Margita Figuli patrí medzi výrazných predstaviteľov slovenskej literatúry. S jej dielom sa stretávajú žiaci na základných a stredných školách už desaťročia. Začiatkom roka 2025 uplynulo 30. rokov od úmrtia významnej osobnosti slovenského naturizmu, prekladateľky, prozaičky a autorky detskej literatúry. Svetovú slávu jej priniesli Tri gaštanové kone, ktoré sa okrem prekladov do iných jazykov dočkali aj úspešnej televíznej adaptácie...
V marci tohto roka uplynuli tri desaťročia od úmrtia predstaviteľky slovenskej lyrizovanej prózy a autorky známeho, čítankového románu Tri gaštanové kone. Margita Figuli v ňom pôsobivou lyrizovanou formou stvárnila príbeh klasického trojuholníka dvoch mužov a ženy, v ktorom víťazí čistá láska. Rodáčka z Vyšného Kubína, Margita Figuli (*2. 10. 1909 Vyšný Kubín, +26. 3. 1995 Bratislava) sa literárnej tvorbe venovala od prelomu 20. a 30. rokov minulého storočia. Písala nielen pod svojím menom, ale aj pod pseudonymom Morena, Oľga Morena. Jej doménou bola próza, najmä však literatúra pre deti a mládež či rozhlasová tvorba. Učarovala jej okrem literárnej vedy a výtvarného umenia aj hudba, ktorú študovala na konzervatóriu v Bratislave. Za celoživotnú tvorbu bola táto popredná reprezentantka slovenského literárneho naturizmu ocenená titulmi zaslúžilej umelkyne (1964) a národnej umelkyne (1974).
Verná umeniu
Oravská rodáčka Margita Figuli získala základné vzdelanie v rodisku a Dolnom Kubíne. Študovala na gymnáziu v Dolnom Kubíne, no v roku 1928 zmaturovala na Obchodnej akadémii v Banské Bystrici. Po neúspešnom pokuse študovať maliarstvo v Prahe odišla pracovať do bratislavskej Tatra banky, kde pôsobila ako anglická korešpondentka. Popri zamestnaniu študovala na konzervatóriu hru na klavír a venovala sa literárnej tvorbe. V tejto brandži debutovala hneď po maturite, na prelome 20. a 30. rokov, kedy vychádzali jej básne a prózy v rôznych periodikách ako boli literárne časopisy Elán, Slovenské pohľady či Živena.
Knižným debutom bola v roku 1936 poviedka Uzlík tepla s ilustráciami Kolomana Sokola. Vo svojej tvorbe sa zameriavala hlavne na prózu s výrazným sociálnym a etickým podtextom. Využívala pritom legendárne, mýtické či rozprávkové prvky. Ako prekladateľka má na konte preklady diel F. Šrámka, K. Čapka či K. J. Erbena. Pre jej časopisecky uverejnenú protivojnovú novelu Olovený vták, v ktorej reagovala na napadnutie Poľska Nemeckom, prepustili Margitu Figuli v roku 1941 z politických dôvodov zo zamestnania v bratislavskej Tatrabanke. Odvtedy sa venovala výlučne iba literárnej tvorbe. Sama odhalila svoje spisovateľské pohnútky slovami: „Z tuhej roboty a tuhého rozmýšľania, ale aj z túžby po kráse a pravde sa zrodila moja literárna tvorba.“ Vrcholom jej tvorby sú Tri gaštanové kone – výstavné dielo slovenského naturizmu. Z ďalšej jej tvorby sú známe napríklad Halúzky, Zem, Arvensisove husle, Babylon, Pokušenie, Mladosť, Ariadnina niť či Víchor v nás.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
V roku 1939 sa Margita vydala za očného lekára, neskôr univerzitného profesora, MUDr. Jozefa Šustra, rodáka z vojvodinskej obce Pivnica. Margita Figuli našla v manželstve lásku, porozumenie i podporu. Manžel čítal jej poviedky a romány ako prvý. A ona opačne, manželove populárno-vedecké články. Z manželstva mala syna Borislava. Od roku 1946 žila s rodinou v Bratislave, kde aj 27. marca 1995 vo veku 85 rokov zomrela. Pochovaná je na najväčšom cintoríne Bratislavy, v Slávičom údolí v Bratislave.
