Sviatky jari alebo Veľká noc klope na dvere. Naladiť sa na posolstvo veľkonočných sviatkov môžeme už tento týždeň. A to nielen v koncertných sieňach či chrámoch, ale aj v rôznych múzeách a galéria po celom Slovensku. Kam za kultúrou? Pozrite sa s nami na veľký prehľad TIPOV podujatí nielen na Veľkú noc.
V kostoloch už “svietia” zahalené kríže a cez Palmovú (Kvetnú) nedeľu sa cez omše konajú sprievody a žehnanie ratolestí a spievajú sa pašie. Nuž, Veľká noc je predo dvermi a to je najvyšší čas predstaviť si ponuku sviatočne ladených podujatí. Mnohí z nás si voľné dni určite spestria aj návštevou múzea či galérie. Ak medzi nich patríte aj vy, práve vás máme niekoľko zaujímavých tipov, ktoré tentoraz nahrádzajú pravidelnú rubriku tipov Kam za kultúrou. Predstavíme si tohtoročnú ponuku hudobných podujatiach, ktorých dramaturgiu v značnej miere zadefinovali práve blížiace sa sviatky. Povenujeme sa tiež podujatiam v múzeách a galériách, ktoré sa oplatí navštíviť. Vypravíme sa na výstavy o symboloch jari a Veľkej noci. Teší nás vaša priazeň a prajeme inšpiratívne čítanie!
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Prvú časť venujme koncertným tipom v sviatočnom šate. Ako ste si už iste všimli v ostatných dvoch vydaniach Kam za kultúrou, sviatočné koncerty sa v dramaturgiách umeleckých telies začali objavovať už v 15. kalendárnom týždni. Ovládla ich nielen jarná nálada, ale aj tá pôstna i veľkonočná. Než si predstavíme novšie, pripomeňme si ich.
Kam za kultúrou s tipmi na koncertné zážitky v znamení Veľkej noci
Do pôstneho kalendára s rozmerom veľkonočného triduua bol však už zasadený Pôstny koncert Nitrianskeho komorného orchestra, ktorý sa konal v nedeľu 6. apríla 2025 o 20:00 hod. u nitrianskych františkánov (farnosť Nitra – Horné mesto). Priestory františkánskeho refektára rozoznel program s názvom Stabat Mater. Jeho súčasťou bol výber Bachových Goldbergových variácií a tiež Pärtovo dielo s akurátnym liturgickým, t.j. pôstnym charakterom Stabat Mater.
Program Pôstneho koncertu Nitrianskeho komorného orchestra uviedli renomovaní sólisti – sopranistka Hilda Gulyás, fínska altistka Elsa Voima, tenorista Matúš Šimko, huslista Samuel Mikláš, violista Martin Kušš a violončelista Andrej Gál.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Avšak až súbor Cantica Istropolitana ponúkol prvý tohtoročný veľkonočný koncert. Bratislavčanov a Bratislavčanky pozval v sobotu 5. 4. 2025 o 19,00 hod. do bratislavského kostola sv. Vincenta de Paul. Hosťami súboru Cantica Istropolitana, ktorého dirigentom je Adrian Kokoš, boli klaviristka Tatiana Sedmáková, sopranistka Viktória Ballánová, mezzosopranistka Zuzana Šveda a operný spevák, výtvarník a kňaz v jednej osobe – bas Martin Šafárik. Účinkujúci spolu s hosťami uviedli Pieta Signore Alessandra Stradellu a Stabat Mater od Giovanniho Battistu Pergolesiho.
Tento súbor rovnaký program s totožným menoslovom účinkujúcich uvedie aj na Kvetnú (Palmovú) nedeľu, ktorou kresťania na celom svete vstupujú do bezprostredného Veľkého týždňa – dní príprav na ústredný sviatok kresťanstva – veľkonočné trojdnie. Dejiskom ich koncertu na Pašiovú Palmovú nedeľu bude rímsko-katolícky chrám v Borskom sv. Jure.
