Podmanivá ilúzia verzus krutá pravda – Národné divadlo Košice prináša Donizettiho operu Anna Bolena

Vyvrcholenie divadelnej sezóny 2022/2023 v Opere Národného divadla Košice prichádza vo štvrtok 22. júna s premiérou opery Gaetana Donizettiho Anna Bolena. Po úspechu opernej inscenácie Roberto Devereux o anglickej kráľovnej Alžbete I. Opera NDKE pripravuje poloscénické naštudovanie ďalšej časti veľkolepej tudorovskej trilógie, v ktorej ožije strhujúci príbeh Alžbetinej matky Anny Boleynovej.

Tak ako samotný životný príbeh hlavnej postavy, aj príbeh vzniku košickej inscenácie Donizettiho opery Anna Bolena sprevádzali turbulencie a mnohé zložité situácie. Pre nedostatok financií pracoval tvorivý tím pod režisérskym vedením Antona Korenčiho vo veľmi náročných podmienkach. Napriek tomu diváčky a diváci uvidia na javisku NDKE vizuálne pútavú poloscénickú inscenáciu namiesto koncertného predstavenia, k akým sa zvyčajne pristupuje v divadlách pracujúcich vo finančne poddimenzovaných podmienkach. „Chcem úprimne poďakovať režisérovi činohry Antonovi Korenčimu aj celému súboru za ich neochvejné nasadenie, odhodlanie a výdrž,“ povedal na tlačovej konferencii divadla riaditeľ Opery NDKE Roland Khern-Tóth.

„Obetavosť a umenie nášho výnimočného tímu znamenajú, že spoločne sme pre naše publikum pripravili skutočne plnohodnotné stvárnenie tohto Donizettiho diela,“ dodal riaditeľ košickej opery.

Anna Bolena očami tvorcov košickej produkcie

Dramaturg Stanislav Trnovský opisuje Donizettiho Annu Bolenu ako strhujúce rozprávanie o nebezpečnej hre lásky, nenávisti a moci, o bludisku ľudského snaženia a jeho nezmyselnosti.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

„Tento príbeh fascinuje básnikov, spisovateľov a filmárov už takmer päť storočí,“ konštatuje Trnovský. „Felice Romani pri tvorbe libreta vychádzal z prevládajúceho historického pohľadu, podľa ktorého sa Anna Boleynová stala obeťou sprisahania samotného Henricha VIII. a jeho dvornej kamarily,“ ďalej priblížil libretistove inšpirácie dramaturg.

O svoje myšlienky k opere sa podelil aj režisér Anton Korenči: „Anna Bolena je pre mňa viac ako historické dielo. Je to živý prieskum ľudskej povahy, kde emócie presahujú obyčajné slová. Práve prostredníctvom tohto spojenia pravdy a ilúzie dosahujeme katarzný zážitok, hlboké pochopenie života.“

Ako ďalej dodáva, Donizettiho Anna Bolena je preňho aj preto taká živá, pravdivá a autentická, lebo emócia hudby vyjadruje niečo iné než slová jej libreta. „To je podľa mňa to najpravdivejšie a najautentickejšie zobrazenie ľudskej povahy a človeka ako takého. Pretože človek sám o sebe je rozporuplný a jednoznačné motivácie má iba v rozprávkach,“ vysvetľuje Korenči.

Belcanto má v srdci šéfdirigenta košickej opery svoje miesto

Šéfdirigent Peter Valentovič vyjadril svoju radosť z objavovania umenia belcanta vďaka svojej spolupráci so zosnulou opernou hviezdou Editou Gruberovou. „Zhodou okolností náš prvý spoločný koncert bolo práve finále scén troch tudorovských kráľovien z opier Maria Stuarda, Anna Bolena a Roberto Devereux. To bol môj prvý ozajstný kontakt s belcantom a veľmi veľa som sa od nej naučil,“ konštatuje Valentovič.

Belcanto má odvtedy v jeho srdci osobitné miesto. „Vo veľkej miere sa totiž opiera o spevákov. Pamätám si, ako mi pani Gruberová hovorila ‚Keď začne ária, Peter, nemusíš byť vždy so mnou, stačí keď sa s orchestrom na konci niekde stretneme. Jednoducho, každý tón, každé slovo a každá nuansa si vyžadujú dôkladnú pozornosť dirigenta aj orchestra. Keď sa tieto prvky spoja, výsledkom je vznešené, harmonické, skutočne majstrovské dielo,‘“ spomína šéfdirigent Valentovič.

V znamení hostí i domácich sólistov

Úlohu Anny Boleny počas premiérových večerov stvárnia hosťujúca česká sopranistka Lucie Kaňková a vynikajúca domáca sopranistka Michaela Várady.

Donizettiho stvárnenie Anny Boleny sa podľa Lucie Kaňkovej líši od historických opisov. V opere vystupuje ako žena-trpiteľka, zaťažená okolnosťami. „Myslím si, že historicky to celkom tak nebolo. Nazdávam sa, že Anna Bolena bola veľmi sebavedomá žena, ktorá hýbala dejinami svojím vzdelaním, inteligenciou a schopnosťou manipulovať mužmi. Veľmi ma baví hľadať v tejto postave práve tieto dva protipóly a ponoriť sa do nej z hľadiska histórie a toho, ako ju napísal Donizetti,“ približuje svoju postavu Lucie Kaňková.

Postavu kráľa Henricha VIII. (Enrico v Donizettiho adaptácii) naštudoval popredný sólista Michal Onufer. Keďže už stvárnil postavy z celej tudorovskej trilógie, prináša do svojho výkonu hĺbku skúseností a interpretácie belcanta. „Kráľ je cieľavedomý, racionálny a neústupný v presadzovaní svojich cieľov, najmä túžby po mužskom dedičovi. Donizetti majstrovsky vytvoril úlohu, ktorá odmieta vyjadrenie emócií alebo alternatívnych perspektív,“ konštatuje Onufer vo svojej reflexii postavy.

V inscenácii sa predstavia v hlavných úlohách aj domáca mezzosopranistka Myroslava Havryliuk ako Jane Seymour (Giovanna Seymour) a turecký tenorista Deniz Leone, ktorý debutuje v Košiciach ako Richard Percy, ako sme už pred časom informovali.