Koniec jesene a začiatok zimy ľudia považovali za obdobie, kedy nadobúda prevahu zlo nad dobrom. Tieto predstavy v nich vyvolavali strach a snahu im čeliť. Časom sa táto predstava zredukovala na povery o škodlivej činnosti stríg, ktoré sa vzmáhali aj v predvianočnom čase, najvýraznejšie počas tzv. stridžích dní. Tie začali už na sviatok sv. Kataríny i sv. Ondreja. Stridžím dňom je aj deň, kedy sviatok slávi sv. Barbora. Najbližšími stridžími dňami, kedy platili isté limitované normy správania sa, rituály, zvyky a tradície, bude aj sviatky sv. Mikuláša, sv. Lucie a sv, Tomáša. Pozrite sa spolu s nami, čo všetko naši predkovia robievali na sviatok sv. Barbory.
Svätá Barbora má v dejinách cirkvi titul obľúbenej patrónky. Je jednou zo skupiny tzv. štrnástich pomocníkov v núdzi, ktorých veriaci vyzývajú o pomoc v ťažkých chvíľach. Spolu so sv. Katarínou Alexandrijskou, sv. Dorotou a sv. Margitou patrí v kresťanskej náuke medzi štyri veľké sväté panny. Sviatok sv. Barbory je však v našej ľudovej kultúre ponímaný aj ako ďalší stridží deň. Dediny obchádzali noční strážcovia trúbením. Domy nechránil len kríž, obrazy svätých či pri dverách svätenička so svätenou vodou v izbietke. Dvere i okná po zotmení zavreli, zamkli na dva západy a kľúč nechali vo dverách. Zlé sily odháňali dymom z voňavých ochranných bylín a veraje potreli cesnakom. Pred dverami nechali cibuľu a po dlážke rozsypali slamu, mak i šošovicu. Striga ich pred vstupom do obydlia musela totiž spočítať a pozbierať.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Svätá Barbora - ranokresťanská mučeníčka
Podľa kresťanskej tradície sv. Barbora pochádzala z Nikomédie, dnešného Izmitu v Turecku. Narodila sa v 3. storočí n.l. do bohatej pohanskej rodiny. Otec nádhernej Barbory sa bál, aby jeho dcéra nepodľahla kresťanstvu a aby jej krása neočarila nevhodného nápadníka. Preto ju uväznil v kamennej veži s dvomi oknami, kde ju obklopil prepychom. Napriek tomu za pomoci sluhu nadviazala písomný kontakt s teológom Origenom a prijala kresťanstvo. Pokrstil ju kňaz Valentinus prezlečený za lekára. Barbora nechala z úcty k Najsv. Trojici vo veži preraziť ešte tretie okno. Po úteku sa túlala lesom, kde jej úkryt poskytla skala, ktorá sa pred ňou zázračne otvorila. Spoliehala sa na štedrosť a dobrotu ľudí. Hovorí sa, že keď prechádzala cez pšeničné polia, pšenica po jej krokoch zázračne rástla a zahladzovala jej stopy. Nakoniec sa podarilo jej útek prekaziť vďaka zrade pastiera oviec. Po zrade sa pastier premenil na mramorovú sochu a jeho ovce na kobylky. Keď otec Barboru našiel, odovzdal ju rímskym úradom, ktoré rozhodli v jej neprospech. Barboru mimoriadne kruto mučili, v zúboženom stave ju viedli ulicami a následne ju sťal vlastný otec, ktorého však údajne vzápätí zahubil blesk.
