Rok 2024 je rokom výročí nielen v hudbe, ale aj v literatúre. Tento rok sme si pripomenuli výročie narodenia štúrovca s poetickým srdcom. Poet literárnej romantiky - Ján Botto inšpiroval nejedného slovenského tvorcu vo svete filmu i divadla.
V januári 2024 uplynulo195. výročie narodenia najmladšieho štúrovského básnika. Ján Botto (*27. 1. 1829 Vyšný Skálnik, +28. 4. 1881 Banská Bystrica) bol nielen osobnosťou, o ktorej sa učíme v školách. Patril k spoluzakladateľom Matice slovenskej a bol aj členom jej literárneho odboru či patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Radíme ho tiež k významným predstaviteľom slovenského romantizmu a národnokultúrneho života. Ján Botto bol nielen básnikom, ale bol aj lesným inžinierom, ktorý pochodil celé Slovensko. Zo všetkých štúrovcov ospieval Jánošíka, slovenskú legendu, najviac poeticky. Na štúdiách v Levoči sa pridal k študentom, ktorí na protest proti zosadeniu Ľudovíta Štúra z Katedry reči a literatúry československej odišli z Bratislavy do Levoče.
Najmladší štúrovský básnik patrí popri Samovi Chalupkovi, Andrejovi Sládkovičovi a Jankovi Kráľovi k vynikajúcim poetom našej literárnej romantiky. Ako napísal Svetozár Hurban Vajanský „U Bottu nebolo žiadnych periód vývinu: on bol hneď s prvou svojou tvorbou dokonalý, zakončený a vyvinutý.“ Ján Botto sa považuje za básnika s vyprofilovaným charakteristickým autorským rukopisom. Základným znakom jeho poézie sú alegorickosť, baladickosť a elegizmus.
Zberateľ ľudovej slovesnosti
Bottova poézia vyrastala podobne ako poézia Sama Chalupku z ľudových povestí, balád a piesní. Tento romantický básnik, autor balád a povestí premietal obraz vtedajšieho Slovenska do alegorického sveta povestí. Svojím rozprávkovým námetom dával vlastenecký podtext. Po revolúcii sa venoval skôr tvorbe balád, ktoré sú pochmúrne. Ich ústrednou ideou je myšlienka spravodlivosti a inšpiráciami zas ľudové tradície. V tovom tóne vytvoril najkrajšie balady ako Žltá ľalia, Krížne cesty s motívom Čachtickej panej, či balada o nebezpečných skalách na Váhu, z ktorých podľa povesti žiarlivá mladá vdova zvrhla do Váhu svoju pastorkynu a neskôr aj seba Margita a Besná. Skutočnosť, že zbieral ľudovú slovesnosť sa tak odzrkadlilo i v jeho tvorbe. Jeho zbierka povestí vyšla u Pavla Dobšinského.
Bottova láska k slobode
Bottova poézia zapaľuje lásku k slobode. Vychádza z povestí, balád a piesní. Prvé Bottove básne ako K mladosti, Báj na Dunaji či Pieseň Jánošíkova vynikajú elánom mladíka. Najmä v básni K mladosti sa domáha novej poézie, ktorá by spoločnosťou otriasla ako “potopa, ako búrka, ako blesk” .
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Typické alegorické obrazy vidíme tiež v jeho básni Báj na Dunaji, ktorá je alegóriou Ľudovíta Štúra a spisovnej slovenčiny. Cez postavu ľudového hrdinu sa Ján Botto vyjadroval k dobovým problémom a k situácii v národnom živote. Aktualizoval ľudové tradície a zvýrazňoval hodnoty platné v tom období.
Najväčší úspech Bottovi priniesla Smrť Jánošikova
S myšlienkou osláviť veľkého ľudového hrdinu, Juraja Jánošíka, sa Ján Botto pohrával dlhšie, už pred revolúciou 1848/1849. A tak sa k Piesni Jánošíkovej z roku 1846 vracal čoraz častejšie a častejšie. Posledné znenie slávnej básne Smrť Jánošíkova je z roku 1880.
Sám Botto o básni povedal: ”Nechcel som životopis písať….ale chcel som maľovať toho junáka slobody v ústach slovenského ľudu žijúceho…” Z týchto slov vidno Bottov zámer ospievať Jánošíka ako sociálneho hrdinu, ktorý bohatým bral a chudobným dával. Postavu historického Juraja Jánošíka v duchu slovenských národných zápasov predstavuje ako bojovníka za národnú slobodu. Ján Botto vo svojich veršoch zapaľuje v čitateľovi lásku k slobode. Je presvedčený, že “noc stoveká, noc poroby sa raz stratí” a “ v svetle pozná človek človeka “ a jeho báseň má ukázať “cestu ku slnku slobody”.
Pre Jána Bottu romanca, pre iných inšpirácia
Smrť Jánošíkova je jedinečné umelecké dielo, ktoré sám autor nazval romancou. V úvode a v deviatich spevoch nezachytáva celý život Jánošíka, ale len jeho tragický záver. Zobrazuje jeho zlapanie, väzenie a smrť. Bottom oslavovaný Jánošík, ktorý sa bil za pravdu hynie na šibenici a autor v nej stavia na pranier “zákon vlčí” podľa ktorého “ právo v putách – a pravda na hraniciach blčí”. No zároveň v závere básne alegorickým obrazom Zjavenie naznačuje víťazstvo. Ján Botto využil v básni jedinečne bohatý fond obrazov a zvukov ľudovej poézie. Rozličným zoskupovaním trochejov a daktylov dosahuje zvláštne zvukové účinky podľa obsahu vety.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Jánošíkovská téma inšpiruje tvorcov v mnohých oblastiach umenia. Bottova Smrť Jánošíkova podnietila vznik mnohých iných umeleckých diel. Či to už boli divadelné hry, výtvarne práce, romány, opery, filmy či hudobné diela. Na jednotlivé časti Bottovej básne zložili hudbu Ján Levoslav Bella, Alexander Moyzes, či český skladateľ Vítězslav Novák. Prvým, kto sa podujal túto tému spracovať do opernej podoby, bol Ján Cikker, od úmrtia ktorého uplynulo teraz v decembri 35 rokov. Opera Juro Jánošík na libreto Štefana Hozu oživuje tento legendárny príbeh komickými momentmi. Svoju premiéru slávila na doskách SND pred 70 rokmi. Donedávna ju uvádzala aj banskobystrická Štátna opera.
S Jánošíkom ako témou pracovali aj literáti či výtvarníci. Patrí k ním tiež historicko-dobrodružný román Jánošík z pera Pavla Beblavého. Hru o Jánošíkovi napísal tiež Ferko Urbánek či P. Országh-Hviezdoslav hold národnému hrdinovi vzdáva v básni Jánošíkova stupaj. Jánošíka vo výtvarnom umení zvečnili Janko Alexy, Miloš Bazovský, Martin Benka, Ľudovít Fulla či Koloman Sokol. Tému Jánošíka neobišli ani filmári. Prvý film o Jánošíkovi pochádza z roku 1921. Ďalšie natočili v roku 1935 Martin Frič a v roku 1963 režisér Paľo Bielik. V roku 1976 vytvoril Viktor Kubal animovaný film Zbojník Jurko a v roku 1974 natočil v Poľsku režisér Jerzy Passendorfer televízny seriál Jánošík. Najnovšia snímka pochádza z roku 2009. Jedná sa o veľkofilm Jánošík – pravdivá história v réžii Agnieszky Holland a jej dcéry Kasie Adamik.
Foto: internet, Wikimedia Commons
Zdroj: Beliana, Matica slovenská, internet
