Posledná šanca v septembri 2022: Tieto výstavy treba vidieť!

Posledná šanca v septembri 2022: Tieto výstavy treba bezpodmienečne vidieť!

Prehľad top tipov na zaujímavé kultúrne podujatia doplníme prehľadom končiacich výstav v múzeách patriacich pod Slovenské národné múzeum. Mnohé už o pár dní či v priebehu septembra končia. V tomto článku priblížime, na ktoré výstavy sa treba poponáhľať, ak ich chcete vidieť.

Okrem stálych expozícií múzeí a galérií ponúka každé jedno múzeum i galéria určitý počet výstav. Tentoraz sa zameriavame len na múzeá patriace pod Slovenské národné múzeum. Termín ich skončenia sa nezadržateľne blíži. Všetky totiž končia počas septembra. Pri ktorých nám má blikať kontrolka „Posledná šanca“? Prezradíme!

O rómskom holokauste v Seredi už len zopár dní

Už 7. 9. 2022 končí v Múzeu holokaustu v Seredi zaujímavá výstava Prenasledovanie Rómov počas holokaustu. Jej tvorcovia sa v nej zamerali na perzekučné opatrenia nacistického režimu proti Rómom a Sintom. Sleduje protirómsku politiku slovenského štátu medzi rokmi 1939 – 1945 vrátane tábora v Dubnici nad Váhom. Návštevníkom približujú genocídu rómskych komunít, ktorá vyvrcholila likvidáciou „cigánskeho rodinného tábora“ v koncentračnom a vyhladzovacom tábore Auschwitz – Birkenau.

Za da Vincim do Bojníc, ale len do 11. septembra

Interaktívna výstava Legendárne stroje Leonarda da Vinciho predstavuje najväčšie technické vynálezy a stroje renesančného majstra Leonarda da Vinciho. Všetky exponáty sú vyrobené z dreva a podľa pôvodných nákresov majstra, ktoré sa dochovali prostredníctvom jeho denníkov. Základ výstavy tvorí 50 makiet týchto strojov. Nadstavbu tvoria ďalšie interaktívne a zábavné prvky, ktoré dotvárajú ucelený obraz života tohto legendárneho majstra. Výstava na Bojnickom zámku potrvá už len do nedele, 11.9.2022. Navštíviť ju môžete v čase od 9.00 do 17.00 hod. v budove bývalej Zámockej reštaurácie v tesnej blízkosti vstupu do Bojnického zámku.

Máme tip pre milovníkov opery: Bratislavská Manon na výstave

Bratislavská rodáčka Erzsébet Házy bola v 60 – 70. rokoch 20. storočia hviezdou operných javísk nielen v Maďarsku, ale po celom svete. Jedna zo slávnych postáv, ktoré stvárnila, jej priniesla prívlastok „Manon storočia“. Jej spevácke majstrovstvo pripomína výstava Manon storočia. Výstava na počesť Erzsébet Házy.

S partnermi ju pripravilo ešte v júni 2022 Slovenské národné múzeum – Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku. Ak ste ju nevideli a chcete ju navštíviť, nájdete ju v bratislavskej Brämerovej kúrii, a to len do nedele 11. septembra 2022.

Roľník a jeho svet v Etnografickom múzeu

Agrárnu kultúru, ktorá odzrkadľovala svet roľníkov, prezentuje výstava Roľník a jeho svet. V budove Etnografického múzea ju môžete vidieť do 18. septembra 2022. Výstava prezentuje materiálne, sociálne i duchovné prejavy spôsobu života, vzťah k prírode, usporiadanie rodiny i spoločenstva, hodnotové orientácie, ktoré výrazne ovplyvnil roľnícky základ života. V daných historických a sociálno-hospodárskych podmienkach bola agrárna kultúra a spôsob života optimálnym využitím človeka, pôdy i poľnohospodárskeho náradia. Tvorila harmonické spojenie práce, spotreby a skúseností. Výstava Roľník a jeho svet rozvíja túto tému v dvoch líniách. Cieľom prvej je priblížiť historický vývin vedeckého záujmu o prácu roľníka, jeho kultúru, ale aj dobové kultúrno-historické okolnosti, ktoré ho podmieňovali.