Mučenica s vežou, mečom i kalichom
Svätú Barboru zobrazujú ako mladé dievča s alabastrovou pleťou, v dlhom prepásanom odeve s plášťom. Jej atribútmi sú pávie pero ako znak múdrosti a vzdelanosti, ale aj symbol nesmrteľnosti. Ďalej je to meč, ktorým ju popravili a slonovinová vežička, palmová ratolesť alebo kalich s hostiou, ktorú jej pred popravou mal priniesť anjel.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Patrónka mnohých profesií
Svätá Barbora je patrónkou mnohých profesií, ktoré súvisia so zbraňami a strelným prachom. Vďaka skale, ktorá sa jej pri úteku otvorila aj patrónkou baníkov. Na Slovensku je jej kult rozšírený najmä v oblasti Banskej Štiavnice, Handlovej, Kremnice, či Slovenského Rudohoria. Stala sa patrónkou geológov, architektov, kamenárov, murárov, tesárov, hasičov, hrobárov, delostrelcov, pyrotechnikov i zbrojárov. Uctieva sa tiež ako ochrankyňa pred bleskom, požiarom či náhlou alebo násilnou smrťou. Stala sa patrónkou aj ďalších profesii a skupín ako či klobučníci a kníhkupci, dievčatá, deti a umierajúci. Umelci svätú Barboru zobrazujú s vežou s tromi oknami, s mečom alebo s kalichom a hostiou. V našich končinách nájdete jej sochu v každom banskom diele (a napríklad aj v tuneloch), pretože baníci sa dodnes utiekajú pod jej ochranu.
INZERCIA / Článok pokračuje pod reklamou
Aj svätá Barbora má tiež svoje rituály, zvyky a tradície
Podobne ako s inými svätcami v predvianočnom čase, ktorých sviatky pripadajú na tzv. stridžie dni, aj na sviatok sv. Barbory sa viaže mnoho rituálov, zvykov a istých noriem. Tie začínajú už v predvečer jej sviatku, kedy u nás najmä za deťmi chodievali ženy a dievčatá „Barborky“. Svoj príchod ohlasovali zvončekom alebo búchaním na okno. Zahalené do bielych šiat so šatkou na tvári, či zamúčenou tvárou tak, aby ich nepoznali, s rozpustenými vlasmi a venčekom alebo korunkou na hlave v ruke držiac košík so sladkosťami. Nechýbala im ale ani metla či husacie krídlo. V okolí Nitry boli Barborky dve. Jedna mala v ruke štetku alebo metlu a druhá husacie krídlo, s ktorými po príchode do príbytku povymetali príbytok nielen od pavučín, ale aj zlých síl. A keď sa s rodinou pomodlili, pokračovali ďalej z domu do domu.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
V niektorých regiónoch chodievali po obciach aj chlapci, prezlečení v bielych šatách v skupinách po štyroch až šiestich. Tých, ktorých zastihli na priadkach, žartovne bili varechami po rukách. Návštevu ukončili spoločným tancom, pričom vareškami klopali do rytmu. Na Považí sa tanca niekedy zúčastňovali aj mládenci oblečení do sukieň zo slamených snopkov.
Ženské návštevy nevítané
V deň svätej Barbory sa ženám zakazovali vykonávať všetky práce lebo by mohli poškodiť najmä ich dobytku. Patril k nim zákaz priasť, šiť, vyšívať i párať perie. Napríklad na Považí Barborky chodiace s varechami po domoch našli ženy v niektorom z domov priasť a pri nich sedieť mládencov, tak im “vyprášili “ nohavice. Do domu mal v tento deň ako prvý vstúpovať muž. Pokiaľ nevošiel do domu ako prvý on, návšteva ženy a najmä starej nebola vítaná.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Barborkine pranostiky
Keď išli ženy po halúzky do záhrady v snehu, sneh mal byť až do Vianoc, pretože aké je počasie na Barboru, také bude až do Vianoc. Platilo však aj príslovie Po svätej Baruši, daj pozor na uši, či Svätá Barbora vyháňa drevo zo dvora.
Zázračné halúzky
Legendy o sv. Barbore hovorili aj to, že v čase väznenia pestovala vetvičku z čerešne. V deň jej popravy vykvitla. Táto legenda si našla miesto aj v našich ľudových tradíciách. Tým je zvyk rezania barboriek (višní či čerešní), ktorý sa u nás zachoval dodnes. Slúžil veštbe úrody aj ľúbostnej mágii. Mladé devy si za úsvitu narezali vetvičky zo stromu staršieho ako 10 rokov. Dali ich do vody a čakali do Vianoc či vykvitnú.
