V týždni po druhej adventnej nedeli prichádzame s tipmi na výstavy v sviatočnom šate. Témou sa stanú skvosty sakrálneho umenia, betlehemy či výstavy s rozprávkovou atmosférou. Vitajte pri špeciálnom takmer vianočnom vydaní Kam za kultúrou.
Naladení na Vianoce prináša špeciál plný atraktívnych tipov na sviatočne ladené výstavy. Nielenže sa pri ich návšteve naladíte na najkrajšie sviatky roka, ale súčasne sme vybrali a do výberovky zaradili také výstavy, ktoré možno navštíviť aj v čase medzi sviatkami. Vitajte, pri druhom decembrovom vydaní špeciálu rubriky Kam za kultúrou a veríme, že sa nami opäť necháte inšpirovať.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Vianoce – to je čas vzácny a plný darčekov. Na úvod sa pozrieme spolu na výstavy, ktoré najlepšie charakterizujú dve slová – móda a luxus. Následne sa pozrieme na tipy na výstavy a expozície venované sakrálnemu umeniu a najmä, symbolom Vianoc – betlehemom či vianočným ozdobám. Tak, poďte sa na ne s nami pozrieť.
Výstavy v znamení módy aj luxusu
Skutočným unikátom je výstava šiat kráľovnej Márie Antoinetty, dobových kostýmov a predmetov, ktorú nájdeme v historických priestoroch Bratislavského hradu. Výstava Marie Antoinette – z Viedne do Versailles až pod gilotínu predstavuje úplne prvú spoluprácu Versaillského zámku a Slovenského národného múzea – Historického múzea, pričom šaty kráľovnej i dobové kostýmy vtedajšej šľachty sú tu vystavené exkluzívne vo svetovej premiére.
Návštevníci sa vďaka výstave dozvedia viac o jednom z najzaujímavejších životných osudov európskej histórie. Spoznajú dramatický príbeh Márie Antoinetty, ktorá sa vďaka svadobnej politike svojej matky Márie Terézie stala najznámejšou francúzskou kráľovnou a ktorej prepychový život vo Versaillskom zámku preťalo ostrie gilotíny. Výstavu dopĺňajú aj predmety zo zbierok slovenských múzeí a ukážky z filmov, ktoré vám priblížia život tejto známej kráľovnej od detstva na cisárskom zámku Schönbrunn, cez prepychový život francúzskej panovníčky vo Versailles až po jej smrť na popravisku. Zažijete kúsok luxusu a veľkoleposti Versailles na výstave, ktorú môžeme v Rytierskej sieni navštíviť až do apríla 2026.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
A mimochodom, svet noblesnej módy ovláda tiež Kysucké múzeum. V priestoroch renesančného kaštieľa Radoľa nájdete nádhernú výstavu – Odievanie v premenách času, ktorá prezentuje historické kostýmy z kostýmového štúdia Elijana a dobové účesy od umeleckého maskéra a kaderníka Tomáša Graneca. Nechajte sa strhnúť v atmosfére kaštieľa slávou, leskom a luxusom európskych kráľovských dvorov!
Táto výstava ponúka prierez históriou odievania v najvyšších šľachtických kruhoch. Či už je to renesančný odev z čias anglického kráľa Henricha VII. Tudora, španielskej kráľovnej Anny Rakúskej, korunovačný odev Márie Terézie, vyhotovený podľa portrétu v Primaciálnom paláci v Bratislave. Uvidíte tu tiež šaty z obdobia baroka, rokoka, empíru, či z doby cisárovnej Sisi až po koniec 19. storočia.
Čože sa nosilo pod šatami?
