Bratislava Mozart Festival píše aktuálne 10. ročník. Jubilejnú edíciu podľa zaužívanej tradície odštartovali v posledný októbrový piatok v Katedrále sv. Martina otváracím koncertom. Jeho dramaturgia bola tradičná i tentoraz. Na programe bolo nadpozemsky strhujúce Mozartovo Requiem. Zaznelo v poučenej interpretácii na historických nástrojoch s medzinárodnými umelcami ako v orchestri či v zbore, tak aj v sólistickom obsadení.
Bolo to Requiem duchovne hlboké, rozjímavé, éterické, existenciálne, dych berúce, inšpiratívne, ohromujúce a interpretačne očarujúce. Kládlo pálčivé otázky bytia a pripomenulo pominuteľnosť i fascinujúcu nádej. Skrátka, výnimočný štart ako sa sluší a patrí pre jubilejný ročník mozartovskej pocty Bratislava Mozart Festival. O to väčšmi, keďže v januári tohto roku uplynulo tiež 230. výročie od jeho svetovej premiéry.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Už desaťročie prináša v špičkovej interpretačnej kvalite tvorbu Wolfganga Amadea Mozarta a jeho súčasníkov pôsobiacich na území dnešného Slovenska. Svojím posolstvom v roku 2013 nadviazal na Mozartove dni, ktoré svojho času organizoval známy slovenský muzikológ Pavol Polák. Bratislava Mozart Festival si za ten čas na hudobnej scéne vybudoval prestížne postavenie, tradíciu a získal každoročne sa rozširujúce publikum.
U zrodu stálo Requiem
Pred 10 rokmi Spoločnosť Theodora Lotza v spolupráci so Salzburskou koncertnou spoločnosťou zorganizovala koncert, na ktorom uviedli na historických nástrojoch a v štýlovo poučenej interpretácii zádušnú Mozartovu omšu Requiem KV 626. Myšlienka sa stretla s takým ohlasom, že sa v nasledujúcom roku začal písať príbeh prvého plnohodnotného ročníka novovznikajúceho Bratislava Mozart festivalu. Mozartovo nedokončené Requiem má svoje trvalé miesto vo festivalovej dramaturgie rok čo rok. A inak tomu nebolo ani tohto roku, kedy festival oslavuje svoje 10. narodeniny. “Narodeninové” Requiem bolo fascinujúce, inšpiratívne a interpretačne strhujúce. Nechýbal mu ani duchovný rozmer či príležitosť nechať sa unášať hlbokými otázkami bytia, smrteľnosti a večnosti či pocta zosnulým. Tie s Mozartovým Requiem chodia tradične ruka v ruke.
Tradičný štart v korunovačnom chráme
Otvárací koncert sa uskutočnil v posledný októbrový piatok (27. 10. 2023) večer s Mozartovým Requiem na programe. Jeho dejiskom bola Katedrála sv. Martina, ktorá má svoj neodškriepiteľný šarm. Je to miesto, v ktorom sa duchovnosť a nadpozemskosť prelína so svetskou pominuteľnosťou. Prekypuje nielen krásou gotickej architektúry a bohatstva dejín v širších kontextoch, ktoré ďaleko presahujú rozmery korunovačného i farského chrámu.
