Kňaz, prekladateľ, básnik a osobnosť národného obrodenia Ján Hollý patrí k osobnostiam, ktorých výročie si v tomto roku pripomína slovenská kultúra. S Jánom Kollárom a Pavlom Jozefom Šafárikom k predstaviteľom druhého obdobia obrodenia. Jeho básnické dielo, ktoré inšpirovala antika, je vrcholom slovenského literárneho klasicizmu. A ako taký si zabezpečil aj svoje miesto v našich učebniciach.
Ján Hollý (*24.4.1785,+14.4.1849) patrí k vedúcim osobnostiam druhého obdobia obrodenia. Významný je aj z literárneho hľadiska a má na svojom konte aj niekoľko prvenstiev. Do domácej literatúry priniesol nové druhy a formy ako napríklad epos, elégia či óda a ako úplne prvý pozdvihol bernolákovskú kodifikáciu slovenčiny na jazyk básnikov. Ako katolícky kňaz pôsobil v Pobedime a od roku 1814 sa jeho pôsobiskom na dlhý čas stala fara v Maduniciach. Tu našiel pre svoju tvorbu vhodné prostredie. Žiaľ, po požiari na madunickej fare v roku 1843 utrpel popáleniny očí a takmer nevidiaci odišiel na odpočinok k svojmu priateľovi na Dobrú Vodu. Tu ho pred rozhodnutím uzákoniť slovenčinu za spisovný jazyk na základe stredoslovenských nárečí navštívili Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Miloslav Hodža. Ján Hollý, ktorý bol prvým básnikom tvoriacich v bernolákvčine, ich rozhodnutie schválil.
Ján Hollý študoval a preklad diela starých antických gréckych a rímskych majstrov – Vergília, Homéra i Ovídia. Prvé preklady vyšli tlačou pod názvom Rozličné básne hrdinské, elegické a lyrické v roku 1824. O štyri roky neskôr preložil celú Vergiliovu Aeneidu.
Inšpirovaný nielen antikou, ale aj veľkomoravskými dejinami
Antika Jána Holého inšpirovala natoľko, že v štýle antickej literatúry tvoril aj on sám. Z jeho pera vzišli známe hrdinské eposy z dejín Veľkej Moravy: Svatopluk, Cirillo – Metodiada či historický epos Sláv, o ktorých sa slovenské deti učia na hodinách slovenského jazyka a literatúry.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Vo svojom prvom epose Svatopluk Ján Hollý umelecky zobrazuje veľkomoravskú epochu slovenských dejín. V 12 spevoch zdôrazňuje ideály spravodlivosti, rovnosti a lásky k vlasti, pričom inšpiráciou mu boli antické eposy.
Je v ňom mnoho postáv. Okrem Svätopluka, Karolman, Cyrila tu nájdete aj veľa vymyslených hrdinov. Hlavným zámerom je však oslava boja starých Slovákov za slobodu a národnú nezávislosť, oslava slovenského a slovanského národného povedomia. Hollého zobrazenie deja i osôb v epose sa nekryje verne s historickou skutočnosťou. Odlišuje sa v tom, že Veľkomoravskú ríšu predstavuje ako národný štát Slovákov, boje s Nemcami lokalizuje na Devín a vymyslená je aj báj o pôvode Slovákov. Napriek tomu sa tento epos tešil veľkej obľube.
K pocte Cyrilovi i Metodovi
Svoj cieľ pozdvihnúť národné povedomia a vzbudiť hrdosť na národné dejiny sa pokúsil aj v diele Cirillo-Metodiada. Tento duchovný epos čerpá z histórie pôsobenia solúnskych bratov na Veľkej Morave za čias vlády Rastislava. Ján Hollý v tomto diele spomína christianizáciu Slovanov a obhajuje význam staroslovienčiny a prekladu kníh Svätého Písma i liturgie v Ríme.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Históriou inšpirovaný je aj jeho ďalší v bernolákovčine písaný epos – Sláv, hoci sa tu historických faktov Ján Hollý nepridržiava. Dej i mytologické postavy Slovanov si vymýšľa.
Ďalším významným dielom Jána Hollého boli Selanky. Svojím obsahom vidíme, že tentoraz sa inšpiroval francúzskym osvietenským spisovateľom a filozofom Jeanom Jaquessom Rousseauom a jeho učením o prírodnom človeku a antickej poézie. Obsahujú 21 idylických básní, ktoré Ján Hollý uverejnil v roku 1836. Najkrajšie sú tie, v ktorých sa zbavil antických vzorov a v ktorých ospieval prírodu. Slovenská príroda prvýkrát vstúpila do poézie práve vďaka týmto Hollého básňam. V ďalších obrázkoch Selanky z pastierského prostredia vychádza z ľudovej obradovej slovesnosti. Niektoré obsahujú náznak príbehu, ďalšie približujú slovanskú metológiu, pričom slovenský Parnas – sídlo Apolóna múz opäť umiestnil do Devína – na Devínsku Kobylu. Po hrdinských eposoch a idylických básňach písal Ján Hollý na konci svojej tvorby aj žalospevy, ódy aj náboženské piesne.
Prvý bernolákovský básnik
Ján Hollý je prvý slovenský básnik, ktorý urobil to, čo spisovatelia iných národov vykonali v čase humanizmu – z bernolákovčiny stvoril básnicky jazyk. Nie literárne nárečie premenil na vskutku bohatú poetickú reč.
Význam madunického farára bol nielen v tom, že oslavou slovanskej minulosti, odsúdením zrady národa a odrodilstva pozdvihol slovenské národné povedomie. Ján Hollý ako prvý uviedol do našej literatúry krásu slovenskej prírody a oslávil jednoduchého človeka či priniesol nové formy.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Štúrova generácia si v ňom vážila génia slovenského jazyka a k Hollému mala blízko, keďže bol pružnejší ako Ján Kollár a schválil a odobril ich snahu uzákoniť slovenčinu za spisovný jazyk. Generácia Ľudovíta Štúra obdivovala Jána Hollého najmä ako básnika. Predstavu o úcte, ktorú k nemu prechovávali môžeme získať aj z literárno-historickej eseje Jozefa Miloslava Hurbana Slovensko a jeho život literárny. Meno Jána Hollého nenesie len gymnázium v Trnave či pamätný dom, ale aj planétka 19955.
—
Foto: internet a Silvia Mária Petrovits
Zdroj: Zlatý fond SME, skriptá slovenskej literatúry obdobia klasicizmu a Dejiny spisovnej slovenčiny
*** Reload fotografií a oprava titulky: 2025-12-17 (teva) ***
