25. november slávi podľa kalendára meniny Katarína. Už po stáročia sa s týmto menom viažu rôzne pranostiky. Iste nejednu poznáte, rovnako tak aj zvyky a tradície. Medzi nimi má svoje výsadné miesto práve katarínska zábava. Prečo? Odpoveď na túto otázku i niektoré zvyky si pripomeňte s nami!
Keď sa blížila zima a večer prichádzal skoro, tajomná atmosféra noci sa prenášala aj na ľudí a svet tajomna ožíval. Nastalo obdobie stridžích dni, počas ktorého mali temné sily najväčšiu moc. Kedysi štartovali práve na sviatok sv. Katarínu, 25. novembra. Nečudo, že tento deň opriadlo mnoho zvykov a tradícií, ktorým dominovala ľúbostná mágia. Okrem známych pranostík, z ktorých je asi najfrekventovanejšia: “Katarína na ľade a Vianoce na blate” je to tiež chýrna „katarínska zábava“. Po nej už v najbližšiu nedeľu nastal čas adventu. Štyri týždne bez pôžitkov a zábav, v znamení pokánia, zmierenia, očakávania i príprav, pôstu a ticha. Teda až do Štefana, kedy sa zábava opäť naplno rozprúdila.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
V znamení stríg a temných síl
Koncom novembra sa končila pastva a začalo sa so strihaním oviec. Slúžky a paholci dostali mzdu a mohli sa vyviazať zo služby alebo uzavrieť novú zmluvu, pokiaľ tak neurobili na sviatok sv. Martina (11. novembra). Zároveň vzhľadom na blížiace sa adventné obdobie a pochmúrne noci, vznikali viaceré legendy, zvyky a tradície. Kedysi ľudia viac verili v moc nadpozemských bytostí, a tak toto obdobie charakterizujú stridžie dni. Išlo o magické dni počas zimného slnovratu, kedy ľudia verili, že temné sily premáhajú dobré sily a preto sa museli chrániť. Medzi stridžie dni sa počítali dni sv. Kataríny – 25.11., Ondreja – 30.11., Barbory – 4.12. a Lucie – 13.12. Sviatok sv. Kataríny sa považuje za prvý stridží deň. Na tento deň, rovnako ako na všetky stridžie dni sa vzťahovalo veľa rôznych praktík a zákazov, ktoré bolo treba dodržiavať. Niektoré obyčaje sa však regionálne odlišovali a zopár si priblížime.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Ženám vstup zakázaný?
Presne tak. Kedysi sa ľudia obávali ženských návštev nielen na Nový rok, ale trebárs aj na deň sv. Kataríny. Keďže to bol prvý stridží deň, ženy neboli ako hostia v domácnostiach vítané. Ak by v tento deň vošla do príbytku ako prvá žena, znamenalo by to pre gazdinú pohromu. Akú? No po celý rok by rozbíjala hlinený riad. Naopak, muži boli vítaní, keďže mali moc vyháňať zlé sily. No, a po mužskej návšteve mohol prísť už ktokoľvek. V tieto dni chodievali dedinami chlapci „s oceľou“ a vinšom: „Priniesol som oceli, žeby sa vám misky nebili“. Vinšovníkov zvykli gazdiné pohostiť koláčikom, ovocím ale aj grošom. K zvykom patrilo popri vinšovaniu aj rozbíjanie starého riadu o dvere domov, v ktorých bývali Kataríny.
Mládežnícke prekáračky
Omladina sa zvykla svojsky zabávať. Počas katarínskej noci dievčence poschovávali náradia, ktoré mládenci “vyňuchali” a poprenášali z domov. Niekde vysadili dvere z pántov, odtiahli voz alebo ho postavili susedovi na strechu. Dievčatá, ktoré náradia ráno museli hľadať si pritom vyslúžili výsmech ľudí. Vraj preto, že od svitania behajú po dedine ako bosorky.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Mládenci cez deň chodievali po dedinách v maskách, prezlečení za ženy, cigánky, cirkusové medvede. Za výslužku, ktorou bývali zemiaky, slaninka, vajíčka či rôzne iné naturálie ako pálenka či koláče, vytancovali všetky ženy a dievčatá.
Aj Katarína praje láske
Sv. Katarína praje láske, veď ostatne je patrónkou mladých žien. A to sa odzrkadlilo aj do folklóru. Podobne ako v iné stridžie dni bolo rozšírené praktizovanie ľudovej mágie. Ak si dievča k sebe chcelo pripútať mládenca, malo vysypať cestičku od jeho domu k svojmu pilinami. Potom, vraj, mládenec nebude inokade chodiť. Ďalším populárnym zvykom na Katarínu, podobne ako na Barboru, bývalo sadenie vetvičiek z čerešne alebo slivky do kvetináča. Vydajachtivé dievky ju museli polievať vodou z potoka, ktorú preniesli v ústach. Ak do Vianoc rozkvitla, dievča malo svadbu istú “do roka a do dňa”. K slovu sa dostalo tiež veštenie, kedy sa z vetvičiek napokon na Štedrý deň veštilo splnenie želaní. Ak vykvitli, verilo sa, že sa želanie naplní.