Nie je len domom Pána či modlitby. Priestoru svätomartinskej katedrály totiž hudba sluší. A to už po dlhé storočia. Popri liturgiách farnosti sa chrám pravidelne stáva aj miestom koncertov. Hostí nejeden festival. Svoje otváracie koncerty tu máva Bratislava Mozart Festival. S ohľadom na blížiace sa sviatky Všetkých svätých a Pamiatky zosnulých je to už tradične Mozartova labutia pieseň: Requiem. Sakrálnosť priestoru umocnila hudobné zážitky a oživla spirituálny rozmer diela aj tento rok. Keďže však 230. výročie od svetovej premiéry oslavuje Mozartovo Requiem, spravme si najprv krátku sondu do problematiky rekvií i vzniku tohto Mozartovho tak populárneho opusu.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Requiem – omša plná špecifík
Zázračné dieťa, ako mnohí nazývajú Mozarta, sa pri svojich 19 omšiach skladateľsky inšpiroval katolíckym omšovým poriadkom. Ináč tomu nebolo ani pri Missae pro defunctis – Omše za zosnulých. Ako zvláštna liturgia má nielen v pohrebných obradoch katolíckej cirkvi svoje miesto i dnes. Používa(la) sa počas nej osobitná forma Rímskeho misála. Zvlášť výrazné to bolo v predkoncilovej (tridentskej) liturgii. Stretli by ste sa pri nej s ďalšími – pre nás prekvapivými – náležitosťami. Predpisovala čiernu liturgickú farbu ornátu, ktorú od polovice 20. storočia nahradila fialová. Svoj názov získalo rekviem z úvodného introitu liturgie, ktorý začína slovami Requiem aeternam dona eis, Domine (lat. “Odpočinutie večné, daj im, ó Pane” – pozn. aut.).
Po Druhom vatikánskom koncile sa zmeny dotkli aj jednotlivých častí, vďaka čomu pre mnohých katolíkov dneška znie starobylé rekviem aj trochu exoticky.
Niektoré časti totiž pri revízii omše v roku 1970 vypadli. Príkladom je žalm Iudica na začiatku slávenia, bozk pokoja, požehnanie, ale aj chýbajúce časti ako Gloria, Credo či Aleluja. Jedným z najvýraznejších posunov v zádušnej liturgii je pokoncilová absencia sekvencie Dies irae (Deň hrôzy). Bez nej si to pred Druhým vatikánskym koncil predstaviť nevedeli. Sekvenciu o hroznom dni súdu a vzývaní Božieho milosrdenstva spievali či recitovali svojho času pred evanjeliom. A práve hrozný deň súdu je to, na čo sa pokoncilová cirkev prestala upínať.
Obľúbená téma skladateľov
Mozart nebol sám, ktorého by inšpirovala omša za zosnulých. Spomeňme Moralesa, Salieriho, Donizettiho, Berlioza, Verdiho, Dvořáka, Faurého či Saint-Saënsa alebo aj Mariána Kittnera. Je to pochopiteľné, pretože viera v minulých storočiach zasahovala do života ľudí výraznejšie (aj s ich súhlasom) ako dnes. Nemožno sa čudovať, že skladatelia (či už z vlastnej iniciatívy alebo na objednávku) zhudobňovali aj kánon zádušnej omše. Je priam pozoruhodné, aký veľký počet skladateľov v priebehu storočí od stredoveku až do dnešných dní rekviem zhudobnilo. Ostatne, hudobné dejiny poznajú už viac ako 2 000 zhudobnení. A to od liturgicky použiteľných, cez oratória až po skôr koncertné kúsky, od vokálnych po inštrumentálne.
Článok pokračuje pod reklamou
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Pôvodne sa malo hrávať počas liturgie s monofónnym spevom. Dramatický charakter textu nakoniec začal oslovovať skladateľov do tej miery, že z rekviem urobili vlastný žáner. Mnohí, medzi nimi aj Verdi, skomponovali také rekviem, ktoré je väčšmi koncertné než liturgické. Vývoj neustal ani v 20. storočí, kedy sa ubral niekoľkými novými smermi. Žáner tých vojnových je z nich najpozoruhodnejší. Zahŕňa skladby venované pamiatke ľudí zabitých vo vojne, obetiam holokaustu a ďalších tragédií, ktorým už dominujú mimoliturgické básne pacifistickej alebo neliturgickej povahy.