Literárne začiatky
Margita Figuli debutovala knižne v roku 1936 poviedkou Uzlík tepla s ilustráciami Kolomana Sokola. O rok neskôr vydala knihu desiatich noviel Pokušenie. V nej na príbehoch ľudí rôznych povolaní a rôzneho sociálneho prostredia zobrazila jedinečnosť ľúbostných i medziľudských vzťahov. Prvou slávnejšou bola novela Olovený vták. Reagovala ňou na napadnutie Poľska Nemeckom, čo ju stálo miesto.
Na literárnej scéne sa presadila už o štyri roky po debutovej poviedke, a to svojim najznámejším románom o vnútornom živote mladých ľudí Tri gaštanové kone. Tomuto dielu, ktoré patrí k povinným čítankovým dielam školákov a študentstva, sa ešte v našom článku povenujeme.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Po poviedke Tri noci a tri sny (1942) s ilustráciami Ľudovíta Fullu, vyšiel Margite Figuli o štyri roky historický štvorzväzkový román Babylon. Dej tohto románu sa síce odohráva v posledných rokoch existencie starovekej Chaldejskej ríše, ale súčasne je aj alegóriou o zániku nielen fašisticko-nacistickej totality, ale akejkoľvek totalitnej moci. Román je svojou koncepciou skúmania, epického, významového zaťažovania otázky zániku určitého typu absolútnej moci, rekonštruovaného historiograficky mimoriadne aktuálny aj dnes. Jej knihy pre mládež majú kronikársko-dokumentárny ráz na pomedzí publicistiky, esejí a beletrie.
Po roku 1948 podrobili celé dielo Margity Figuli kritike a jej vynútené publikačné mlčanie trvalo do roku 1956. V tom roku vydala svoj autobiografický román Mladosť, v ktorom zachytila svoje detstvo i život ľudí na chudobnej Orave počas rokov prvej svetovej vojny. Autobiografický charakter má aj memoárová esejistická próza Ariadnina niť z roku 1964. Poslednou dielom Margity Figuli vydaným knižne bol román Víchor v nás (1974). Je situovaný do prostredia ženského kolektívu fabriky na Orave. Pre rozhlas napísala Margita Figuli hru Sen o živote. Je aj autorkou libreta k baletu Šimona Jurovského Rytierska balada či lyricko-epickej skladby Balada o Jurovi Jánošíkovi (1980). Sporadicky sa venovala publicistike a prekladala z češtiny. Na svojom konte tak má preklady diel Fraňa Šrámka, Karla Čapka či Karola Jaromíra Erbena.
Osobnosť slovenského naturizmu
Lyrizovaná próza alebo slovenský naturizmus pomenúvajú smer medzivojnového obdobia slovenskej literatúry. Charakterizuje ho tendencia autorov používať v próze básnické výrazové prostriedky, umelecké postupy a prostriedky lyriky a zaznamenáva silný vplyv ľudovej slovesnosti. Slovenský naturizmus kladie dôraz na filozofiu prírodného človeka, pudovosť jeho konania a prirodzenosť postáv, ktoré sú buď dobré alebo zlé. Zato však žijú intenzívnym citovým životom a konajú živelne.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Špecifickým znakom slovenského naturizmu je, že niektoré postavy sú sociálne zatriedené. I keď sú sociálne väzby slabé a dejová línia potlačená, silnie priestorová zakotvenosť postáv. Dôležitá je však úloha prostredia, ktoré autori zaľudňujú len „komparzom“. Prostredím naturizmu sú prevažne odľahlé samoty a príroda, kde sa odohrávajú kľúčové scény. Medzi predstaviteľov slovenského naturizmu patria napríklad Jozef Cíger – Hronský, Margita Figuli, Ľubo Ondrejov, František Švantner či Dobroslav Chrobák.