Kysucké múzeum pozýva aj do Múzea v Čadci odhaliť svet spodnej bielizne. Na výstave Čo sa skrýva po šatami návštevníkov až do 1. februára 2026 prevedú naprieč históriou spodnej bielizne od bedrových rúšok až po negližé. Súčasne im umožnia nahliadnuť pod šaty z obdobia od polovice 19. storočia po polovicu 20. storočia. Históriu spodnej bielizne návštevníci môžu sledovať na textových paneloch a obrázkoch od praveku až po novovek. Uvidíte elegantné aj každodenné kúsky, ktoré tvorili súčasť šatníka dám z vyššej spoločnosti v mestách, ale aj obyčajných žien z dedín. Nezabúda sa ani na pánov. Vďaka originálom i replikám uvidíte i to, čo nosili muži. Výstavu dopĺňajú zaujímavé zbierkové predmety zo zbierkového fondu Kysuckého múzea. Z výstavy si môžete odniesť aj originálne suveníry súvisiace s odievaním z dielne kreatívnych kysuckých remeselníčok.
Šaty ako z rozprávky v Trenčíne
Vianoce a rozprávky k sebe nerozlučne patria. Aj tohto roku pozýva svojich návštevníkov Trenčianske múzeum do sveta rozprávky. Jedinečné zážitky sľubuje od 12. decembra 2025 do 18. januára 2026 aj priam rozprávková výstava na Trenčianskom hrade. Výstava Ó šaty! vtiahne malých aj veľkých návštevníkov do sveta filmových rozprávok, krásy a fantázie. A to všetko prostredníctvom garderóby slávnych princezien, princov a rozprávkových hrdinov. Uvidíte tu kostýmy z tradične vianočných rozprávok ako sú Císařův pekař a pekařův císař, Ať žijí duchové, Nejkrásnější hádanka, Jak se budí princezny či Pták Ohnivák…
V decembrovom vydaní plnom vianočne ladených tipov na atraktívne výstavy nevynecháme ani výstavy, ktoré pracujú so sakrálnym umením alebo duchovnom. Veľmi atraktívnu výstavu sprístupnili 19. novembra 2025 v priestoroch Historickej radnice v Levoči. Do 11. januára 2026 tu na výstave s názvom Krása v detaile prezentujú bratislavské antifonáre zo Slovenského národného archívu.
A mimochodom, v Levočskej radnici do 31. januára 2026 možno navštíviť aj ďalšiu zaujímavú výstavu. Nesie názov Čas, príbehy a poklady.
Na výstavách sú nielen betlehemy ako symboly Vianoc
Jedným z najvianočnejších symbolov najkrajších sviatkov kresťanského roka sú betlehemy, ktoré znázorňujú scénu narodenia Ježiša v judskom Betleheme. Symbol vytvoril po prvý raz pred stáročiami v talianskom Grecciu sv. František z Asissi, boom zažili betlehemy v našich končinách v 18. a 19. storočí. V období adventu aj počas vianočných sviatkov sa s nimi môžeme stretnúť na výstavách v múzeách, na verejných priestranstvách či v kostoloch. Tam sa inštalujú až na Štedrý deň a obvykle zotrvávajú do sviatku Troch kráľov či nedele Krstu Pána. Kedysi bývalo zvykom, že betlehemy v chrámoch zotrvávali až do Hromníc, ktoré sa slávia 2. februára.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Betlehemy ovládli tohto roku viaceré múzeá. Patria k ním Hrad Červený Kameň, Ponitrianske múzeum, Tríbečské múzeum, Pohronské múzeum Nová Baňa, Podjavorinské múzeum v Novom Meste nad Váhom, Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici, Spišské diecézne múzeum v Spišskej Kapitule, Trebišovské múzeum či Zemplínske múzeum. Zaujímavú výstavu betlehemov zo Španej Doliny nájdete napríklad v penzióne Klopačka.
Za príbehom Vianoc
Za prvou vianočnou výstavou zamierime na hrad Červený Kameň, ktorý až do 31. januára 2026 hostí výstavu Betlehemy slovenských majstrov. Návštevníkom ponúka vhľad do bohatej tradície zachytenej v desiatkach techník a materiálov, od papiera, textilu, vlny, šúpolia až po drevo, keramiku či sklo.