Liturgicky i koncertne
V súčasnosti sa hudobne stvárnené omše za zosnulých – Rekviem počas liturgií uvádzajú sporadicky. A keď tak, tak pri mimoriadnych omšiach rímskeho obradu, príp. v katedrálnych chrámoch. Inak, znejú len vybrané časti, ako tomu býva pri pohreboch katolíckych monarchov Európy príp. ich dedičov. O mnoho častejšie sa s rekviem rôznych skladateľov stretávame práve na koncertoch.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Dejiny koncertného uvádzania zhudobnených zádušných (alebo aj pohrebných) omší sa začali písať už na začiatku 18. storočia. Obľube, zvlášť v dušičkovom čase, sa Requiem teší vo svete dodnes. Skutočný prím hrá práve Mozartovo, ktorého „útržky“ si našli cestu aj do sveta filmu. Od predošlých i nasledujúcich opusov Missae pro defunctis sa Mozartov opus líši hlbokým vnútorným odkazom, mimoriadne afektovo rozvinutým obsahom, sugesciou i neodbytnými otázkami bytia, pominuteľnosti, večnosti, osudovosti, strachu, bázne i nádeje.
Mozartova labutia pieseň
Skladateľ v tomto fenomenálnom opuse mimoriadne citlivo reaguje na mnohé otázky vynárajúce sa nielen na konci ľudského života. Dielo plné kontrastov ponúka monumentálnosť i subtílnosť, bázeň, zraniteľnosť, ale i nádej a pokojné zmierenie. Snáď najväčším kontrastom je to, že táto omša, ktorá sa pripisuje Mozartovi, nie je tak úplne jeho dielom. Za svoje dokončenie i zachovanie vďačí iným. W. A. Mozart ho začal komponovať na objednávku Františka grófa von Walsegg-Stuppacha, ktorý si tak chcel každoročne uctiť pamiatku svojej ženy, grófky Anny von Flammberg. Bola to zaujímavá príležitosť spojená s mimoriadne štedrou odmenou, ktorá by Mozartovcom vo finančnej tiesni padla viac než dobre. Hoci mal Mozart v lete 1791 viac pracovných povinností, predsa sa podujal napísať Requiem. A to i navzdory špeciálnej podmienke – zachovaniu anonymity skutočného autora diela, ktorá by ho ako skladateľa jeho kvalít mohla i uraziť.
Ponuku prijal
Mozart na tomto diela začal pracovať. Avšak náhle skonal 5. decembra 1791. Zostalo po ňom torzo inštrumentácie úvodu (introit Requiem a Kyrie), zopár melodických skíc a poznámok k ďalším častiam (vokálne party a basová línia častí Dies Irae až po Hostias), chudobná vdova a dve polosiroty. V hre bol ešte stále na tú dobu obrovský finančný balík za dokončenie diela. Ani Mozartova predčasná smrť nezabránila vdove Constanze rod. Weber, aby našla skladateľa, ktorý by toto dielo dokončil.
Svoju situáciu sa rozhodla vyriešiť, a tak postupne oslovila mužových priateľov o pomoc. Verila, že dokončením a odovzdaním diela by dohode zadosťučinila, nemusela by vrátiť zložený preddavok a mohla získať sľúbenú odmenu v hodnote 225 florénov, čo bol vtedy obrovský peniaz. Čakal ju však boj.
Eybler bol druhý Mozart, no Lacrimosa mu súdená nebola
Ako prvého s požiadavkou dokončiť Requiem oslovila významnú osobnosť viedenského kultúrneho života Johanna Georga Albrechtsbergera, ktorý ponuku odmietol. Voľba potom padla na Mozartovho žiaka Jacoba Freystädlera, ktorý dokončil iba orchestráciu Kyrie. Druhým, ktorý sa podujal na neľahkú úlohu dokončiť Requiem, bol Mozartov priateľ a skladateľ Josef Leopold v. Eybler. Tohto muža si za života Mozart veľmi vážil nielen ako priateľa, ale aj ako nadaného hudobníka. Vo Viedni mal renomé vynikajúceho majstra inštrumentácie takmer rovného Mozartovi.
Neskorší cisársky dvorný vicekapelník sa na túto prácu hodil a jeho inštrumentácie zodpovedali Mozartovým inštrukciám. Po niekoľkých pokusoch o dokončenie Rekvia, zvlášť Lacrimosy (ku ktorej Mozart poznámky nezanechal s výnimkou prvých ôsmych taktov) od tohto radšej odskočil. Do tretice to však vyšlo.
