Opera Peter a Lucia v SND: do dokonalosti vzkriesený Prométeus

V Slovenskom národnom divadle uviedli poslednú premiéru sezóny 2021/2022. Realizovali ju frekventanti Operného štúdia SND. Po 55 rokoch sa dosky SND vrátila neprávom opomínaná, jediná opera slovenského skladateľa Mira Bázlika. Zaujímavá úprava, príťažlivá scéna i kostýmy, no najmä dokonalá interpretácia. Aj tak môžeme stručne charakterizovať operu Peter a Lucia v podaní frekventantov Operného štúdia SND.

Slovenské národné divadlo sa so 102. sezónou oficiálne rozlúčilo už na Letnom Gala SND (písali sme o tom TU). Skutočnú bodku za sezónou 2021/2022 však dalo poslednou premiérou sezóny Operné štúdio SND. Jediná opera slovenského skladateľa Mira Bázlika, PETER A LUCIA, zaznamenala návrat na divadelné dosky SND po 55 rokoch. Jej aranžmán v premiére uviedli v piatok 1. a v nedeľu 3. júla 2022 večer. Niečo cez hodinu trvajúca inscenácia sprítomnila známy príbeh inšpirovaný rovnomennou novelou francúzskeho nositeľa Nobelovej ceny za literatúru Romana Rollanda. Neprávom opomenutý klenot slovenskej opernej literatúry sa v tejto novej úprave i v inscenačnom stvárnení iste stane divácky obľúbeným titulom.

Myšlienka, že návrat ľudskosti znamená návrat k láske netratí na aktuálnosti

Operné štúdio SND pokračuje svojim novým projektom v tradícii uvádzania diel slovenských skladateľov. Práve aktuálny vojnový konflikt na Ukrajine inšpiroval iniciátora projektu Mareka Mokoša uviesť tento titul. Jemný príbeh lásky dvoch mladých ľudí sa stal námetom Miroslava Horňáka pre libreto k Bázlikovej opere. Spoločne vytvorili dielo, ktoré svojim odkazom netratí na aktuálnosti.

Hlavnou ideou opery Mira Bázlika i režiséra Mareka Mokoša je myšlienka, že návrat ľudskosti znamená návrat k láske. „Myslím si, že pre divákov je to veľmi aktuálna téma. Ja sám som sa dozvedel, že túto postavu stvárnim až počas vojny. Vravel som si, že teraz je ten správny čas na toto dielo. Podľa mňa má opera Peter a Lucia veľkú výpovednú hodnotu. Je aj obrazom našej spoločnosti, najmä v tom, ako zobrazuje dva svety. Svet vojny a rodinu, ktorá si vojnu nepripúšťa a sleduje ju neosobne z diaľky. Je aj obrazom dneška, niektorých našich spoluobčanov, ktorí majú svoj svet a blahobyt, a iné si nepripúšťajú. Myslím si, že je to krásny príbeh, ktorý pozná každý. Je veľmi zrozumiteľný a každý si z neho môže vziať svoje ponaučenie,“ uviedol pre Art & History Magazine predstaviteľ Petra, barytonista Robin Červinek.

Známy príbeh lásky v opernom šate

Literárnou predlohou operného libreta z pera filmového scenáristu a režiséra Miroslava Horňáka je známa rovnomenná novela. Novelu Peter a Lucia francúzskeho autora Romaina Rollanda poznáme ešte zo školských lavíc. Jemný príbeh lásky dvoch mladých ľudí sa odohráva na pozadí prvej svetovej vojny. Náhodné stretnutie študenta a maliarky postupne prerastie v silné puto. To dvojicu izoluje od vonkajšieho sveta, vojny a jej dôsledkov. Osud zaľúbencov však spečatí bombardovanie Paríža v roku 1918.

