
Na deň presne - 5. januára si Európa pripomína Pripomíname si 105. výročie narodenia luxemburského veľkovojvodu Jeana, ktorého si história zapamätala ako osloboditeľa Európy. Pripomeňte si s nami túto osobnosť moderných dejín Európy.
Keď v apríli 2019 luxemburský veľkovojvoda Jean zomrel, smútilo za ním nielen Luxembursko, krajina, ktorej vládol viac ako tri dekády. Na veľkovojvodu Jeana s úctou a rešpektom spomínala celá zjednotená Európa. Bol človekom s veľkou empatiou, taktom i toleranciou. Jednej z najbohatších krajín Európskej únie vládol úctyhodných tridsaťšesť rokov. Angažoval sa nielen v oblasti ochrany životného prostredia, sociálnej spravodlivosti a harmonického spolunažívania Luxemburčanov i cudzincov. Jeho vláda až do abdikácie v roku 2000 bola pre Luxembursko zlatou epochou tak v poli domácej politike, ako aj na medzinárodnej scéne. Svojimi reformami krajinu pretvoril na centrum služieb, bankovníctva a finančníctva, a sídlo európskych inštitúcii. Navyše, história si ho zapamätala ako osobnosť bojujúcu za demokratickú a mierovú Európu. Súčasne sa jedná o synovca poslednej rakúskej cisárovnej Zity a jednu z vedúcich osobností Európy po druhej svetovej vojne.

Luxeburský veľkovojvoda Jean pochádzal z dynastie Nassau-Weilburskej, ktorá v roku 1890, a to v súlade s ústavou krajiny a dynastickej dohody nahradila na luxemburskom tróne oranžsko-nasauskú dynastiu. V čase jeho narodenia vládla táto dynastia krajine len tri desaťročia. Neskorší veľkovojvoda Jean bol najstarším synom zo šiestich detí veľkovojvodkyne Charlotte z nassausko-weilburskej dynastie a parmského princa Félixa. Narodil sa na zámku Berg presne pred 105 rokmi – 5. januára 1921.
Prvý luxemburský veľkovojvoda narodený v Luxembursku
Bolo to práve v čase, kedy Luxemburské veľkovojvodstvo prežívalo v dôsledku prvej svetovej vojny ťažké turbulentné časy a s tým súvisiace sociálne nepokoje. Situácia otriasala luxemburskou veľkovojvodskou rodinou, ktorá vtedy vládla krajine len tri desaťročia. Jeho matka, nastúpila na trón po nútenej abdikácii svojej sestry veľkovojvodkyne Marie-Adélaïde v januári 1919. Veľkovojvodkyňa Charlotte, aby upokojuka napätú situáciu, vládla s pocitom zodpovednosti, všímavo a obozretne, čo výrazne formovalo aj charakter budúceho veľkovojvodu Jeana. Svoje meno získal po najvýznamnejšom z luxemburských grófov, českom kráľovi Jánovi „Slepom“ (1296 – 1310), vernom služobníkovi francúzskeho kráľa, ktorého možno považovať za stredoveký rytiersky ideál.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Klasické vzdelanie získal veľkovojvoda Jean v známom benediktínskom Ampleforth College v Yorku, kde v roku 1938 ako 17-ročný aj zmaturoval. V deň svojich osemnástich narodenín, 5. januára 1939 bol vymenovaný luxemburským dedičným veľkovojvodom, poručíkom luxemburskej armády a bol mu zapožičaný Rad Zlatého Leva Domu Nasauského.
V službách mieru a Európy
Druhá svetová vojna ovplyvnila životy celej Európy. Členov luxemburskej veľkovojvodskej rodiny nevynímajúc. Tí, dokonca v máji 1940 načas odišli do exilu. V priebehu tzv. Bleskovej vojny odišli cez Portugalsko a USA do kanadského Québecu. Tu mladý dedičný veľkovojvoda Jean vyštudoval právo a ekonomiku. Precestoval Spojené štáty americké a navštívil aj Brazíliu, kde žilo veľa krajanov – vysťahovalcov z Luxemburska.
INZERCIA / článok pokračuje pod reklamou