Kreativita tvorcov betlehemov umiestňuje narodenie Ježiša na rôzne miesta a do mnohorakej scenérie. Takými sú aj vystavené betlehemy z dielne slovenských výtvarníkov viacerých generácií, ako napr. Vincenta Hložníka (1919 – 1997), Ladislava Záborského (1921 – 2016), Karola Ondreičku (1944 – 2003) či rezbára Vladimíra Moráveka (1949). Kolekcia betlehemov na výstave pochádza zo súkromnej zbierky rímskokatolíckeho kňaza Martina Šafárika. Očarený ich tichým posolstvom o narodení Spasiteľa ponúka všetkým ľuďom dobrej vôle pozvanie k pripomenutiu si tajomstva Vianoc, k pokoju a nádeji.
Témou ďalších výstav sú betlehemy. V priestoroch Pohronského múzea vystavujú od decembra 2025 niekoľko papierových betlehemov, medzi ktorými sa nachádzajú aj betlehemy od významného českého maliara, grafika a ilustrátora – Vojtěcha Kubaštu.
Betlehemy od Tatier k Dunaju
Mestom betlehemov je už od decembra aj Považská Bystrica. Výstava Búvaj, dieťa krásne!, ktorá potrvá vo Vlastivednom múzeu v Považskej Bystrici do konca januára 2026, prezentuje pestrý svet tradičných i netradičných betlehemov. Väčšina exponátov pochádza zo súkromných zbierok Márie Briestenskej z Prečína a Jozefa Práznovského zo Žiliny. Sú však doplnené o vybrané zbierky múzea. Návštevníci si na výstave môžu pozrieť rôzne typy betlehemov od miniatúrnych prevedení až po veľkorozmerné betlehemy.
Spišský Jeruzalem je epicentrom
Spišské diecézne múzeum a Mestskú výstavnú sieň v Spišskom Podhradí zdobia od decembra 2025 desiatky betlehemov, ktoré možno vidieť až do februára. Udialo sa tak vďaka trojici výstav.
Výstava Betlehem ako symbol rodiny je prvou výstavou z troch prezentovaných vianočných výstav v Spišskom Jeruzaleme. Zameriava sa na prezentáciu historických kúskov. Historické betlehemy pochádzajúce z 19. či začiatku 20. storočia. Uvidíte tu jedenástku historických betlehemov, ktoré pochádzajú zo zbierok Historického múzea v Bratislave a rôznych miest Slovenska. Najviac je pritom zastúpený stredoslovenský región.
V Spišskej Kapitule je v tomto (pred)vianočnom čase najviac betlehemov na Slovensku. Sú to – historické, moderné, ale i súťažné. Betlehemy v rôznych veľkostiach. Niektoré sú vo fľaši, iné zo šúpolia a ďalšie z dreva či papiera. Najväčšie z prezentovaných diel má 307 x 170 centimetrov a unikátom je určite najmenší vystavený betlehem zo striebra vytvorený pomocou lasera. Ten meria 5 x 5,4 x 2,5 milimetra a možno ho obdivovať pomocou mikroskopickej kamery. Najstarší vystavený betlehem je skrinkový zo začiatku 19. storočia, ktorý je typickým meštianskym betlehemom s príbehom zasadeným do mestskej krajiny.
Slovenský Jeruzalem je cez Vianoce krajom betlehemov aj od miestnych tvorcov
Druhá, ktorej domovom sú do 8. februára 2026 priestory MsKS na ulici Starý jarok, prezentuje 59 diel tridsiatky súčasných maliarov z celého Slovenska, od Bratislavy až po Svidník, vystavujú v priestoroch MsKS na ulici Starý jarok. Tretia výstava je súťažná. Do 10. januára 2026 v budove mestskej galérie na prízemí sa vďaka nej prezentuje takmer stovka diel autorov naprieč generáciami zo Spišského Podhradia. Na poschodí Mestskej galérie je však inštalovaná aj výstava Betlehemy v súčasnom umení.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Taktiež do nedele 11. januára 2026 si môže v Trebišovskom múzeu pozrieť výstavu unikátnych drevených betlehemov z Múzea v Jasle z Poľska. Na svoju výstavu betlehemov pozýva do 30. januára 2026 i ďalšie múzeum – Zemplínske múzeum v Michalovciach. Vianočná výstava s názvom Betlehemy ako ich nepoznáte. Táto prezentuje betlehemy Jozefa Práznovského, ktoré sú ručne vyrobené z rôznych prírodných materiálov.