Veľká noc v znamení Requiem
Ďalším zaujímavým podujatím, ktoré pripomína aj v tomto špeciálnom vydaní Kam za kultúrou, je predveľkonočný koncert v znamení novej edície festivalu ARCO. Uskutoční sa v sobotu 12. apríla 2025 o 15:30 hod. sa v Kostole sv. Jakuba v Trnave. Františkánsky kostol hostí otvárací koncert 9. ročníka festivalu ARCO, ktorý je príležitosťou na stíšenie v tomto predveľkonočnom období. Vďaka (zatiaľ) jedinému slovenskému Requiem súčasného skladateľa Pavla Krška sa okrem stíšenia iste nejednému v publiku podarí zamyslieť sa i nad tajomstvom Veľkej noci. Za prínos kresťanských hodnôt do umenia v oblasti duchovnej hudby udelila Pavlovi Krškovi Konferencia biskupov Slovenska v roku 2003 Cenu Fra Angelico. Rekviem napísal pre sóla, dva zbory, organ a orchester.
Program zaznie v interpretácií Trnavského komorného orchestra (umelecká vedúca Alžbeta Ševečková), zborov Cantica Collegium Musicum z Martina a Žilinského miešaného zboru. Dirigentom koncertu bude Štefan Sedlický, ktorý je zároveň zbormajstrom spomínaných zborov.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Sólistami koncertu budú Miriam Maťašová (soprán), Karolína Bauer (alt), Jozef Gráf (tenor) a Martin Mikuš (bas). Zaujímavosťou koncertu bude využitie dvoch organov, na ktorých sa predstavia Tomáš Sivčák a Marek Štrbák. Vstupenky sú k dispozícii na Predpredaj.sk.
Veľkonočné koncerty Štátnej opery
K bohatej ponuke veľkonočných koncertov sa i tohto roku pripája Štátna opera v Banskej Bystrici. Uvedie celkom dve mimoriadne sviatočne podujatia. Prvé je na pláne už v sobotu 12. apríla večer. Pôvodne sa mal konať v Evanjelickom kostole na Lazovnej ul. v Banskej Bystrici, po novom sa o 19:00 hod. uskutoční v budove Štátnej opery Banská Bystrica.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Priestory divadla sa rozoznejú slávnou Mozartovou zádušnou omšou pre sóla, zbor a orchester. Requiem d mol (KV626) je posledné dielo W. A. Mozarta. Vznikla v roku 1791 a je jedným z najkultovejších skladateľových diel. Pod taktovkou Igora Bullu sa predstaví kvarteto sólistov Katarína Procházková, Michaela Šebestová, Ivan Lyvch a Andrej Vancel v sprievode Zboru a orchestra Štátnej opery.
Zbor Štátnej opery, spolu so sólistami a orchestrom pod taktovkou Igora Bullu, prinesie silný umelecký a duchovný zážitok, ktorý sa hlboko dotkne každého poslucháča. Okrem Banskej Bystrici prinesú totožný zážitok aj Ružomberčanom. Dejiskom ich ďalšieho veľkonočného koncertu sa už v utorok 22. apríla o 18:00 hod. stane Kostol sv. Ondreja v Ružomberku.
Tóny Kvetnej nedele
Tóny Kvetnej nedele. Tak sa volá náš ďalší veľkonočný koncertný tip. V nedeľu 13. apríla ho o 15:00 hostí Chrám Boží ECAV Dunajská Lužná. Program prinesie diela J. S. Bacha, G. Böhma a Fora Peetersa. Publiku ich predstavia speváčka Zuzana Kičinová, flautistky Barbora Plačková a Laura Špindorová, ako aj dvojica organistov Janko Siroma a Andrej Hornjak.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Veľká noc 2025 so Slovenskou filharmóniou
Naladiť sa na hĺbku veľkonočných sviatkov môžu aj návštevníci Slovenskej filharmónie na pripravovaných slávnostných podujatiach. Tradičná oslava Veľkej noci sa začína už v Kvetnú nedeľu. Slovenská filharmónia ponúkne v sviatočné popoludnie Kvetnej nedele (13. apríla) prvý z tohtoročnej trojice veľkonočných koncertov. Je ním tradičný koncert Slovenského komorného orchestra, ktorý namiesto do stánku hudbu, pozýva do Katedrály sv. Martina v Bratislave.
Kvetná nedeľa v znamení Haydna
I tohto roku uvedú tradičný programpod vedením umeleckého vedúceho Ewalda Danela a pripomenú Kristovo umučenie prostredníctvom diela Josepha Haydna – Sedem posledných slov nášho Spasiteľa na kríži.
