Zima a múzeá k seba patria. My vás teraz zoberieme na návštevu Kysuckého múzea. Zastavíme sa v dvoch jeho pobočkách, v Múzeu Čadca a navštívime aj Kaštieľ Radoľa. Pozrite si, aké krásne výstavy tam na nás čakajú!
Kysuce sú malebným regiónom a navštíviť sa ich oplatí v každom ročnom období. Každé z nich tam má svoje osobité čaro. Našu pozornosť pravidelne získava Kysucké múzeum, kultúrna organizácia Žilinského samosprávneho kraja, ktoré vzniklo v roku 1972. Už polstoročie systematicky uchováva kultúrne dedičstvo tohto regiónu, ktoré následne sprostredkúva svojím návštevníkom. Dnes má päť pobočiek, ktorými sú Múzeum Čadca, Kaštieľ v Radoli, Vlastivedné múzeum v Krásne nad Kysucou a Múzeum kysuckej dediny vo Vychylovke, kde sa nachádza aj Historická lesná úvraťová železnica. Aktuálne má otvorené Múzeum Čadca a Kaštieľ Radoľa. Obe múzealne expozitúry ponúkajú návštevníkom nielen zaujímavé expozície, ale aj výstavy. V (po)vianočnom duchu a zimnom šate. Poďte sa ta pozrieť!
Na návšteve Kysuckého múzea. V Čadci s príbehom Stolárikovcov i pani Zimou
Našou prvou zástavkou bude Múzeum Čadca, ktoré má otvorené denne od pondelka do piatka v čase 08:00 – 16:00 hod. a cez víkend od 10:00 – 16:00 hod., pričom cez víkend o 15:00 hod. je posledný vstup do expozícií. V priestoroch Kysuckého múzea na Moyzesovej ulici v Čadci majú aktuálne dve výstavy. Jedna predstavuje osud kysuckej rodiny Stolárikovcov, ktorá sa postupne aklimatizovala v Severnej Amerike, kde dosiahla významné úspechy. Najvýraznejšou postavou je emeritný profesor Marián M. Stolárik, ktorý celý svoj život podporoval a hájil záujmy Slovenska a Slovákov za “veľkou mlákou”. Druhá je zimná. O tej ste sa už na našom portáli čo-to dočítali. Napríklad v článku Nalaďme sa (pred)vianočne. Zaujímavé výstavy a podujatia prichádzajú.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Najprv si predstavme výstavu, ktorá s vianočným sviatkami či zimou nesúvisí. Súvisí však s odhaľovaním známych a menej známych osudov slovenských emigrantov z Kysúc v Amerike. Je to výstava Stolárikovci – Z Kysúc do Kanady, ktorú Kysucké múzeum pripravilo v spolupráci s Ottawskou univerzitou v Kanade.
Naši a svetoví
Výstava približuje príbeh rodiny Stolárikovcov, ktorí emigrovali do Kanady počas jednej z povojnových vĺn vysťahovalectva. Mapuje strastiplné cesty tejto rodiny, ktorá sa postupne aklimatizovala v Severnej Amerike, kde dosiahla významné úspechy. Najvýraznejšou postavou je emeritný profesor Marián M. Stolárik, ktorý celý svoj život podporoval a hájil záujmy Slovenska a Slovákov. Prof. Marián Stolárik a jeho rodina sú pekným príkladom spletitých osudov našich rodákov (a to nielen Kysučanov) v cudzine. Zároveň sú aj príkladom kam až sa v priebehu niekoľkých generácií mohli dostať. Táto výstava si kladie za morálny cieľ, prispieť k ich zaslúženému etablovaniu do panteónu osobností národnej histórii, keďže pre Slovensko a Slovákov toho vo svete vykonali mnoho.
Prvé stopy za veľkou mlákou pochádzajú ešte z čias pred koncom 1. svetovej vojne, kedy starý otec emeritného profesora Mariána M. Stolárika odišiel za zárobkom do Ameriky. Avšak už v roku 1919 sa opäť vrátil domov za rodinou, na Kysuce. Americký domov začali hľadať Stolárikovci aj neskôr. V roku 1945 sa Mariánov otec Imrich Stolárik mladší začal obávať približujúceho sa ruského frontu. Preto koncom januára 1945 nastúpil so svojou rodinou na vlak, ktorý ich odviezol do rakúskeho Aurolzmünstera, kde mali získať dočasné útočisko. V utečeneckom tábore žili v biednych podmienkach dlhých šesť rokov, bez možnosti návratu na Slovensko. Z tábora sa im nakoniec podarilo dostať až v roku 1951, kedy odišli do Kanady.
Osobnosti spolkového života
V Kanade sa Mariánov otec hneď začal zapájať do národného a spolkového života. Za svoj život získal množstvo ocenení, z ktorých viaceré pochádzali aj priamo od kanadskej vlády. Vždy sa otvorene hlásil k svojmu kysuckému pôvodu a pri písaní svojich článkov sa podpisoval ako Imrich Stolárik Kysucký. Celý svoj život bojoval za Slovákov a Slovensko, za jeho samostatnosť.