Do tretice všetkého dobrého. Dokončené v intenciách Mozarta
Constanze oslovila aj najmladšieho z Mozartových priateľov, začínajúceho divadelného skladateľa Franza Xavera Süßmayra (1766 – 1803). Süßmayr sa opieral pri dokončovacích prácach aj o niektoré Eyblerove zásahy. Pripojil k ním ďalšie v približných Mozartových intenciách a dokomponoval chýbajúce časti omšového ordinária. Dokončil – neskôr vo filmoch často uvádzanú Lacrimosu a dokomponoval časti ako Sanctus, Benedictus a Agnus Dei.
Svoju prácu zakončil záverečnou časťou Lux aeterna, v ktorej starostlivo spracoval citácie dvoch pôvodných úvodných častí z pera Mozarta. Podľa kritikov by tak sám Mozart nekonal, no podľa ďalších sa Süßmayr držal skladateľovho autorského želania na smrteľnej posteli. V Agnus Dei zopakoval fúgu z úvodu Requiem a dielo napriek chybám v prepisoch a skladateľských nedokonalostiam konzistentne dokončil zachovajúc Mozartom želané kontúry diela.
Boj o autorstvo vyhrala Constanze
Süßmayr bol s prácou hotový už v roku 1792. Svetovú premiéru (i keď časti zazneli už na skladateľovom pohrebe) malo Mozartovo Requiem v tejto – pre nás známej podobe – vo Viedni 2. januára 1793. Je veľmi pravdepodobné, že sa tak udialo bez vedomia pôvodného objednávateľa diela na benefičnom koncerte v prospech Mozartovej vdovy a dvoch detí Carla Thomasa a Franza Xavera. Koncertnú benefíciu zorganizoval prefekt dvornej knižnice Gottfried van Swieten. Gróf Walsegg dielo uviedol v decembri 1793 v Neuklosterkirche vo Wiener-Neustadte podľa pôvodne zamýšľaného plánu. No Mozartova vdova o priznanie skutočného autorstva bojovala s objednávateľom diela, grófom Walseggom rok.
Snahy o prerábku?
Toto dielo ovládlo veľké tajomno, ktoré ho pokrýva dodnes. Rúško tajomna sa vinie okolo okolností objednávky tajomným poslom – advokátom grófa Walsegga či kliatby blízkej smrti, ktorú podčiarkol náhly Mozartov skon.
Článok pokračuje pod reklamou
Tajomným bol i náročný proces dokončenia až po mágiu tohto diela. Süßmayrovou zásluhou sa postupne od konca 90. rokov 18. storočia až podnes stalo Mozartovo Requiem d mol veľmi často hrávanou a u interpretov i publika obľúbenou chrámovou skladbou ako koncertne, tak aj pri bohoslužbách. A to i napriek tomu, že sa už od 20. rokov 19. storočia začali objavovať polemiky o hudobnej kvalite Süßmayrovho dokončenia diela. Otázne bolo, čo vlastne skomponoval Mozart a čo jeho žiak, a čo skutočne vychádza z Mozartových poznámok. Podľa niektorých Rekviem ukrýva snáď aj pre množstvo citácií a opakovaní skladateľské nedokonalosti vyplývajúce zo Süßmayrovej nemotornosti.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
V područí polemík
Rovnaký trend pokračoval aj v 20. a 21. storočí, kedy sa objavili tendencie oslobodiť Mozartove zápisy o nánosy zásahov Eyblera a Süßmayera. Mnohých muzikológov to podnietilo k vzniku alternatívnych verzií, ktoré by sa „väčšmi priblížili, či podobali Mozartovi a jeho kompozičnému štýlu“. Za povšimnutie stojí aj fakt, že v roku 1960 muzikológ Wolfgang Plathe našiel skicu Mozartovej zborovej Fúgy d mol „Amen“, ktorá vykazovala pozoruhodnú harmonicko-melodickú podobnosť s niektorými úsekmi z Requiem. Začalo sa o nej uvažovať ako o možnom pôvodnom závere Lacrimosy, ktorý v origináli Mozart nedokončil. Fúgou mala zrejme skončiť a hudobne vypointovať rozsiahla a dramaticky vypätá sekvencia Dies irae.