V roku 1785 oslovili Josepha Haydna zriaďovatelia jaskynnej katedrály Oratorio de la Santa Cueva v španielskom Cádize s ponukou veľkonočného orchestrálneho projektu Sedem posledných slov nášho Spasiteľa na kríži. Po premiére Haydn toto reflexívne dielo viackrát revidoval až vznikli verzie pre sláčikové kvarteto, sólové nástroje, zbor a orchester. Už počas Haydnovho života sa tento opus stal jedným z jeho najslávnejších diel.
Reduta s Rossiniho Stabat Mater
Veľkonočné koncerty však ovládnu aj Koncertnú sieň SF, ktoré tam uvedú Slovenská filharmónia a Slovenský filharmonický zbor pod taktovkou šéfdirigenta Daniela Raiskina. Uskutočnia sa v stredu 16. a vo štvrtok 17. apríla 2025 o 19.00. Sólistom oboch mimoriadnych koncertných večerov bude husľový virtuóz Mikhail Pochekin, v ktorého interpretácii zaznie raritne uvádzaný 2. husľový koncert d mol Maxa Brucha. Slovenský filharmonický zbor pod vedením zbormajstra Jana Rozehnala a kvarteto sólistov sa k orchestru pripoja v druhej polovici programu, ktorý bude pokračovať kantátou Stabat Mater Gioachina Rossiniho.
Talianskeho skladateľa poznáme najmä ako autora komických opier. Stabat Mater patrí medzi jeho dva koncertné opusy sakrálnej hudby. Text hovorí o utrpení Kristovej matky pod krížom, na ktorom umiera jej syn. Skladateľ dielo dokončil trinásť rokov po premiére jeho poslednej opery. V premiére zaznelo v Paríži v roku 1842.
Špeciálny tip Kam za kultúrou: jedinečná atmosféra so starobylým Tenebrae
Krásu duchovnej hudby sprostredkúva aj ďalšia dvojica podujatí. V pondelok večer bude rímsko-katolícku bohoslužbu v kostole bratislavských kapucínov doprevádzať schóla z Cirkevného oddelenia Konzervatória, Tolstého 11, Bratislava, ktorú vedie Prof. Dr. theol. Gloria Braunsteiner, PhD..
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Našim tajným tipom je špeciálne podujatie, ktoré sa uskutoční na Veľký piatok večer. Pozýva zažiť nadpozemsky výnimočné chvíle so sakrálnou hudbou a krásnom starej liturgie Nitriansky komorný orchester. Spolu s členmi Zboru ZOE pod vedením Hildy Gulyás a Schola Seraphica Urbis Superioris sa u nitrianskych františkánov prenesiete v čase. O 19:30 hod. sa tam koná tradičné Tenebrae. Tento latinský názvom môžeme preložiť ako Temné hodinky.
Keď čas bežal inak
Deň sa v minulosti nedelil ako dnes na rovnako dlhé hodiny, ale na tzv. hodinky. Tvorilo ich sedem časových úsekov. Hoci prioritne riadili duchovnú oblasť – modlitby liturgie hodín (zvlášť pre duchovenstvo, ale sčasti aj pre meštianske a šľachtické elity), predsa len mali od raného stredoveku vplyv na počítanie občianskeho dňa. Ovplyvnili tak i každodenný život bežného stredovekého človeka, pretože začiatky jednotlivých “kanonických” hodiniek oznamovalo tzv. zvonenie Ave Maria. Len na margo pripomeniem, že dodnes sa v českom prostredí používa v hovorovej praxi napríklad “na klekání”, ktoré označuje práve jednu z týchto večerných hodiniek.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Temné hodinky sú v latinskej liturgii špecialitou. Starobylá liturgia posvätného ofícia – tzv. ranné chvály (Matutinum a Laudes, slávené v jednom celku) sa v tejto podobe viažu výlučne k veľkonočnému trojdniu – na Zelený štvrtok, Veľký piatok a v sobotu Veľkého týždňa. Spevy aj antifóny Tenebræ – Temných hodiniek boli v dejinách často zhudobňované. Spracoval ich Orlando di Lasso, Marc-Antoine Charpentier či Jan Dismas Zelenka. A patria k skvostom sakrálnej hudby. Počas liturgie u nitrianskych františkánov zaznejú spevy žalmov – Lamentácie umocnené polyfónnymi prevedeniami od španielskeho renesančného skladateľa Tomása Luisa de Victoria. Čítania, žalmy a responzória na záver korunuje najkrajšia skladba v Tenebræ. Tým je Allegriho Miserere na text 51. žalmu.
