý sa rozhodne siahnuť po románoch Meno ruže či Pražský cintorín alebo iných jeho grandióznych literárnych či filozofických diel.
Filozof, ktorý skúmal myslenie stredoveku
Umberto Eco (*5.1. 1934, † 19. 2. 2016) nebol len spisovateľom, ale aj filozofom a semiotikom. Ako filozof sa zaoberal postmodernou filozofiou a skúmal aj estetické myslenie v období stredoveku. To sa zrejme najviac prejavilo v jeho najslávnejšom románe Meno ruže, na motívy ktorého nakrútili aj rovnomenný film. Dej tohto románu sa odohráva v prostredí stredovekých rehoľných rádov. Azda najviac zaujímavé je na ňom najmä žánrový synkretizmus a prelínanie viacerých rovín.
Skúma Umberto Eco predstavivosť čitateľa?
Pod pojmom žánrový synkretizmus máme na mysli fakt, že každý čitateľ môže román Meno ruže chápať svojim spôsobom. Niektorí ho považujú za detektívny román. Iní v ňom vidia prvky historického románu, ba dokonca aj prvky hororu, prípadne filozoficko – teologického diela. Dej románu sa odohráva v časovom intervale 7 dní. Záhadné umieranie mníchov v istom severotalianskom opátstve, ktoré prichádza vyšetrovať hlavný hrdina, je však len zámienkou na čosi úplne iné. Román detailne a realisticky opisuje praktiky stredovekej inkvizície. Čitateľa sprevádza napätie od prvej strany až po záver, ktorý prináša nečakané rozuzlenie.
Napísal aj román Pražský cintorín
Rovnako kvalitné literárne dielo je aj román Pražský cintorín. Aj on, podobne ako Meno ruže, ponúka čitateľovi zaujímavú dejovú líniu, množstvo napätia a nečakaných zvratov. Hlavným hrdinom románu je Simon Simonini, zručný falzifikátor a spolupracovník s tajnými políciami mnohých štátov. Tie využívajú jeho obratnosť v získavaní rôznych dôležitých informácií. Postavu Simoniniho literárni vedci často prirovnávajú k známemu Forrestovi Gumpovi. Aj jeho rôzne kuriózne životné náhody privádzajú do centra udalostí, ku ktorým by sa bežný smrteľník zvyčajne nedostal. Dielo Pražský cintorín možno považovať aj za učebnicu talianskych dejín.
Umberto Eco kladie nároky aj na čitateľa
Skrátka, pri Ecových dielach platí jedno. Čím lepšie a detailnejšie poznáme obdobie, v ktorom sa dej odohráva, tým lepšie si vychutnáme atmosféru diela. A v neposlednom rade aj lepšie a hlbšie pochopiť jeho význam.
Na záver pár slov o eseji Umberta Eca Interpretácia a dejiny
V závere článku už len pár slov o známej eseji Umberta Eca s názvom Interpretácia a dejiny. Eco bol aj plodným esejistom a zaoberal sa aj interpretáciou literárnych diel. Táto esej je akousi syntézou autorových filozofických myšlienok. Napísal ju mimoriadne pútavo a zrozumiteľným jazykom. Veľmi pomáha pochopiť, čo je vlastne interpretácia. Cituje množstvo významných osobností z oblasti filozofie a literatúry. Zopár minút čítania s porozumením môže každému zmeniť pohľad, respektíve spôsob, akým doteraz vnímal literatúru a rôzne dejinné udalosti.