Prof. Stolárik - ovenčený oceneniami
Prof. Marián M. Stolárik pracoval po štúdiách na Minessotskej univerzite v Národnom múzeu o človeku v Ottawe (dnes Kanadské múzeum civilizácie), kde získal pozíciu pre výskum kanadských Slovanov v oddelení Kanadského centra pre štúdium ľudovej kultúry. Počas práce v múzeu zhromaždil početné materiálne artefakty týkajúce sa slovenských dejín a kultúry a uložil ich do zbierok múzea, národnej knižnice a národného archívu. V roku 1978 vymenil prácu v múzeu za post riaditeľa Balchovho inštitútu vo Filadelfii. Dokumentoval tam históriu a skúsenosti viac ako 60-tich etnických skupín v Spojených štátoch amerických.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
V roku 1980 aj na popud Mariána Stolárika vyhlásili medzi kanadskými Slovákmi zbierku na založenie budúcej Katedry slovenských dejín a s tým súvisiaceho profesorského miesta na Ottawskej univerzite. Bola úspešná. Zahraniční Slováci v Kanade a v USA vyzbierali 500 000 dolárov a k tejto čiastke prispela kanadská vláda sumou 400 000 dolárov. Katedru slovenských dejín tak mohli založiť a Marián Stolárik získal miesto profesora na katedre, ktoré zastával ďalších takmer štyridsať rokov až do svojho odchodu do dôchodku v roku 2022. Počas svojho pôsobenia sa venoval vo svojej prednáškovej činnosti histórii Slovákov a prednášal aj o dejinách prisťahovalectva do Severnej Ameriky. Na univerzite založil dokonca Slovenský archív, ktorý uchováva veľa cenných dokumentov viažucich sa k slovenskej komunite. Založil tiež osem štipendijných fondov na univerzite, ktoré podporujú štúdium slovenských dejín.
INZERCIA / Článok pokračuje pod reklamou
Profesor Stolárik vydal desať kníh a publikoval mnoho odborných článkov, v ktorých sa zaoberal históriou Slovenska a prisťahovalcom. Aj vo veku 81 rokov sa aktívne podieľa na aktivitách slovenských komunít v Severnej Amerike. Je členom Prvej katolíckej Slovenskej Jednoty, Slovenského národného spolku a Slovenského katolíckeho Sokola. Od roku 1958 je členom Kanadskej slovenskej ligy a od roku 2016 je jej znovuzvoleným predsedom. Za svoju prácu získal množstvo ocenení, z ktorých možno spomenúť niekoľko. Patrí k ním ocenenie Vyslanca dobrej vôle, ktoré mu v roku 2013 udelil vtedajší minister zahraničných vecí SR. Získal tiež medailu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí za zásluhy o upevnenie národného povedomia a kultúrnej identity Slovákov v zahraničí.
Zimné radovánky na výstave
Z ponuky Múzea v Čadci našu pozornosť získala aj výstava Zima na saniach, ktorú si môžete pozrieť do 13. februára 2025 v priestoroch Kysuckého múzea na Moyzesovej ulici v Čadci. Čakajú vás krásy i strasti dávno i nedávno minulých zím, ku ktorým tradične patria dvojmetrové záveje a sneh praštiaci pod nohami. Zimnú atmosféru výstavy ilustrujú fotografie, ale aj unikátne odevy zo zbierok Kysuckého múzea, ako sú napríklad kabáty, kožuchy, čiapky, topánky či detské fusaky. Výstava však nie je len módnou prehliadkou zimného odievania, ale aj prehliadkou prác a trávenia voľného času v chladných mesiacoch.
K najznámejším zábavkám v zime patrilo a dovolím si povedať, že dodnes patrí sánkovanie, lyžovanie či korčuľovanie. Milovníci zimných radovánok sa určite potešia rôznym typom lyží, sánok a doplnkov k zimným športom, ktoré na tejto výstave kysuckí múzejníci prezentujú. Celkovú atmosféru výstavy dopĺňajú tiež citáty z obecných kroník. Vďaka ním sme sa dozvedeli, že jedna z najhorších zím, nielen na Kysuciach, bola na prelome rokov 1928/1929. Údajne vtedy „od mrazu praskali okenné tabule, drátové spojky telefónnych a elektrických vedení a koľajnice na trati.“ Nuž, zima to musela byť riadna…
Kaštieľ Radoľa vianočný, remeselný aj plný fantázie
Druhou zástavkou nášho výletu je Kaštieľ Radoľa. Jedna z mála renesančných pamiatok na Kysuciach a jediné tamojšie zachované šľachtické sídlo vo svojich priestoroch pravidelne hostí zaujímavé výstavy. Trojica výstav sa nenesie len v duchu (po)vianočnom, kedy opäť hostí tradičnú výstavu betlehemov. Témou je ale aj pocta umeniu remeselníckych majstrov a nechýba tiež svet fantázie.