Od príbehu Vianoc k vianočnej izbe a ozdobám
Príbeh Vianoc spoznáte v martinskom Múzeu Andreja Kmeťa. Výstava prezentuje fotografie autora Martina Habánka, ktorý fotografuje nielen prírodu, ale svojou tvorbou sa posledné roky zameriava na fotenie autentického folklóru. Na výstave, ktorá potrvá do 11. januára 2026, sú fotografie dokumentujúce tradície v období Vianoc v obci Hrušov. Obec je známa jedným z najväčším folklórnym podujatím – Hontianska paráda.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Našim tipom na výstavy vo vianočnom šate je aj výstava Vianočná izba, ktorú do piatku 9. januára 2026 sprístupňuje Tríbečské múzeum. Výstava prezentuje najkrajšie sviatky v roku, tak ako ich oslavovali generácie pred nami – naši predkovia pred 100 rokmi v tradičnom vidieckom interiéri, ako aj Vianoce v dobe socializmu.
Vianoce pritom rezonujú aj v ďalších múzeách. Napríklad Ponitrianske múzeum v Nitre predstavuje do 9. januára 2026 výstavu Kolekcia vianočných spomienok, ktorá je venovaná jednému z najkrajších vianočných zvykov – zdobeniu vianočných stromčekov. Výstava návštevníkov zavedie do histórie symbolov Vianoc, najmä do príbehu vianočného stromčeka a tradície jeho ozdobovania. Na výstave spoznáš množstvo vianočných ozdôb najmä z obdobia 50. až 90. rokov 20. storočia, ale aj staršie. Uvidíš sklenené gule, figúrky, perličkové ozdoby či ručne maľované dekorácie.
Najstaršou vystavenou je ozdoba z roku 1920. Vianočné ozdoby pochádzajú zo zbierok partnerských múzeí a súkromných zberateľov. Pozornosť je venovaná tradičným výrobcom z územia bývalého Československa. Súčasťou expozície sú aj príbehy tvorcov z Jablonca nad Nisou, Poniklej, ako aj slovenských výrobcov – Výrobné družstvo invalidov OKRASA v Čadca, Gemer – výrobné družstvo invalidov so sídlom v Sirku či známa „Ježiškova fabrika“ Rozvoj Hlohovec a ďalších. Ich ozdoby zdobili a dodnes zdobia vianočné stromčeky po celom svete.
Expozície v znamení sakrálnej architektúry
Tradične pripomenieme i dvojicu jedinečných interaktívnych expozícií z dielne Východoslovenského múzea v Košiciach. Jedná sa o dva jedinečné projekty, ktoré v sebe spájajú históriu, dejiny umenia a architektúry, ale aj prezentáciu umenia s inovatívnym prístupom a použitím moderných technológií. Tie pomohli oživiť dávne doby gotiky a baroka. Vydajte sa spoznať umenie gotiky a baroka na vlastnej koži. Atraktívne expozície Zaži gotiku a Zaži barok priam musí vidieť každý návštevník Košíc a milovník sakrálneho umenia a architektúry dávnych storočí!
INZERCIA / článok pokračuje pod reklamo
Prvou z nich je projekt Zaži gotika. Gotika patrí spolu s barokom a renesanciou medzi najimpozantnejšie umelecké štýly. Hoci panovala pred 700 rokmi, v zbierkach Východoslovenského múzea sa nachádza mnoho skvostov gotiky. Z nich takmer 200 exponátov prezentuje na tejto expozícii. Múzeum pretavilo ambicióznu myšlienku do príťažlivej inštalácie zbierok výtvarného umenia, remesla, spoločenského a náboženského života výraznej epochy európskych dejín a ich modernej prezentácie. Návštevníka vtiahne priamo do príbehu a “prevedie“ ho dejinami umeleckých slohov. A navyše, harmonicky skĺbi výnimočné zbierky s moderným zážitkom.