Temné hodinky plné duchovna sa postarajú aj o zimomriavky
Gregorio Allegri, niekdajší rímsky chrámový spevák, skladbu napísal v 30. rokoch 17. storočia. Platilo, že toto dielo nesmel nikto uviesť v iné než stanovené dni tridua Veľkého týždňa a ani ho vziať za múry vatikánske, pretože by padol do cirkevnej kliatby. Ale i tak sa autorizované kópie partitúr ocitali na cisárskom dvore vo Viedni i u portugalského kráľa a dielo sa (s)pokojne hrávalo napríklad už v 30. rokoch 18. storočia aj v Londýne. O svoju “kópiu” sa postaral i geniálny, vtedy len 14-ročný Wolfgang Amadeus Mozart. Miserere, ktoré sa spievalo v Sixtínskej kaplnke do roku 1870 pri Temných hodinkách, si už na Veľký piatok vypočujeme práve v Nitre. Nevynechajte!
Temné hodinky dojmu nielen veriacich krásou obradu, ale aj všetkým navôkol. Chrám osvetľuje len svit pätnástich sviec, ktoré sa postupne po každom žalme zhasínajú, až zostane len jedna. Naplnený je však čítaniami a spevmi antifón, ba s priam hmatateľným duchovnom. Žalmy, ktoré sa spievajú bez organu, pripomínajú proroctvá z Biblie. Z textov cítiť ľútosť na hriechmi človečenstva i zármutok v kontexte umučenia Krista. Striedajú ich nadväzujúce čítania a Jeremiášove žalospevy, ktoré spieval na ruinách Jeruzalema. Ukončujú ich žalmy ranných chvál vrátane žalmu Miserere, ktorý je ústredným bodom na ceste túžby a prosby, nádeje a viery aj v hudobnom spracovaní.
Veľká noc 2024 so ŠKO Žilina
Veľkonočný program prináša aj Štátny komorný orchester. Dom umenia Fatra sa v posledný aprílový štvrtok a piatok (24. a 25. apríla) zaodeje do slávnostných šiat. Publikum čakajú jedinečné zážitky. V svetovej premiére uvedú veľkonočnú sekvenciu Stabat mater slovenského skladateľa a aranžéra Mariána Kittnera, ktorý si získal renomé najmä svojimi aranžmánmi pre desať ročníkov prestížneho projektu Vianoce v Bratislave. Inšpiráciou pri komponovaní mu bolo známe Stabat mater Antonína Dvořáka.
Dielo naštudoval uznávaný operný dirigent Rastislav Štúr so známymi slovenskými opernými spevákmi a speváckym zborom Lúčnica a zborom M@gnificat. Sólisticky sa predstavia nielen violončelistka Klaudia Remencová či klaviristka Anhelina Kydora. Dielo zaznie v interpretácií kvarteta operných spevákov: sopranistka Tatiana Hajzušová, mezzosopranistka Alena Grach, tenorista Juraj Kuchar a bas Tomáš Šelc.
Veľkonočné podujatia
Dostávame sa k druhej časti. Predstavíme si atraktívne podujatia od Palmovej nedele do Veľkonočného pondelka. Niektoré už rezonujú v aktuálnom vydaní Kam za kultúrou, iné si predstavíme až dnes. K podujatiam s veľkonočnou tematikou patria aj veľkonočné trhy. Za jedným takým sa oplatí v termíne od 8. do 16. apríla 2025 vypraviť do Banskej Bystrice.
Banskobystrické námestie ožili i tohto roku veľkonočnou atmosférou. Okrem tradičných veľkonočných trhov môžu obyvatelia a návštevníci Banskej Bystrice tešiť na pestrú ponuku podujatí a workshopov zameraných na zvyky spojené s Veľkou nocou. Návštevníci si budú môcť zakúpiť veľkonočné dekorácie, slepačie, husacie i pštrosie kraslice, prútené korbáče, kvetinové ikebany, sviečky atď. Pochutnajú si napríklad na domácich koláčoch, chlebových posúchoch, trdelníkoch či medovine. Do sveta tradičných veľkonočných zvykov a remesiel ich vtiahne aj bohatý program.