Kaštieľ Radoľa ponúka aktuálne tri výstavy. Najprv si predstavme tú, ktorá sa pomaly končí. Výstava s názvom v Ohni kované trvá už len do nedele, 19. januára 2025. Prezentujú sa na nej so svojou tvorbou mladí umeleckí kováči – študenti odborov umelecko-remeselné spracúvanie kovov zo SOŠ strojníckej v Kysuckom Novom Meste. Svoju tvorbu kombinujú aj s inými materiálmi napr. s drevom, či kameňom. Aj oni so svojimi prácami participujú na zachovaní tradičných remeselných techník prepojených s umením. Na výstave uvidíte zdobené kovania na brány, pánty, plastiky, kreslo, stôl, damaškové nože, krbová súprava a ďalšie zaujímavé práce zhotovené pod odborným vedením majstra odbornej výchovy Mgr. Jozefa Hodása.
Aj finisáž ďalších dvoch výstav, ktoré si môžete pozrieť v pobočke Kysuckého múzea – Kaštieľ Radoľa, sa pomaly ale iste približuje. Do 26. januára 2025 sú to výstavy Svet Fantázie inými rukami a Betlehemy ako ich nepoznáme.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Začnime tou vo vianočnom šate. Kysucké múzeum rok čo rok pozýva na výstavy venované betlehemom – ako jednému z najznámejších symbolov Vianoc do priestorov renesančného kaštieľa. Kaštieľ Radoľa i tohto roku hostí výstavu, ktorá teraz nesie názov Betlehemy ako ich nepoznáme. Sú to betlehemy jedinečné. Vystavených je vyše 300 unikátnych betlehemov z tvorby Jozefa Práznovského zo Žiliny, ktorý sa tvorbe betlehemov venuje už štvrťstoročie, ich doposiaľ vytvoril viac ako 1400 kusov. Na ich výrobu využíva hlavne prírodné materiály. Figúrky vyrezáva z dreva, z vápenca, z pieskovca, z pálenej tehly alebo sú vymodelované z hliny, či moduritu. Miniatúrne betlehemy sú vytvorené z rybích kostí, z jadierok ovocných plodov, z kôstok rôznych tekvíc a ovocia. Tie úplne najmenšie figúrky vysekáva do ryže.
Na výstave si pozriete betlehemy v rôznych orechových škrupinách ako sú kokosové, vlašské, lieskové aj cudzozemské. Najmenší vytvoril do škrupinky z pistácie. Z plodov používa hrozno, liči, avokádo, mango, papáju, ananás, granátové jablko, figy, a iné. Opracoval aj bambusové listy, či tekvičky. Vo vystavených betlehemoch sú zakomponované aj mušle, lastúry, hviezdice a mnohé iné dary mora. Na betlehemské stĺpy, či oporu pre strechy využíva dikobrazie ostne. Inšpirovali ho aj kamene. Jeho „Betlehem z riečneho kameňa“ získal minulý rok 3. cenu na výstave betlehemov „Greccio 2023“ v Žiline. Výstavu, ktorá ja pastvou pre oči, dopĺňajú aj obrazy z autorovej tvorby.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Kaštieľ Radoľa pozýva aj do sveta fantázie
Treťou výstavou, ktorú vo svojich výstavných priestoroch do 26. januára hostí Kaštieľ Radoľa, je 14. ročník putovnej výstavy s názvom Svet Fantázie inými rukami. Tento sa koná pod záštitou predsedníčky Žilinského samosprávneho kraja Ing. Eriky Jurinovej. Návštevníkov výstavy Svet Fantázie inými rukami pozývajú ponoriť sa do sveta fantázie. Mostom sú vystavované ručné práce zhotovené z rôznych materiálov, ktoré skrášlia interiér alebo majú aj praktické využitie. Autormi sú klienti a zamestnanci zo zariadení sociálnych služieb Žilinského samosprávneho kraja.
Uvidíte tam textilné zvieratká, drevené, či keramické dekorácie, tašky, čiapky, gombíkové obrázky, papierové ružičky a ďalšie kreatívne ručné práce boli vytvorené počas aktívneho trávenia voľného času v rámci pracovnej terapie. Sú tiež vhodnou inšpiráciou pre spoločné domáce tvorivé aktivity.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Tak ako, zaujali vás tipy na návštevu múzealných expozitúr Kysuckého múzea? Nepremeškajte, neobanujete! Ďakujeme za vašu priazeň a nezabudnite sa inšpirovať našimi tipmi či osviežiť sa pri článkoch z oblasti histórie i dejín umenia.
—
Foto: fb KM-KR/MČ