Rozkvitnuté vetvičky mali dva symboly. Prvým bol blížiaci sa príchod nového svetla v podobe Ježiša Krista i nového roka i ešte vzdialenej jari. Zároveň mala aj rozmer ľúbostnej mágie. Vodu vo váze mala vydaja chtivá deva prenášať v ústach z potoka až do vázy. Ak mala viac nápadníkov, na vetvičky povešala ich mená. Mohla si tiež narezať rovnaký počet vetvičiek, na ktoré zavesila chlapčenské mená. Verili, že si vezmú toho, pri mene ktorého ako prvá vetvička rozkvitne. Respektíve, ak mala vetvičiek viac, prvá rozkvitnutá značila pravého ženícha. A navyše vetvička svojím otočením napovedala aj smer, z ktorého mal prísť údajný ženích. Dievčatá si vetvičky dávali aj za pás na vianočnej polnočnej omše. Mládenec, ktorý si vetvičku od dievčaťa zobral a dal si ju za klobúk takto jej vyznal lásku.
Čo keď rozkvitli skôr?
k vetvičky rozkvitli pred Štedrým dňom, znamenalo to, že dievča sa vydá a skráti sa doba čakania na svadbu. Čo deň skoršieho rozkvitnutia, o to o mesiac menej a ženích mal prísť zo strany, na ktorú sa vetvička otočila. Na východnom Slovensku si zase každý z rodiny dal do vázy do okna svoju vlastnú vetvičku. Komu vykvitla ako prvému mal žiť najdlhšie. Tradovalo sa tiež, že koľký deň od urezania „barborky” halúzka vykvitne, toľký mesiac bude v budúcom roku ten najšťastnejší. Ak do Vianoc rozkvitli, vetvičky symbolizovali aj očakávanie budúcoročnej bohatej úrody a zdravia.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
A čo barborské zvyky vo svete?
Sviatok sv. Barbory oslavujú aj inde vo svete. Takisto nechýbajú rôzne zvyky a rituály, ktoré sa našim čiastočne podobajú a sčasti nie. Pozrime sa teraz do blízkeho i vzdialeného sveta. Podobne ako u nás, aj v susedných krajinách poznajú vetvičky “barborky” a ich magický charakter. V Rakúsku sa podobne ako u nás veští z vetvičky čerešne. Ak do Vianoc rozkvitne, znamená to šťastie v budúcom roku. V niektorých častiach Rakúska dávali vetvičku pre každého člena rodiny. Keď niekomu nezakvitla, znamenalo to nešťastie či dokonca smrť.
Kým Rakúsko veští z čerešní, vo Francúzsku je to obilie
Francúzske Provence pozná iný zvyk. Inu, iný kraj, iný mrav. Namiesto rezania vetvičiek sa seje obilie sv. Barbory. Do troch malých misiek sa zaseje šošovica alebo obilie a pozoruje sa, ako do Vianoc vyrastie. Ak sú výhonky krásne zelené a husté, čakajú hojnosť a dobrú úrodu. Ak je ich málo alebo sú suché, treba očakávať ťažké časy so zlou úrodou. Tieto tri misky kladú počas Štedrého na stôl, alebo pod vianočný stromček medzi tri horiace sviečky. V čase sejby ich potom zasadia do rohov poľa.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Svätá Barbora oslavovaná v Grécku i na Blízkom Východe
V Grécku sa sv. Barbora oslavuje ako u nás 4. decembra. Oslavujú ju najmä vojaci delostrelectva. Gréci varia tradične sladkú kašu alebo puding z obilia, orieškov a drobného ovocia. Pražia aj sladké guľky podobné našim šiškám, ktoré si namáčajú v medovom sirupe. Na Blízkom východe si uctievajú sv. Barboru tiež. V Jordánsku, Libanone alebo Sýrii na sviatok sv. Barbory jedia varenú pšenicu alebo jačmeň s orieškami, hrozienkami a granátovým jablkom. Symbolizuje to pokrm, ktorým ju obdarovali dobrodinci počas jej úteku, ale aj pšeničné pole, ktoré skrylo jej stopy. Počas tohto dňa chodievajú deti v Libanone a Sýrii koledovať a v Libanone sa konajú sprievody s maskami, ktoré symbolizujú oblečenie sv. Barbory pri jej úteku.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Dnešným oslávenkyniam – Barbarám i Barborám želáme krásny meninový deň a všetko najlepšie k ich sviatku!
Foto: Pinterest, Wikimedia Commons
Zdroj: Rok so svätými, Záhradkách, Vedátor, Vianoce.sk