Zoznámite sa s vývinom etnológie

Zoznámite s významnými osobnosťami slovenskej vedy a literatúry, ktoré priniesli nielen umelecký obraz tradičnej roľníckej kultúry, ale i veľa cenných etnografických a historických poznatkov. Z tohto základu vznikla súčasná etnografia ako vedná disciplína s jej pendantom v slovenskom múzejníctve. Výstava túto vývinovú líniu slovenskej vedy sleduje a na dobových predmetoch, publikáciách, vyslovených myšlienkach a názoroch súvekých predstaviteľov i názorne dokumentuje. Okrem vidieka prichádzal intelektuálny záujem o svet roľníka aj z mestského prostredia. Jedným z charakteristických reprezentantov bol Turčiansky Sv. Martin, kde sídlili významné kultúrne a vedecké inštitúcie ako Muzeálna slovenská spoločnosť, Matica slovenská a Slovenské národné múzeum. Veľkoplošná fotografia, textovo-obrazové panely a zariadenie pracovne vtiahne návštevníka do života martinského intelektuála z 20. – 30. rokov 20. storočia.

Takto sa kedysi žilo

Druhá tematická línia prezentuje svet roľníka formou modelovej situácie – dobovej roľníckej usadlosti z 20. – 30. rokov 20. storočia, ktorá bola základným sociálnym priestorom života roľníckej rodiny. Na výstave je znázornené obydlie stredne majetnej roľníckej rodiny z Turca v mierke 1:1 a predstavuje domácnosť pozostávajúcu z izby, pitvora, komory a čiernej kuchyne. Stodola je umiestnená pri obytnom dome za účelom prezentácie trojrozmerných predmetov z agrárnej kultúry. Sú rozdelené do typologických kolekcií – napríklad motyky, orné, žatevné a mlatobné náradie a pod. Fotografie významných fotografov a etnografov (Karola Plicku, Pavla Socháňa, Jána Dérera…) dopĺňajú opis poľnohospodárskych prác, ktoré roľníkov zamestnávali od skorej jari do zimy. Do robôt okolo domácnosti a hospodárstva boli odmalička zapájané i deti. Ich povinnosti spoznajú nielen najmenší návštevníci, pre ktorých sú pripravené aj mnohé zaujímavé aktivity.

Príbeh košieľ na výstave už len do polovice septembra

V rámci 62. ročníka Medzinárodného folklórneho festivalu MYJAVA 2022 otvorili v Slovenskom národnom múzeu – Múzeu Slovenských národných rád v Myjave mennú výstavu Košieľočka dorúbaná. Košeľa bola základnou odevnou súčiastkou každého muža v minulosti. Široká variabilnosť jej výzdoby, strihu a materiálu predstavovala regionálne či lokálne špecifiká. Na výstave predstavuje kurátorka výstavy Eva Dudková (SNM Martin) rozsiahlu kolekciu mužských košieľ zo zbierok ľudového odevu Slovenského národného múzea v Martine. Jej prvoradým cieľom je „priblížiť mužskú košeľu z historického a geografického hľadiska, z hľadiska diferenciácie strihov, symboliky znakov a ornamentov i z pohľadu jej používania. Takto koncipovaná výstava poskytuje komplexné informácie o mužskej košeli v širších kultúrno-historických súvislostiach.“ Kolekcie mužských košieľ zo zbierok Etnografického múzea v Martine dotvárajú veľkoformátové fotografie zo zbierok významného slovenského fotografa a etnografa Pavla Socháňa. Pozrieť si výstavu môžete len do 19. 9. 2022

Finisáž výstavy Tekuté územia. Mapy Podunajska, 1650 – 1800

V nedeľu 25.9. 2022 sa v čase 15:00 – 16:00 hod. koná v priestoroch SNM na Bratislavskom finisáž výstavy Tekuté územia. Mapy Podunajska, 1650 – 1800. Putovná výstava mapuje územia Podunajska v 17. a 18. storočí prostredníctvom detailných a kontextuálnych máp krajiny okolo rieky Dunaj od prameňa až po deltu, jeho prítokov, pôdorysov miest a pevností či plánov bitiek. Výstava bola doteraz prezentovaná v Nemecku, Rumunsku, Maďarsku, po Bratislave ju reinštalujú v Rakúsku. Jej organizátormi sú Slovenská národná galéria, Slovenské národné múzeum, Hlavný krajinský archív Baden-Württemberg v Karlsruhe a Inštitút pre dunajsko-švábske dejiny a zemepis (IDGL) v Tübingene.

Slovenská národná galéria ju obohatila o 21 originálnych diel zo 16. – 19. storočia zo svojej grafickej zbierky. Výstavu, ktorá je výsledkom medzinárodnej spolupráce, ukončia komentovanou prehliadkou Martin Čičo, kurátor Zbierok starého umenia SNG a Denis Haberland, kurátor Zbierok úžitkového umenia, dizajnu a architektúry SNG.

Máte radi keramiku a porcelán?

Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre – Múzeum slovenskej keramickej plastiky s partnermi Telemark múzeom a mestom Modra pripravili v rámci slovensko-nórskeho projektu „Deň hliny – Čaro hliny” financovaného zo štátneho rozpočtu SR a nórskych grantov zaujímavú výstavu: História a budúcnosť fabriky porcelánu v Porsgrunnek. Milovníci porcelánu si na nej prídu na svoje.

Talianske ikony veľkej dámy talianskej portrétnej fotografie

Výstava v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave nám prostredníctvom fotoportrétov významných osobností umenia a kultúry priblíži talianskeho kreatívneho ducha, ktorý v druhej polovici 20. storočia dominoval vo sfére výtvarného umenia, architektúry a dizajnu, múzických umení, literatúry či módy, a to aj ďaleko za hranicami Talianska. Autorkou fotoportrétov je Maria Mulas, veľká dáma talianskej portrétnej fotografie. Žije a pracuje v Miláne. Počas svojej kariéry dokázala prekročiť taliansky kontext a portrétovať aj svetových umelcov. Vystavovala v mnohých prestížnych galériách v Taliansku i v zahraničí a jej fotografie tvoria súčasť mnohých významných múzejných zbierok.

Sprievodné podujatie festivalu Dolce vitaj

Jej bratislavská Výstava je jedným z kľúčových podujatí 15. ročníka talianskeho festivalu na Slovensku Dolce vitaj, ako sme o tom informovali TU. Mulasovej portréty sú živou pamäťou jednej výnimočnej doby a príležitosťou na stretnutie s velikánmi plnými ľudskosti. Vystavené fotografie pochádzajú z archívu Marie Mulas, ktorý sa za päťdesiat rokov jej aktívnej kariéry rozrástol na viac ako devätnásťtisíc fotografií a dvestotisíc diapozitívov. Aby sme si ľahšie spojili slávne mená s konkrétnymi tvárami, fotografie sprevádzajú stručné životopisné profily. “Kto sa aspoň raz ocitol pred objektívom Marie Mulas, nepamätá si len fotoaparát namierený na svoju tvár. V spomienkach si uchováva pohľad fotografky upriamený na seba. Rozhovor, ktorý pri tej príležitosti prebehol. Pretože každý portrét Marie Mulasovej je zároveň vyjadrením priateľstva. Možno práve v tom spočíva jej kvalita.” Emilio Tadini, maliar a spisovateľ. Výstavu Talianske ikony vo fotoportrétoch Marie Mulas nájdete v Sídelnej budove SNM v Bratislave do 28. 9. 2022.

O čepcoch na Modrom Kameni

Jedinečná výstava Krása pre ženu stvorená prezentuje čepiec ako symbol svojej nositeľky a fenomén tradičnej ľudovej kultúry. Počas dlhodobého vývoja odevu aj na území Slovenska patrilo významné miesto pokrývke ženskej hlavy. Nosenie čepca malo jednoznačný význam. Potvrdzovalo, že je žena vydatá. Takmer na celom Slovensku sa používal na označenie pokrývky hlavy termín čepiec. Výnimkou je oblasť na východnom Slovensku, kde používali názov „kápka“ a na juhu Slovenska „főkötő“. Ženská pokrývka hlavy sa zhotovovala z rozmanitých materiálov a rozličnými spôsobmi. Na sviatočné a slávnostné čepce sa používali drahšie, kvalitnejšie a ozdobnejšie materiály a na každodenné nosenie jednoduchšie a lacnejšie látky. Čepce sa na hlavu upevňovali stiahnutím dienka, prípadne aj čelenky v zadnej časti hlavy. V niektorých oblastiach Slovenska ich ovplyvňovala mestská móda, a tak sa uväzovali pod bradou stuhou. Nuž a v niektorých lokalitách pretrváva nosenie čepca do kostola a pri slávnostnejších obradových príležitostiach dodnes.

Na výstave v barokovej sále kaštieľa na Hrade Modrý Kameň môžu návštevníci obdivovať rôznorodosť a krásu čepcov – čepce sviatočné, pracovné, svadobné, smútočné aj mestské z regiónov celého územia Slovenska.

Fortifikačné plány z Červeného Kameňa

V priestoroch severnej bašty na nádvorí hradu Červený Kameň môžete až do konca septembra 2022 počas otváracích hodín múzea navštíviť zaujímavú výstavu s voľným vstupom. Výstava Papierová pevnosť prezentuje príbeh z obdobia najväčšej vojenskej invázie Osmanov na území Uhorska. Hrad Červený Kameň reagoval na situáciu odvážnymi plánmi vybudovania masívneho pevnostného systému. Z odvážnych plánov však nakoniec zostala len pevnosť na papieri. A tak sa plány stali predmetom výstavy.