Veľká noc na Beckove
V sobotu 12. apríla 2025 sa v čase od 09:00 do 17:00 hod. uskutoční v sídle rodu Ambro v Beckove oslava jari a veľkonočných tradícií. Veľkonočné podujatie Trenčianskeho múzea prinesie detské dielničky s jarnou tematikou “Veľkonočné tvorenie”. Kreatívne aktivity pre deti, kde si môžu vytvoriť vlastné veľkonočné dekorácie, doplní fotokútik v jarných dekoráciách i sladká odmena pre deti. O 14:00 hod. sa uskutoční tiež prednáška “Veľkonočné tradície v regióne” etnologičky Trenčianskeho múzea v Trenčíne Mgr. Andrey Lazarčíkovej.
Sviatky jari rezonujú v Martine i v Brezne
Jedným z najzaujímavejších podujatí najbližších dní je podujatie Veľká noc na dedine, ktoré sa uskutoční v nedeľu 13.4.2025 medzi 10:00 – 16:00 hod. v Múzeu slovenskej dediny SNM v Martine. Toto podujatie predstaví malým i veľkých návštevníkom tradície a zvyky našich predkov, ktoré sprevádzali veľkonočné obdobie, a ktoré ešte vždy nie sú minulosťou. DFS Turiec z Martina predvedie tradičné predveľkonočné a veľkonočné zvyky akými je vynášanie Moreny a prinášanie letečka. O veľkonočnú šibačku a oblievačku sa postará FS Lysec z Belej-Dulíc. Neodmysliteľným symbolom sviatkov Veľkej noci sú zdobené vajíčka. Návštevníkov čakajú pútavé workshopy a prezentácie techník zdobenia kraslíc či ukážky pletenia korbáčov, ako aj predaj a výroba ľudovoumeleckých a remeselných výrobkov.
Horehronské múzeum v Brezne opäť v predveľkonočnom období organizuje v spolupráci s Miestnym odborom Živeny v Brezne tradičnú predajnú výstavu prezentujúcu výrobky spojené s Veľkou nocou s názvom Sviatky jari. Výstava v termíne 9. – 17. 4. 2025 ponúka rôzne druhy kraslíc (farbené voskom, dierkované, maľované, striekané, vyškrabávané, papierové alebo vyrobené zo stužiek), výrobky z keramiky a dreva, rôzne jarné dekorácie, zdobené medovníky či veľkonočné sviečky. Návštevníci tak môžu prostredníctvom tejto výstavy obdivovať zručnosť a kreativitu regionálnych výrobcov a podporiť ich tvorbu.
INZERCIA / Článok pokračuje pod reklamou
Program v sobotu 12. apríla o 15:30 hod. doplnia tvorivé dielne s podnázvom Maľované voskom. Návštevníkov tam čaká zdobenie veľkonočných kraslíc technikou maľovania voskom s lektorkou Máriou Horáčkovou.
Veľkonočné tvorenie aj pre deti v Poprade
Podtatranské múzeum v Poprade pripravuje v dňoch 8. – 15. apríla 2025 veľkonočné tvorivé dielne pre deti a školské kolektívy. Viete, aké tradície sa spájajú s Veľkou nocou? Niektoré poznáme už viac ako 2000 rokov a pochádzajú ešte z čias pohanov, ktorí oslavovali znovuzrodenie prírody. Aké tradičné jedlá sa pripravujú v domácnostiach počas Veľkej noci? Prečo sa maľuje cesnakový kríž na stajne a domy? Prečo sa ozdobujú veľkonočné vajíčka a aké rôzne techniky sa pri výzdobe používajú? O všetkom sa budete v múzeu rozprávať a vyskúšate si ozdobiť veľkonočné vajíčko jednou z tradičných metód.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Veľkonočná rozprávka na hrade Červený Kameň
Malebný hrad v Malokarpatskom regióne – Hrad Červený Kameň bude opäť rozprávkový. Cez veľkonočné prázdniny od 19. 4. do 21. 4. 2025 uvedie úspešnú rozprávku Cisárove nové šaty. Na Červenom Kameni sa počas Veľkej noci ubytuje samotný cisár a vyhlási súťaž o vyhotovenie tých najkrajších šiat na celom svete! V hre bude polovica kráľovstva a ruka samotnej princeznej, do ktorej sa zamiluje pouličný cirkusant. Ako to celé dopadne sa dozviete vďaka divadelnému prevedeniu najobľúbenejšej rozprávky o šatách, ktorej autorom nie je nik menší ako Hans Christian Andersen.