Ďalšia expozícia vás podobným spôsobom vtiahne do inej epochy – do baroka. Toto obdobie podobne zasiahlo všetky aspekty života vtedajšej spoločnosti. Myslenie i umenie. Charakterizovala ho snaha o obrodu monumentálnej formy, iluzívnosť a stieranie hraníc medzi umeleckými druhmi. Staval na teatrálnosti, pompéznosti ale i emotívnosti, prejavujúcej sa napríklad v dynamike pohybu a svetelných kontrastov. Expozícia Zaži barok ponúka taktiež exponáty pochádzajúce výhradne zo zbierok Východoslovenského múzea. V nej sa nachádzajú predovšetkým diela východoslovenskej proveniencie ale aj niekoľko importov. Badať v nich dobovo príznačnú pluralitu viacerých umeleckých štýlov, no najviac vynikajú prieniky klasicizujúceho baroka a prvkov nastupujúceho rokoka.
Uvidíte príťažlivé inštalácie zbierok remesla, výtvarného umenia, spoločenského i náboženského života danej doby. Jedným z najzaujímavejších exponátov bude zreštaurovaný oltár Proroka Daniela z už neexistujúceho kostola v Dúbrave, alebo súsošie Sv. Martina a žobráka zo Spišskej kapituly.
Na výstavy plné duchovna
Jednou z najzaujímavejších výstav pracujúcich s témou sakrálneho umenia je výstava na Bratislavskom hrade – Na slávu a chválu. Prezentuje výber umeleckých diel z bohatého fondu zbierky výtvarného umenia SNM – Historického múzea, ktorých hlavnou témou sú kresťanské motívy. Tie inšpirovali tvorcov počas stáročí. Diela vytvorené pre sakrálny priestor ale i do šľachtických a cirkevných rezidencií milovníkov umenia, galérií či kabinetov zberateľov.
Sochy, tabuľové maľby, ikony a olejomaľby v časovom rozpätí od 14. storočia po začiatok 20. storočia návštevníkom „prerozprávajú“ mnohé biblické príbehy Starého a Nového zákona, príbehy zo života svätcov a predstavia rozmanitosť ikonografického stvárnenia Panny Márie, Ježišovej Matky.
S témou duchovna i noblesy pracujú aj tri výstavy v Archeologickom múzeu v Bratislave. Prvá z nich s názvom Benediktínsky Kláštor sv. Kozmu a Damiána prezentuje zaniknuté benediktínske opátstvo a donedávna len málo známy kláštor benediktínov, ktorý v stredoveku existoval v Ludaniciach (okr. Topoľčany). Návštevník sa oboznámi s jeho dejinami, ako aj výsledkami archeologického a geofyzikálneho výskumu.
Od chrámov k hradom
Na ďalších dvoch výstavách Archeologického múzea spoznáme Život na hradoch a hrádkoch. Súčasne sa všetko podstatné aj s mnohými zaujímavosťami dozviete aj na interaktívnej výstave Hravo o hradoch. Pozrieť si ich bude možné taktiež už len do konca roka 2025.
Svet heraldiky na výstave
Veľmi atraktívnou výstavou je výstava venovaná umeniu tvorby erbov. Až do Silvestra 2025 možno objavovať tajomný svet heraldiky v Kysuckom múzeu, ktorá je živá aj v 21. storočí! Heraldika ako veda skúmajúca vývoj a vznik erbov, ako aj ich používanie je v súčasnosti vo všeobecnosti spájaná najmä s dávnou, stredovekou históriou. Avšak používanie a umenie vyhotovovania erbov je aktuálne aj v súčasnosti, i keď môžeme povedať, že trochu prehliadané. Aj súčasný človek sa stretáva s erbami pri návšteve a komunikácii nielen s inštitúciami ale tiež osobami, ktorým používanie erbov predpisujú osobitné predpisy. Tu máme na mysli najmä cirkevnú heraldiku – erby kardinálov, arcibiskupov a biskupov. Obzvlášť vizibilná je komunálna heraldika – erby miest a obcí.