Ďalším zo zvykov ľúbostnej mágie bývalo na východnom Slovensku rozšírené veštenie s ihlou. Vydaja chtivé dievčence pichali ihlou do vŕby. Ak sa ihla zlomila, dievča zostalo starou dievkou avšak tá, ktorej sa nezlomila, vedela, že na svadbu je ten správny čas.
Ženy mali zakázané pracovať, mohli sa však zabávať
V deň sv. Kataríny sa vzhľadom na atribút jej umučenia, ktorým bolo koleso, nesmelo pracovať so všetkým, čo malo kolesá. Nesmelo sa mlieť, priasť na kolovrátkoch, a dokonca ani šiť či vyšívať. Verili, že ak by tak spravili, verili že by im zahnisali prsty a privolali zlú budúcoročnú úrodu. A tak mali dostatok času na prichystanie tradičných katarínskych zábav.
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU
S Katarínou boli spojené aj pred nadchádzajúcim adventom posledné zábavy. Prvé liturgické obdobie roka, ktorým je tradične advent, má v sebe zakorenené posolstvo pôstu, stíšenia, vzdania sa rozkoše, a tým aj zábavy. Nekonávali sa bežne ani svadby. Výnimkou bývali len skromné svadobné obrady vdovcov a vdov či večných starých dievok. A tak si bolo treba zábavu, hudbu, tanec a dobré jedlo užiť. Katarínske zábavy trvali až do rána bieleho. Platilo na nich akési „ženské právo“ – dámska volenka. Platili muzikantov a na starosti mali tiež občerstvenie. V mnohých oblastiach by ste sa mohli stretnúť so zvykom, že ženy pozývali mužov na pálenku, či ich obdarovali darčekmi v podobe slávnostného pečiva, sušeného ovocia alebo kvetinami. Mužom dopriali pánsku volenku až od polnoci.
Svätá Katarína Alexandrijská - populárna svätica stredoveku
V katolíckom kalendári svätcov – martyrológiu je niekoľko svätíc menom Katarína. K tým najvýznamnejším a najpopulárnejším, hlavne v stredoveku – patrila svätá Katarína Alexandrijská, panna a mučenica. Žila na prelome 3. a 4. storočia v Alexandrii, no viac-menej všetky údaje o nej pochádzajú až z neskoršieho obdobia. Jej uctievanie ako jednej zo štrnástich pomocníkov v núdzi, začalo už v 8. storočí. Jej kult sa do Európy veľmi rozšíril vďaka križiackym výpravám. Narodila sa v Alexandrii v šľachtickej rodine. Keď sa obrátia na kresťanstvo kritizovala miestodržiteľa Maxencia za prenasledovanie kresťanov. Jeho ponuku na kráľovský sobáš, ak sa vzdá viery, odmietla, a preto ju uväznil. Počas väzenia obrátila na kresťanstvo jeho ženu a dvesto vojakov. Všetkých dal Maxencius popraviť.
Koleso v hlavnej úlohe
Katarínu nechal niekoľko ráz mučiť a napokon ju dal priviazať o koleso vybité klincami. Mali ju tak vláčiť, no koleso zasiahol blesk a rozpadlo sa. Maxencius jej dal odťať hlavu. No namiesto krvi jej zo žíl vytrysklo mlieko. A práve nástroj umučenia – koleso – a to či už celé alebo zlomené – patrí k atribútom tejto kresťanskej svätice. Mimochodom, po smrti jej telo mali preniesť anjeli na Sinaj, kde neskôr nechal byzantský cisár Justinián postaviť Kláštor sv. Kataríny. Zaujímavosťou tohto grécko-ortodoxného kláštora je okrem knižnice aj fakt, že podľa tradícií východných kresťanov je za jeho múrmi ukrytý biblický ker, ktorý “horel a nezhorel”.
V Čechách boli Katarínske zvyky a tradície veľmi podobné tým našim. Kult sv. Kataríny bol u nich najsilnejší za vlády Karla IV., ktorý jej nechal na svojom slávnom hrade Karlštejn postaviť kaplnku. Na Slovensku medzi významné architektonické pamiatky patrí napríklad známa Katarínka – Kostol a kláštor sv. Kataríny Alexandrijskej zo 17. storočia, nachádzajúci sa pri obciach Naháč a Dechtice v Trnavskom kraji. Svätá Katarína býva častým umeleckým námetom, a to už od najstarších čias. Mnoho veľkých svetových maliarov sa inšpirovalo pri tvorbe jej legendou. Patrili k ním Caravaggio či Rubens.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Z redakcie portálu Art & History Magazine želáme všetkým Katarínam krásny meninový deň a všetko najlepšie k ich sviatku!
—
Foto: Wikimedia Commons
Zdroj: internet, Vedator, Rok so svätými