Bázlikov libretista vychádzal z Rollandovej novely, z ktorej vybral najdôležitejšie myšlienky. Niektoré skonkrétnil, rozpracoval či doplnil. Mnohé obrazy začínajú i končia impresionisticky tajomne, no divák si ich vie v myšlienkach sám dotvoriť. Opera Peter a Lucia je Bázlikovym jediným javiskovým dielom, ktoré napísal v období rokov 1962 – 1966. Jeho hudobnú drámu tvorí sedem samostatných obrazov. “Sú to epické obrázky zachytávajúce atmosféru a vzťahové statusy, z ktorých majú mať diváci dojem, impresiu, ktorá na nich pôsobí. Tento princíp som sa snažil zachytiť ako režisér aj ako výtvarník,” hovorí Marek Mokoš. Libretista Miroslav Horňák a skladateľ Miro Bázlik spoločne vytvorili operné dielo, ktoré po prvý raz uviedli na BHS v roku 1967. Titul si našiel svoje miesto na rozhlasovej i televíznej nahrávke, no z divadelných dosák sa na viac ako polstoročie vytratil.

Peter a Lucia je oslavou lásky

V opernom spracovaní diela sú diváci do obrazov vovedení in medias res. Chýba predslov, okamih prvého stretnutia Petra a Lucie, predohry i dohry. V jednotlivých obrazoch však divák nahliadne nielen do duše Petra a Lucie, ale spozná aj ich rodiny a rodinné vzťahy. Tie dotvárajú obom titulným postavám charakter a myšlienkové pochody. Napriek tragickému príbehu posledné tóny Bázlikovej hudobnej drámy prinášajú posolstvo nádeje a sú oslavou lásky. Bázlik operu hudobne neukončil bombardovaním, pretože v jeho interpretácií nezvíťazila vojna, ale láska Petra a Lucie. „Je to nádherný príbeh. Vyjadruje tiež medziľudské vzťahy a vlastne je aj zrkadlom našej spoločnosti. Aj napriek náročnejšej hudbe sa dá pri opere Peter a Lucia oddýchnuť a nechať sa niesť atmosférou lásky dvoch mladých ľudí,“ približuje operu predstaviteľka Lucie, sopranistka Veronika Bilová.

Návrat po polstoročí v znamení premiéry aranžmánu

Premiéru jedinej opery slovenského skladateľa Mira Bázlika Peter a Lucia hostilo Štúdio Činohry SND. Bratislavskému publiku predstavili Bázlikovú operu po 55 rokoch. Je tu super správa, pretože na divadelných doskách sa po svetovej premiére titul dlho „nezohrial“. Napriek svojmu úspechu v čase uvedenia sa ocitla v zabudnutí. Samotné prípravy na nové uvedenie opery sprevádzala doslova sherlockovská práca. Bázlikova jediná opera sa s komplexnou orchestrálnou partitúrou nezachovala a aj jej nahrávky nie sú bežne prístupné.

Navyše, na tlačovej besede zaznela aj informácia, že Bázlikovo dielo Peter a Lucia údajne nikdy verejnosť vo svojej celistvosti nepočula. Nuž pred inscenačným tímom tak stála neľahká úloha. Bola to výzva, v ktorej však excelentne uspeli. Ale ani teraz nezaznela opera úplne celá. Súčasná komorná úprava vynechala celý piaty obraz zo sedmičky na seba bezprostredne nadväzujúcich obrazov.

Mimoriadne dielo v novom šate

Dielo, ktoré v premiére uviedlo Operné štúdio SND, dostalo navyše aj iný, komorný šat. Autorom aranžmánu zo zachovaného klavírneho výťahu a nahrávok je dirigent Dušan Štefánek. Ten sa podpísal aj pod hudobné naštudovanie a predstavenie tiež osobne dirigoval. Z klavírneho výťahu aj s redukciou orchestrálnych a zborových partov zo zachovaných nahrávok vzkriesil part vibrafónu a xylofónu. Tie spoločne s klavírom vytvárali farebnú atmosféru i nálady skutočne plnokrvne. Svojim spôsobom dokázali zastúpiť aj zbor.

Komorný šat, no plnofarebný zvuk

Gro práce mala na pleciach v mimoriadne náročnom parte klaviristka Andrea Bálešová, ktorá excelovala. Na pianíne vymodelovala dokonale plný zvuk, farby, emócie, kontrasty i nálady. Pred očami sa nám prostredníctvom nádherných motívov objavila celá scenéria Paríža, vojny i mladej lásky. Neuveriteľné spektrum farieb, nálad i atmosféry dosiahol na vibrafóne a xylofóne Kristián Janočko.