Výstava Tajomstvo erbových figúr popisuje základné princípy a pravidlá heraldiky. Prevedie vás vývojom erbov, miest a obcí na Kysuciach od 18. storočia, kedy sa začali používať obecné pečate až do súčasnosti. Návštevníci si budú môcť porovnať reálne predmety, napríklad poľnohospodárske nástroje alebo zvieratá, s ich zjednodušeným vyobrazením v erboch. Viac sa o tejto pomocnej vede historickej môžete dozvedieť na výstave Tajomstvo erbových figúr, ktorá je sprístupnená v Kysuckom múzeu na Moyzesovej ulici už len do 31. decembra 2025.
Bojnický zámok plný tradícií, fantázie aj duchovna
Slovenské národné múzeum – Múzeum Bojnice pozýva návštevníkov do sveta, v ktorom sa prelína duchovné a pozemské, staré tradície i slobodná umelecká fantázia. To všetko objavíte na výstave diel Jána Papca a Anny Papcovej Obrázky na skle a iné. Ľudová zbožnosť, krása, fantázia. Tvorba Jána Papca nadväzuje na bohatú tradíciu maľby na skle. V jeho dielach sa stretáva každodennosť vidieckeho života so zbožnosťou. Svätci, ľudové zvyky, rozprávkové bytosti či symboly prírody vytvárajú mozaiku príbehov, ktoré sú zároveň intímne aj univerzálne. Autor využíva tradičné motívy, no obohacuje ich vlastným rukopisom, humorom i poetikou.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Popri maľbách na skle sú súčasťou výstavy aj práce inšpirované tkanými kobercami autorovej matky, geometrické farebné kompozície pripomínajúce detský kaleidoskop či diela, v ktorých sa prelínajú spomienky, symbolika a fantázia. Výstava je poctou nielen ľudovému umeniu, koreňom, z ktorých vyrastáme. Ale aj tvorivej slobode, ktorá otvára nové pohľady na tradíciu. Každý obraz nesie svoj vlastný príbeh, či už životný, duchovný alebo snový. Výstavu si možno pozrieť až do 31. januára 2026.
Pocta pontifikovi aj roku Nádeje
S atraktívnou výstavou na začiatku decembra prichádza aj Hrad Červený Kameň. Navštíviť sa okrem iného totiž oplatí aj výstava Hommage Bergogliovi Martina Šafárika a Mariána Polonského. Reinštalácia, obohatená o ďalšie diela oboch autorov, vznikla pri príležitosti Jubilejného roka 2025 – Roka nádeje, ktorý vyhlásil pápež František. Ústredným motívom je brána – nie tá, ktorá uzatvára, ale tá, ktorá pozýva. Výstava je v priestoroch hradu Červený Kameň prístupná až do konca januára 2026.
A tým sme vyplnili vyhradený priestor pre vianočno-prázdninový špeciál s tipmi na atraktívne výstavy z rubriky Kam za kultúrou. Ďakujeme za vašu priazeň a veríme, že sme vás inšpirovali. Budeme sa na vás tešiť nielen pri týždenných pokračovaniach tipov Kam za kultúrou, ale aj pri špeciálnom vydaní s tipmi na atraktívne kultúrne podujatia. Veríme, že sa uvidíme tiež pri iných zaujímavých článkoch z oblastí kultúry, histórie a umenia.
—
Foto: Silvia Mária Petrovits, archív múzeí
Zdroj: Kysucké múzeum, Pohronské múzeum, Ponitrianske múzeum, Považské múzeum, Slovenské národné múzeum, Spišské diecézne múzeum, Trebišovské múzeum, Trenčianske múzeum, Tríbečské múzeum, Vlastivedné múzeum Považská Bystrica, Východoslovenské múzeum, Zemplínske múzeum
Spracovala Mária Kleinová
*** Aktualizácia neplatných odkazov na videá a reupload poškodených fotografických súborov: 2026-01-05 (teva)