Predveľkonočné obdobie – to je aj čas krížových ciest a pašiových sprievodov. Pre veriaceho súčasť jeho náboženského prežívania pôstnej prípravy, pre iných niekedy zaujímavé predstavenie. Na Pašiovú – Kvetnú nedeľu sa koná i ekumenická krížová cesta v krásnom prostredí Budatínskeho parku. Krížovú cestu cez tzv. Lazarovu sobotu (12. apríla) večer a Palmovú nedeľu (13. apríla) podvečer uvedú na Promenáde pri Bernolákovej bráne v Trnave tradičné pašiové divadelné predstavenie. Pašie – cesta pútnika zdôrazňuje hodnotu obety, spravodlivosti, trpezlivosti a dôvery v novom kontexte biblického príbehu.
Veľká noc v múzeách
Kysucké múzeum chystá pre malých i veľkých podujatie Veľká noc ide, ktoré sa uskutoční od 18. do 21. apríla 2025, od 10.00 do 15.00 hod. v Múzeum kysuckej dediny vo Vychylovke. Počas návštevy skanzenu návštevníci objavia nielen krásu tradičnej kysuckej architektúry doplnenú o veľkonočnú výzdobu, ale aj atmosféru blížiacich sa sviatkov. Súčasne vám priblížia význam jednotlivých dní Veľkého týždňa – Kvetnej nedele, Zeleného štvrtka, Veľkého piatka, Bielej soboty, Veľkonočnej nedele či Veľkonočného pondelka – a s nimi spojené tradičné zvyky.
Biela sobota (19. apríla 2025) prinesie špeciálny program venovaný prípravám na Veľkú noc. V rámci prezentácie kuchyne starých materí sa dozviete o tradičných pôstnych a veľkonočných jedlách. Tradičné dobroty budete môcť navyše i ochutnať. Na najmenších návštevníkov čaká zábavná Veľkonočná pátračka, tvorivé dielne i možnosť nezabudnuteľných vyhliadkových jázd na Historickej lesnej úvraťovej železnici.
Aj ďalšie slovenské múzeá chystajú všakovaké aktivity pre deti v čase pred a počas veľkonočných prázdnin. Slovenské národné múzeum – Múzeum bábkarských kultúr a hračiek, hrad Modrý Kameň chystá počas veľkonočných sviatkov od piatka 18. apríla do pondelka 21. apríla 2025 pre milovníkov kultúry a tradícií podujatie Veľká noc na hrade Modrý Kameň. Sprístupní expozície múzea a výstavy, ktoré návštevníkov prenesú do histórie. V barokovej sále kaštieľa na výstave Čo sa ukrýva pod šatami nazriete do histórie spodnej bielizne.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
V kaplnke sv. Anny uvidíte novú výstavu Štrnásť zastavení na Krížovej ceste, ktorej autorom je Ing. arch. Martin Vais. Výstava sa zameriava na biblický príbeh Veľkej noci a ponúka pohľad na jeho duchovné posolstvo. Chýbať nebude kreatívna tvorivá dielňa, kde si pod dohľadom lektorov návštevníci môžu upliesť vlastný korbáč alebo vyzdobiť kraslice voskovou technikou. A samozrejme vás zabaví živá hudba a niečo dobré pod zub.
Kam za kultúrou nevynechá ani svet divadla
Po koncertných tipoch a zaujímavých podujatiach, ktorých lejtmotívom je Veľká noc, sa v Kam za kultúrou pozrieme na divadelné predstavenia. V utorok 15. apríla 2025 to bude napríklad na doskách Veľkej sály Divadla Nová scéna pôvodný muzikál Patrika Vyskočila – Mojžiš, ktorého téma k blížiacemu sa veľkonočnému obdobiu svedčí. Židovská i kresťanská Veľká noc predsa z témy osobnosti Mojžiša i Exodu Izraelitov z Egypta vychádza.