Dirigent Dušan Štefánek nielen do aranžmánov a naštudovania, ale aj do svojho dirigovania počas premiérových večerov vložil svoje dlhoročné skúsenosti. Tie sa prejavili udržaním rytmu, tempa či kontrastov. Celý večer sa niesol v presnej súhre inštrumentalistov so sólistami, hoci mladí sólisti nemali dirigenta na očiach.

Režisér Marek Mokoš sa ukázal ako zdatný scénograf i autor kostýmov

Réžie sa ujal iniciátor projektu Marek Mokoš. Okrem nej má na svedomí aj minimalistickú scénu i kostýmy. Do centra postavil krehký ľúbostný príbeh dvoch mladých, ktoré obklopili hrôzy 1. svetovej vojny. Rovinu vojnou trápeného Paríža vytesnil na nevyhnutné minimum. Tá sa vynárala v scénach s postavami Filipa, bezmenného Vojaka či rodičov dvoch rozdielnych bratov. Scénograficky však Marek Mokoš operu zbavil konkrétnosti času a priestoru. Tým posunul dielo do roviny aktuálnosti a platnosti hocikde a hocikedy. Svojim spôsobom tak išlo o režisérov scénografický odkaz na aktuálne dianie na Ukrajine. Snáď o to silnejšie posolstvo opera Peter a Lucia vyslala smerom k divákom.

Minimalistická scéna znázornila rôzne miesta

Všetky obrazy sprevádzala jednoduchá scéna, ktorú tvorili tri mobilné panely bielej farby tehlového vzhľadu. Na jednom z nich bolo viacúčelové projekčné okienko. Projekcie znázorňovali míňajúce sa vlaky, pohľad z vlaku, pohľad na lietajúce bombardéry či obraz Petra, ktorý Lucia maľovala. Autormi videoartu sú Marek Moučka a Samuel Spišák. Scénu dotvárali aj dve biele lavice. Tie spolu s panelmi prestavovali podľa potreby medzi jednotlivými obrazmi. Ocitli sme sa tak v podzemnej dráhe, kde sa súčasťou scény stala aj dvojica neónových pásov, ktoré oddeľovali scénu od hľadiska. Neónové pásy napríklad v prvom obraze predstavovali koľaje v podzemnom úkryte Parížanov. Následne sme sa ocitli v parku, v byte rodičov Petra, Luciinej matky, v kostole. Na záver sa v sugestívnej hrobke zaľúbencov v jednom z parížskych chrámov končí polročný príbeh lásky. Operu Bázlik nekončí explicitne bombardovaním, ale poeticky víťazstvom lásky. A to nechýbalo ani piatkovej premiére opery Peter a Lucia.

Ukrytá symbolika pocty padlým

Režisér sa okrem scény podpísal aj pod kostýmy a rekvizity. Nič z toho však nebolo samoúčelné. Kým niektoré kostýmy boli nadčasové, ďalšie sa držali v rámci módy 1. polovice minulého storočia (Lucia, Peter, Petrovi rodičia). Svoj priestor dostali aj odvážnejšie kostýmy, ktoré režisérovi poslúžili na znázornenie mileneckého páru Luciinej matky a jej milenca. Rodičia Petra pôsobili v úplnom kontraste voči Luciinej matke a jej milencovi ako puritánski tradicionalisti. Ústrednému páru doprial režisér nehu a krásu mladosti a nevinnosti. Výnimkou bol snáď bezmenný Vojak a Filip. Tí pripomínali skôr vojakov dneška. Obaja mali so sebou vojenské batohy. V nich sa nachádzali len páry topánok – vojenských kanád.

Práve v tom sa niesol symbolický odkaz. Tradícia totiž velí, že človek si na večnosť obuv neberie. Topánky bývali žiadaným produktom bežnej spotreby, no napriek tomu práve ony bývali jedinou pamiatkou na často bezmenné obete vojen či holokaustu. Podobný odkaz nájdete napríklad v pamätníku Yad Vashem v Izreaeli, kde si topánkami tiež pripomínajú nevinné obete holokaustu. Svoj zmysel to malo aj v tejto produkcii, pretože Marek Mokoš zamýšľal touto inscenáciou vzdať hold obetiam všetkých vojen – nielen tej 1. svetovej.