“Interpretácia bola totiž mimoriadne kvalitná a oslovujúca. Žiada sa mi povedať, že tohtoročné festivalové Requiem bolo vydarené, inšpiratívne a výborné od prvého tónu až po záverečný aplauz.”
Obľúbené dielo fascinuje aj po 230 rokoch
Bez ohľadu na to, čo Mozart napísal, čo je inšpirované ním a čo je dielom skladateľov, ktorí pracovali na dokončení Requiem d mol, je to stále nádherné, emocionálne stimulujúce dielo. Aj dnes znie pre väčšinu sveta rovnako excelentne, ako pred storočiami, keď bolo prvýkrát uvedené. Podmanivé tóny impozantnej a tajuplnej Mozartovej zádušnej omše Requiem KV 626 sa rozozneli Katedrálou sv. Martina v podaní zaužívaného obsadenia.
To ako minulý rok, tak aj teraz dirigoval vynikajúci Marian Lejava, ktorému sluší nielen stará hudba, ale i tá súčasná. Sólistov salzburskej koncertnej spoločnosti sprevádzali Orchester 1756 a zbor Cantus XVII.
Tak sa robí Requiem!
Nie je to klišé, ale počas otváracieho koncertu jubilejného Bratislava Mozart Festival sa mi neraz žiadalo v okúzlení z nádhernej interpretácie zvolať: tak sa robí Requiem! Niežeby ostatné ročníky Bratislava Mozart Festival uviedlo menej fascinujúce, naplňujúce, duchovné a technicky a interpretačne zvládnuté Requiem. Mozart by však tohto roku jasal od radosti.
Festivalový štart – Rekviem oslávilo par excellence nielen štart 10. festivalovej edície, ale aj 230. výročie prvého uvedenia tohto veľkolepého diela. Dirigentovo videnie bolo citlivé, ale nie prehnane patetické. Bolo sugestívne, pokorné, osudové, plné bázne, dramatické i majestátne. Zobrazilo pominuteľnosť a uchopilo tému večnosti. Bolo skvelým médiom Mozartovej prapôvodnej myšlienky. Nechýbala mu hĺbka duchovného rozmeru, priam mysteriózne stvárnený strach duší pred večným Sudcom v hrozný deň za zvuku trúby osudu, ale i vytrysknutá nádej vo večný život v raji.
Dirigentovo majstrovstvo i znalosti kompozície
Dirigent Marian Lejava, ktorý patrí k inšpiratívnym slovenským skladateľom súčasnej hudby, opäť prejavil majstrovstvo i znalosti kompozície. Do otváracieho Requiem pretavil svoje skúsenosti a porozumenie Mozartovi. Dominovala mu nielen znalosť partitúry či zásad historicky poučenej interpretácie klasicistického štýlu. Skvele pracoval s akustikou priestoru, čo nie je prekvapivé, keďže už neraz v svätomartinskom Dóme dirigoval. Nechýbala mu ani maximálna sústredenosť, suverenita i schopnosť viesť a pritom spolupracovať s hráčmi v orchestri, so zborom i štvoricou sólistov. To všetko sa pretavilo ako do vnútorne atraktívne vystavenej stavby jednotlivých častí Requiem, tak aj do uchopenia diela v jeho celistvosti.
Spomeňme napríklad zrkadlenie posolstiev jednotlivých častí, budovanie dynamických oblúkov a práce s náladou, ktoré dokonale zrkadlili skúsení interpreti naprieč orchestrom, zborom a sólistickým obsadením. Títo v dynamicky a emočne rôznorodých pasážach takmer nezanikali, ale mali svoj potrebný priestor. Spoločne interpretovali Mozartovu zádušnú omšu pre sóla, zbor a orchester Requiem d mol skutočne fascinujúco!