Rozprávkové divadlo
Predveľkonočný týždeň prináša tiež niekoľko predstavení, ktorými oslovia náročné publikum. Národné divadlo Košice uvedie v pondelok 14. apríla výbornú komédiu Bertolta Brechta Pán Puntila a jeho sluha Matti a v stredu 16. apríla veselohru Dobrodružstvo pri obžinkoch. Do čias biblických pozve košická Opera divákov v utorok večer, kedy uvedie Verdiho slávnu operu Nabucco.
Našimi ďalšími tipmi potešíme rodiny s deťmi. Divadlá počas Veľkého týždňa, ktorý na jednej strane ohraničuje Kvetná (Palmová nedeľa) a na druhej strane Veľkonočná nedeľa, myslia na detské publikum. Spomeňme Divadlo Jána Palárika v Trnave, ktoré popri predstaveniach pre dospelé publikum (v utorok uvedie Krasznahorkaiho Melanchóliu vzdoru či výborná detektívna komédia z pera Agathy Christie – Pavučina na Zelený štvrtok) prinesie dva rozprávkové tituly. Pondelok dopoludnia príde na scénu hrdinský Princ Bajaja zabojovať o ruku princeznej a v stredu pozve Malý princ svojích veľkých i malých kamarátov na svoje vesmírne putovanie.
S detským titulom – rozprávkovým baletom prichádza Štátna opera. Banskobystrický baletný súbor v utorok a stredu uvedie spracovanie legendárneho príbehu Ferda Mravca.
Kam za kultúrou vo veľkonočnom šate? Na výstavy!
Zažiť Veľkú noc môžete v nejednom múzeu. Tríbečské múzeum v Topoľčanoch ponúka deťom z materských a základných škôl už len do 16. apríla 2025 výtvarné podujatie Od Fašiangov po Veľkú noc. Na tematickom podujatí im priblíži ľudové tradície Fašiangov a Veľkej noci. Svoju fantáziu a kreativitu využijú deťúrence pri výrobe fašiangových masiek či zhotovovaní veľkonočných dekorácií z rôznych materiálov. A zároveň pozýva aj návštevníkov všetkých generácií na výstavu Krojovaná Veľká noc na strednom Ponitrí. Tá prekypuje farbami, ornamentmi a vzormi, ktoré dýchajú tradíciou našich predkov. Vydajte sa ta na prehliadku variability krojov z vybraných obcí regiónu stredné Ponitrie na pozadí veľkonočného sviatkovania. Čas máte do 22. apríla 2025.
Kysucké múzeum každoročne organizuje výstavu kraslíc, veľkonočných aranžmánov, vencov či medovníkov s témou jari a veľkonočných sviatkov. Tohto roku pozýva na výstavu To vajíčko maľované, ktorá prezentuje tvorbu remeselníkov a kreatívnych tvorcov a je spojená s predajom výrobkov. Do 22. apríla 2025 vás tam čaká pastva pre oči v podobe maľovaných, madeirových, sitinových, voskovaných či batikovaných kraslíc, voňavých perníkov s veľkonočnými motívmi, či dekorácií z prírodných materiálov v sviežich farbách jari.
Veľkonočné kraslice rezonujú aj na aktuálnom ročníku tradičnej výstavy s jednoduchým názvom Kraslice 2025, ktorú nájdete v SNM – Múzeu ukrajinskej kultúry. Do 8. 6. 2025 tak máme opäť možnosť spoznať prostredníctvom typické a originálne prejavy ľudového výtvarného umenia obyvateľov severovýchodného Slovenska i prihraničných regiónov. Tradičná prezentácia vo svidníckom múzeu je nielen pastvou pre oči, predveľkonočnou inšpiráciou, ale aj dokladom uchovávania dedičstva našich predkov, ktoré nestráca na svojej intenzite ani v súčasnosti.
Kam za kultúrou? Lúči sa tiež výstava fašiangov
Hoci je témou Veľká noc, predsa si pripomeňme v tomto vydaní Kam za kultúrou aj trošku “inšiu” výstavu. V termíne do 22. apríla 2025 na Trenčianskom hrade rezonujú tradičné fašiangové masky a kostýmy zo zbierky Jozefa Ďuráčiho z Trenčína. Tieto masky a kostýmy pre našich predkov predstavovali “svet naopak”. Navodzovali neviazanú a veselú atmosféru inakosti počas fašiangového obdobia a aj dnes majú prevažne zábavnú funkciu. A tie najkrajšie uvidíte práve na výstave “Zima, fašiangy, masky a svet naopak”.