Mladý cast sa predstavil vo vynikajúcej forme

Operu Peter a Lucia obsadil režisér osmičkou frekventantov Operného štúdia SND, ktorú tvoria mladí speváci zo štyroch krajín. Každý z nich vydal zo seba excelentný výkon. Za tak krátky čas, ktorý mali na naštudovanie, predviedli do dokonalosti vyšperkované výkony. Skrátka, excelentná práca! Korunovala ich dokonalá súhra s orchestrom i perfektne zvládnuté naštudovanie svojich postáv. Tie po speváckej i hereckej stránke výborne rozpracovali a prepožičali im kúsok duše. A napriek tomu, že slovenčina je náročným jazykom, všetci zahraniční interpreti večera predviedli do dokonalosti vyšperkovanú slovenskú výslovnosť, vrodenú muzikalitu i technické schopnosti. Radosť počúvať!

Presvedčiví interpreti titulných postáv

Titulných úloh Petra a Lucie sa ujala česko-slovenská dvojica – Veronika Bílová i Robin Červinek. Obaja sa svojich intonačne a rytmicky veľmi náročných postáv, ktoré dej posúvajú, chopili na výbornú.

Excelentná Lucia Veroniky Bilovej

Mezzosopránovej postavy Lucie sa ujala sopranistka Veronika Bilová, ktorá predviedla výborný výkon po speváckej, technickej i hereckej stránke. Svojej postavy sa aj napriek krátkemu času na naštudovanie chopila veľmi profesionálne. Odrážala emócie, jej výraz bol uveriteľný, tón príjemný a dostatočne farebný. Stredná i nižšia poloha bola dostatočne sýta. V parlandových pasážach prejavila cit pre emočný obraz vnútra svojej postavy. Ale, je tu aj jedno ale. Nerada, ale musím spomenúť jediný nedostatok večera. Ten sa prejavil najmä v parlandách nežnej predstaviteľky Lucie (Veronika Bílová). Je fakt, že jej hlas bol značne tichý, nežný. Dôsledkom toho bolo to, že aj vpredu boli niektoré slová sotva počuteľné. Jedným dychom však dodávam, že chybou interpretky to nebolo. Veľa ale zachránili slovenské titulky. Myslím si však, že by pre zlepšenie počuteľnosti hovoreného slova hlavnej hrdinky padlo vhod, ak by sa časti s hovoreným slovom nahrali vopred alebo pridal prídavný mikrofón aktivovaný len v týchto momentoch.

Peter Robina Červinka na scéne dozrieval z chlapca v muža

Oslnivý výkon podal aj interpret Petra. Toho po speváckej, technickej i hereckej stránke excelentne stvárnil český barytonista Robin Červinek. Mnohí ho poznajú z bratislavskej Traviaty ako Markíza. Ale späť k piatkovej premiére. Svojmu Petrovi prepožičal mladíckosť, zasnenosť a zrkadlil postupné dozrievanie chlapca v muža zoči-voči nežnej a čistej láske k Lucii. Technicky ho zaspieval čisto, rezonančne vyvážene v každom registri. V parlandových pasážach prejavil cit pre gradovanie aj hovoreného textu i vnútornú drámu postavy. A čo bolo potešiteľné, mal skvelú slovenskú výslovnosť! A to nielen on, ale celý piatkový cast.

Herecky a spevácky presvedčivý Filip

Interpreti hlavných hrdinov k svojim postavám typovo pasovali. Výborný bol aj Filip, ktorý je typovým protipólom svojho brata Petra. Filip vo vojne stratí zrak, vďaka čomu prežíva svoje osobné utrpenie. Dušu mu prepožičal ukrajinský basista Ivan Lyvch. Bolo ho radosť počúvať, pretože prítomných potešil excelentným výkonom. S veľkou muzikálnosťou sa zhostil svojej postavy. Vypracoval ju nielen psychologicky, ale aj do výrazových, rytmických a dynamických detailov. V scéne, kde už bol jeho hrdina bez zraku, pôsobil presvedčivo a svoju nevidomosť predstieral veľmi uveriteľne.