Musím sa priznať, že ťažko sa mi hodnotí, ktorá časť bola tá najlepšia. Interpretácia bola totiž mimoriadne kvalitná a oslovujúca. Žiada sa mi povedať, že tohtoročné festivalové Requiem bolo vydarené, inšpiratívne a výborné od prvého tónu až po záverečný aplauz.
Orchester i zbor s Mozartom v krvi
Mozartovým hudobným géniom oplýval aj Orchester 1756 (s umeleckým vedúcim Konstantinom Hillerom), ktorý patrí k významným interpretom na poli klasicistickej hudby. Mozarta – i jeho Requiem má toto teleso „v krvi“. Ani sa nečudujem, keďže vzniklo pri príležitosti Mozartových 250. narodenín. Oprávnene možno hovoriť aj teraz o ich vynikajúcej pripravenosti, disciplíne a panujúcej súhre hráčov naprieč nástrojovými skupinami i o schopnosti pracovať so zborom i sólistami. Ich zvuk plne zodpovedal náladám osudovosti i smútku tohto Mozartovho diela. Bol to Mozart štýlovo čistý, technicky vyspelý a interpretačne príťažlivý. Skrátka, par excellence! K spokojnosti poslucháčov prispela aj interpretáciana pôde festivalu už overeného zboru Cantus XVII. Aj tentoraz sa publiku predviedol v skvelej kondícii a preukázal, že jeho členky a členovia sú znalí interpreti starej i klasicistickej hudby.
Medzinárodná štvorica sólistov
Sólistické party už tradične patria spoluorganizátorovi otváracieho festivalu Bratislava Mozart Festival, ktorým je Salzburská koncertná spoločnosť. Medzinárodné obsadenie je už tradíciou, v ktorom malo svoje zastúpenie aj Slovensko. Sólových partov sa na výbornú zhostila oceňovaná estónska sopranistka Katrin Targo. Skvele jej sekundovala grécka altistka Elsa Giannoulidou.
Cit pre chrámovú hudbu a Mozarta prejavil rakúsky bas Gebhard Heegmann i náš slovenský tenorista Matúš Šimko. Všetci unisono potvrdili, že princípy historickej interpretačnej praxe ovládajú na výbornú. Po boku étericky znejúceho zboru s obrovskou výrazovou silou, zvukovou integritou hlasov a nádherným stvárnením sme počuli intonačne čisté a presné výkony sólistov. Oprávnene mali poslucháči pocit, že všetci účinkujúci Mozartovi rozumejú. Zdalo sa, že mu rozumejú nielen Rakúšania či jeho milovaní Pražania. Rozumeli mu aj účinkujúci sólisti či hudobníci v orchestri a v zbore, ale aj návštevníci otváracieho koncertu.
Večer, ktorý pracoval s emóciami
Requiem otváracieho koncertu pracovalo s emóciami. Vedelo strhnúť, zaujať, ovládnuť a zanechať tie najkrajšie spomienky na výnimočný večer s Mozartom. Poslucháča prenieslo do iných sfér. Okúzlilo prejavom, štýlovou interpretáciou, dokonalou súhrou i emóciami. Skvelú interpretáciu ocenilo prítomné publikom náležite dlhými ováciami, dokonca v stoji! Kto tam bol, vie, že tieto ovácie boli naozaj zaslúžené. Búrlivý potlesk priniesol ďalšie dielko sakrálneho rozmeru od nezabudnuteľného génia W. A. Mozarta. Ostatne, ako minulý rok, tak i teraz to bola krátka eucharistická pieseň Ave verum corpus, ktorú Mozart zhudobnil tiež krátko pred smrťou.