Tri gaštanové kone
Jedným z charakteristických diel slovenského naturizmu je román Tri gaštanové kone. Nepatrí len k významným dielam slovenskej lyrizovanej prózy, ale už roky je súčasťou povinnej literatúry a maturitných tém. Dielo sa dočkalo nielen prekladov do cudzích jazykov, ale aj podoby do úspešnej filmovej dramatizácie. V televíznej dramatizácii diela z roku 1966 si zahrali napríklad Juraj Kukura a Michal Dočolomanský.
Dielo charakterizuje krátka dejová línia. Príbeh sa odohráva v malebnom prostredí Oravy, pričom dôraz sa kladie na psychológiu. Margita Figuli sa navyše nechala ovplyvniť aj ľudovým jazykom Oravy a používa jednak básnické výrazové prostriedky, ako aj dedičstvo ľudovej slovesnosti. Ten pretavila už do názvu novely Tri gaštanové kone. V diele naplno rozvinula kľúčové motívy slovenského naturizmu.
Tri gaštanové kone
Na neveľkom epickom priestore sa rozvíja ľúbostná dráma so zjavným sociálnym pozadím. V centre príbehu stoja dve kontrastné postavy – vnútorne čistá a citovo založená Magdaléna a jej nápadník Zápotočný, bezohľadný sebec a násilník. Dej vychádza z klasického trojuholníka, kde o lásku Magdalény súperia obchodný cestujúci Peter a bohatý sedliak Zápotočný. Cez kruté peripetie života týchto troch postáv autorka dospieva k princípom kresťanskej etiky, ku ktorej patrí pokora, odovzdanosť osudu a prijímanie príkorí. Osudová láska si napokon našla cestu svojho naplnenia, a to aj za cenu porušenia zákona.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Ale i napriek tomu, že sa jedná o najznámejšie naturistické dielo, autorka v ňom narušila zaužívaný naturalistický úzus. V čom? Dej sa odohráva v dedine a len niektoré kľúčové scény na rozdiel od svojich „naturistických kolegov“ umiestnila mimo dedinu a mimo ľudí. Jedinečné sú aj jej postavy, ktoré sú síce striktne rozdelené na dobré a zlé, no niektoré sú pasívne. Novelu Tri gaštanové kone charakterizuje na rozdiel od dogmy naturizmu i to, že úplne všetky postavy sú pevne zakotvené vo svojom prostredí a nejedná sa o „prírodných“ ľudí. Dokonca ich rozlíšila aj majetkovo.
Podľa vyjadrenia literárneho historika Petra Valčeka sú v tomto diele „normy, implikované prírodou v konflikte s normami, diktovanými civilizáciou, ambivalentná etika prírodného človečenstva, epické skúmanie významových možností prírodného či pohanského fatalizmu v kontraste s kresťanskou civilizáciou.“
Od knihy a filmu až na divadelné dosky
Nečudo, že sa Tri gaštanové kone okrem knižného vydania dočkali vydania v podobe ebooku a audioknihy. Klasické dielo magického realizmu zaznamenalo ohlas aj na striebornom plátne, na televíznych obrazovkách i v divadle. Svoju adaptáciu uvádza Divadelné centrum v Martine. Tri gaštanové kone predstavuje martinská produkcia ako silné, fyzické, surové a zároveň poetické divadlo. Tvorcovia preniesli poetický jazyk autorky a jej vznešený štýl na dosky javiska a predstavujú tak klasiku slovenskej literatúry ako vizuálne zobrazenie povinného čítania – príbehu o láske a ľudských vzťahoch.
Predstavenie v réžii Vojtecha Kolejáka kombinuje divadelné, poetické a epické prvky, čím umožňuje mladým divákom hlbší kontakt s psychológiou postáv a silný emocionálny zážitok.
—
Foto: Alchetron.com, rodinný archív Any Cabuka-Ðoković a Wikimedia Commons
Zdroj: internet, Divadelné centrum Martin, Oravská knižnica, Oravské múzeum, Považské múzeum, SLC, TASR