Po okupácií neutrálneho Luxemburska, odcestoval budúci veľkovojvoda Jean so svojím otcom v októbri 1942 do Londýna. Vstúpil tam do Irish Guards, elitnej jednotky britskej armády zriadenej kráľovnou Victoriou. Študoval tiež na Royal Military Academy Sandhurst v Aldershote, kde dodnes vojenské vzdelanie získavajú príslušníci európskych kráľovských rodov a najvyššej šľachty. Po štúdiách bol povýšený na druhého poručíka Irish Guards. Vo februári 1943 ho pridelili k 3. bataliónu Irish Guards a v následne povýšili na poručíka. Zároveň svojej matke, vtedajšej luxemburskej veľkovojvodkyni Charlotte, pomáhal pri plnené občianskych i politických povinnostiach v exile. V novembri 1942 prevzal funkciu prezidenta Luxembourg Society, ktorá podporovala odpor proti nacizmu. Následne v marci 1943 prijal predsedníctvo Luxembourg Relief Fund in Great Britain.
Deň D
Ako jeden z mála členov vládnucich rodov bol prítomný pri vylodení spojencov v Normandii. Spolu so svojim 2. a 3. bataliónom Irish Guards sa zúčastnil viacerých významných okamihov. Vrátane bitky o normandský Caen, útoku na Caumont či oslobodení Bruselu. Taktiež sa zúčastnil na oslobodení svojej domoviny. V máji 1945 opustil Irish Guards v hodnosti kapitána spojeneckej vojenskej misie v Luxembursku.

Irish Guards zostala v živote veľkovojvodu Jeana prítomná až do jeho smrti. Britská kráľovná Alžbeta II. ho v roku 1984 vymenovala za plukovníka a v roku 1995 za čestného generála britskej armády.
Potomok francúzskeho kráľa Slnka
Luxemburské veľkovojvodstvo na oficiálnych podujatiach doma i v zahraničí zastupoval od roku 1947. V rámci príprav na výkon hlavy štátu bol v roku 1951 veľkovojvoda Jean menovaný do štátnej rady, kde zotrval do mája 1961. Práve vtedy prevzal výkon väčšiny povinnosti hlavy krajiny.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Luxemburským veľkovojvodom sa stal až po matkinej abdikácii v marci 1964, kedy sa pre Luxembursko začala písať nová éra mieru, politickej stability a hospodárskeho blahobytu. Z pôvodne agrárno-priemyselnej krajiny sa v období vlády veľkovojvodu Jeana premenila krajina na centrum služieb, bankovníctva a finančníctva, a sídlo európskych inštitúcii. Až do roku 1975 mu patrilo výsadné postavenie jediného potomka francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV., ktorý opäť raz zasadol na európsky trón.

Vláda a osobnosť veľkovojvodu Jeana sa do dejín zapísala veľkými písmenami
Luxemburský veľkovojvoda Jean zastával svoj úrad tridsaťšesť rokov s taktom a toleranciou. Angažoval sa v oblasti ochrany životného prostredia, sociálnej spravodlivosti a harmonického spolunažívania Luxemburčanov a cudzincov. Bola to epocha nárastu medzinárodnej prestíže Luxemburského veľkovojvodstva. Charakter jeho vlády ovplyvnila nielen matka, od ktorej mnohé prevzal, ale aj jeho vlastná rodina v osobe manželky, belgickej princeznej Josephine-Charlotte (1927 – 2005), s ktorou mali päť detí. Veľkovojvoda Jean sa v súlade s bežnou praxou v európskych monarchiách rozhodol časť svojich povinností preniesť na nástupcu. V prípade Luxemburska sa tak tomu stalo v roku 1998, kedy väčšinu svojich kompetencií zveril synovi, dnes bývalému veľkovojvodovi a vtedy ešte len dedičnému veľkovojvodu Henrimu. A o pár rokov neskôr, už 7. októbra 2000 v prospech syna napokon aj abdikoval.
Keď v závere apríla 2019 svet obletela smutná správa o úmrtí predchádzajúceho luxemburského veľkovojvodu Jeana (†98), vzbudila vlnu sústrastí aj spomienok. Bol to muž, ktorý znamenal veľa pre oslobodenie Európy. Osobnosť veľkovojvodu Jeana najlepšie vystihol niekdajší luxemburský premiér a niekdajší predseda Európskej komisie, Jean-Claude Juncker: „…Jeho smrť je veľkou stratou nielen pre Luxemburské veľkovojvodstvo, ale i pre celú Európu … Pane, boli sme, sme a budeme na Vás hrdí…“ Veľkovojvoda Jean zomrel v kruhu najbližšej rodiny krátko po polnoci, v utorok 23. apríla 2019.
—
Foto: Wikimedia Commons
Zdroj: Cour grand-ducale, High Level Magazine