Veľká noc ovládla aj národopisné expozície
S blížiacimi sa veľkonočnými sviatkami sa národopisná expozícia Východoslovenského múzea v Košiciach, Nitky života “odela” do sviatočnej výzdoby. Príďte sa inšpirovať veľkonočným stolovaním, výzdobou kraslíc, či len tak navnímať atmosféru. Podobne sa počas apríla do šiat Veľkej noci zaodela aj expozícia Socialistické Kysuce. Vo Vlastivednom múzeu v Krásne nad Kysucou sa vrátite do rokov nedávno minulých a pozriete si ako sa sviatky slávili za minulého režimu.
Krížová cesta rezonuje aj na výstave
Slovenské národné múzeum – Múzeum bábkarských kultúr a hračiek, hrad Modrý Kameň vo veľkonočnom čase otvorí 17. apríla 2025 v priestoroch kaplnky sv. Anny na hrade Modrý Kameň výstavu Štrnásť zastavení na Krížovej ceste. Výstava prezentuje dielo talentovaného umelca, Ing. arch. Martina Vaisa, ktorý sa vo svojej tvorbe zameriava na hlboké duchovné a emocionálne prežívanie tém. Svojím originálnym prístupom k umeniu dokáže preniknúť do podstaty ľudských pocitov a skúseností. Jeho dielo sa vyznačuje precíznou technikou a výrazným farebným prejavom, pričom sa nebojí skúmať komplexnosť duchovného sveta.
Súbor 14-tich obrazov spracúva biblický príbeh Veľkej noci. Námetovým ťažiskom jednotlivých obrazov sú zastavenia Ježiša Krista na jeho strastiplnej ceste na miesto jeho ukrižovania, vrch zvaný Golgota. Obrazy sú výsledkom autorovho subjektívneho vnútorného prežívania týchto náboženských motívov a vyjadrené sú v expresionistickom a symbolickom štýle umeleckej tvorby. Zobrazujú emócie a videnia prežité v meditáciách nad textami útlej knižočky s názvom „Poď za mnou ! – Stretnutie s Ježišom Kristom na Krížovej ceste.“ od chorvátskeho kňaza a teológa, profesora Tomislava Ivančiča. Výstavu si možno pozrieť do 31. októbra 2025.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
A to je už zo 16. tohtoročného vydania rubriky Kam za kultúrou naozaj všetko. Ako vidíte Veľká noc bude oplývať podujatiami, zostáva si už len vybrať pre seba “to pravé orechové”. Ďakujeme za vašu priazeň a veríme, že sme vás opäť inšpirovali. Tipy na ostatný aprílový týždeň prinesieme pred štartom veľkonočných prázdnin. Už teraz prajeme pohodové sviatočné dni! Budeme sa tešiť, keď nám zachováte svoju priazeň a prečítate si články tiež z iných rubrík. S radosťou vás budeme sprevádzať aj pri článkoch z oblastí kultúry, histórie a umenia.
—
Foto: Peter Brenkus, Zdenko Hanout, Ján F. Lukáš, Silvia Mária Petrovits, Alexander Trizuljak, archív múzeí a umelcov
Zdroj: Cantica Istropolitana, Divadlo Jána Palárika, Divadlo Nová scéna, Horehronské múzeum, Hudobné centrum, Konzervatórium, Tolstého 11, Bratislava, Kysucké múzeum, Národné divadlo Košice, Nitriansky komorný orchester, Podtatranské múzeum, Považské múzeum, Slovenská filharmónia, Slovenské národné múzeum, Stredoslovenské múzeum, Štátna opera, Štátny komorný orchester Žilina, Trenčianske múzeum, Tríbečské múzeum, Trnavský komorný orchester, Východoslovenské múzeum
Koláž: Silvia Mária Petrovits
Spracovali: Mária Kleinová (výstava a časť podujatí) a Silvia Mária Petrovitsová (koncerty, divadlo a časť podujatí)