Puritánski malomeštiaci verzus matka ignorantka

Rodičovský pár Petra a Filipa herecky i spevácky do detailov vytvarovali Linda Mellenová a Pavol Mucha. Boli to konzervatívne a tradicionalisticky zmýšľajúci puritánski malomeštiaci. Stvárnili rodičov, ktorých trápilo, že ich deti majú ísť do vojny, no na druhej strane akoby sa ich vojna netýkala.

Linda Mellenová bola ustráchanou zúfalou matkou, ktorá sa o svoje deti veľmi obávala, no zároveň mala svoju nádej. No ani jeden z rodičov Petra a Filipa nemali páru o tom, čo ich deti trápilo. Nezáujem o svoje dieťa však nijako neskrývala Luciina matka, kvôli ktorej sa Lucia pretĺka životom sama. Jej predstaviteľka Zoya Petrova a predstaviteľ jej Milenca Matúš Šimko mali pred sebou neľahkú úlohu. Režisér Marek Mokoš ich obdaril mierne pikantnou, celkom odvážnou, erotickou scénou.

Sporo oblečená predstaviteľka Luciinej matky a ležérny Milenec však svoje party zahrali obdivuhodne taktiež na výbornú. Len ma za predstaviteľku Luciinej matky zabolelo líce i chrbát… Ešteže tie herecké facky nebolia…

Chodiaci pamätník padlých

Úlohu Vojaka, ktorého do diela zapracoval Bázlikov libretista, stvárnil Jinxin Chen. Jeho postava je často kontrastným zrkadlom nastaveným láske Petra a Lucie. Je to akoby láska vs. vojna, utrpenie a smrť.

Jinxin Chen na malej ploche Vojaka vytvoril presvedčivý charakter. Práve on sa podľa želania režiséra stal chodiacim pomníkom padlých vojakov a obetí vojen.

Premiéra opery Peter a Lucia priniesla večer v znamení znovuzrodenia a výborných výkonov

Na doskách SND tak zažila opera Peter a Lucia slovenského skladateľa Mira Bázlika svoju renesanciu. Zaznela v novej úprave. Síce opäť nekompletná, no i tak presvedčila prítomné publikum, že patrí ku klenotom slovenskej opernej tvorby. Škoda, že musel toľký čas prejsť k jej návratu na divadelné dosky. V podaní medzinárodnej osmičky mladých operných spevákov z radov frekventantov Operného štúdia SND, výborného dirigenta, dvojici inštrumentalistov a výborného režiséra s perfektnou koncepciou ju vyšperkovali priam do dokonalosti. Bola to zaujímavá úprava, príťažlivé kostýmy a dokonalá interpretácia mladých umelcov. Aj tak môžeme stručne charakterizovať operu Peter a Lucia po 55 rokoch v SND.

Tajné želanie na záver

Zároveň mi nedá vyriecť tajné želanie, aby sa našla orchestrálna partitúra a zachovala pre budúce generácie. Nuž, bolo by na škodu, ak by sa kultúrne dedičstvo, ktorým bez pochýb toto dielo je, nenávratne stratilo. Ale tak či onak, aj samotný klavírny výťah a nepochybne aj táto úprava má s ohľadom na budúcnosť veľkú kultúrnu a historickú hodnotu. Takpovediac tvorcom tejto inscenácie by oprávnene patrilo ocenenie nielen za výnimočnú prácu v oblasti hudby, ale aj za ochranu kultúrneho dedičstva. Len dúfam, že sa v repertoári SND sa inscenácia zachová dlhšie ako pár sezón. Kto videl piatkovú či nedeľnú premiéru, mi iste dá za pravdu, že v Opernom štúdiu SND na sklonku sezóny 2021/2022 pripravili a uviedli výnimočnú, kvalitnú a po každej stránke výborne zvládnutú inscenáciu.

Písané z premiéry M. Bázlik: Peter Lucia dňa 1.7.2022

Hodnotenie: 99 %