V podaní interpretujúcich telies a sólistov to bola veľmi príjemná bodka. I keď je pravda, že jednu výčitku tu mám. Akú? Že už po tomto prídavku neostalo miesto na ďalší. Publikum by sa mu veľmi potešilo. Bolo to fascinujúce, oslovujúce a nezabudnuteľné strhujúce Requiem. A je jedno koľko Mozarta v ňom bolo, bolo to znamenité! Veď ako podľa autorky textu festivalovej brožúry Lenky Fišerovej mal povedať skladateľský velikán Ludwig van Beethoven: „Ak Mozart nenapísal Requiem, muž, ktorý ho napísal, bol Mozart!“ A o to viac v tak oslovujúcej interpretácii.
Jubilejný ročník Bratislava Mozart Festival pokračuje s ďalšou štvoricou koncertov
Už celú dekádu ponúka Bratislava Mozart Festival v hlavnom meste príležitosť vychutnať si kvalitné hudobné produkcie v podaní elitných domácich i zahraničných umelcov. A to všetko v jedinečnej atmosfére spoločenských eventov inšpirovaných kultúrnym ovzduším niekdajšieho Prešporku – Bratislavy minulých storočí. Desiaty ročník, ako sme už avizovali, prináša sériu piatich koncertov. Po otváracom koncerte uvedie v termíne do 24. novembra aj ďalšie koncerty i sprievodné podujatia. Najbližšie sa už v nedeľu 5.11. uskutoční koncert Ensemble Dialoghi so skvelou španielskou klaviristkou Cristinou Esclapez a fenomenálnym talianskym klarinetistom Lorenzom Coppolom. V programe sa 11.11. predstaví mladá poľská formácie Quartetto Nero. Návštevníci sa uvedenia Mozartových piesní dočkajú 21.11. v podaní výnimočného ukrajinského dua Olgy a Natalye Pasichnyk. Záver festivalu 24.11.2023 bude patriť koncertu flámskeho orchestra Terra Nova Collective s dirigentom Vladom Weverbergom a sólistkou Aureliou Vişovan. Vstupenky zakúpite v sieti Ticketportal.
... i bohatým sprievodným programom
Samozrejmosťou bude aj tradičný sprievodný program. Ten bude v podobe troch majstrovských tried a hudobnej vychádzky so sprievodom Zuzany Godárovej (12. 11. 2023 o 14:00 hod.) so začiatkom na Primaciálnom námestí. Majstrovské triedy povedú na festivale hosťujúci umelci vo Dvorane VŠMU. Už v pondelok 6.11. čaká mladých hudobníkov prvá dvojica majstrovských tried s klaviristkou Cristinou Esclapez (hra na kladivkom klavíri) a klarinetistom Lorenzom Coppolom. Spevácku masterclass Olgy Pasichnyk do Dvorany prinesie 22. november.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Písané z Otváracieho koncertu 10. ročníka Bratislava Mozart Festival
Piatok, 27.10.2023 / Katedrála sv. Martina, Bratislava
- W. A. Mozart: Missa pro defunctis – Requiem d mol, KV 626
- W. A. Mozart: Ave verum corpus, KV 618
Sólisti Salzburskej koncertnej spoločnosti: Katrin Targo (soprán, EE), Elsa Giannoulidou (alt, GR), Matúš Šimko (tenor, SK) a Gebhard Heegmann (bas, AT)
Orchester 1756 / Cantus XVII / dirigent Marian Lejava (SK)
Festival z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Realizuje sa s podporou Hlavného mesta SR Bratislavy, Nadácie SPP, Bratislavského kraja a Hudobného fondu.
Foto: Tomáš Kuša, Silvia Mária Petrovits, Alchetron.com, Mozart Forum, Wikimedia Commons
Zdroj: programová brožúra BAMF2023, Simon P. Keefe: Mozart’s Requiem; Agnes Szelby: Constanze, Mozart´s Beloved, Ch. Wolff: Mozarts Requiem a Libor Dřevikovský (D-Dur) a ďalšie internetové zdroje
*** Posledná aktualizácia: 2023-11-03 (oprava technickej chyby, mk) ***
