Nezadržateľne sa blížia veľkonočné sviatky a k ním patria aj mimoriadne slávnostné koncerty. Aj v tomto roku sa môžeme tešiť na veľkonočné koncerty Slovenskej filharmónie. Aká bude Veľká noc 2025 v bratislavskej Redute?
Sviatky a hudba k sebe patria bez najmenších pochýb. Podobne ako tomu býva roky rokúce zvykom, tak tradícia sviatočných veľkonočných koncertov pokračuje i v roku 2025. Veľká noc rezonuje v ponuke koncertov Slovenskej filharmónie. Tradične sa už v Kvetnú (Palmovú nedeľu) uskutočnil prvý z trojlístka veľkonočných koncertov. Slovenský komorný orchester pod vedením Ewalda Danela sa po viac než dvadsiaty raz pripojil k oslave Veľkej noci Haydnovým slávnym opusom Sedem posledných slov Krista na kríži. Veľká noc pokračuje oslavou v bratislavskej Redute. Aprílová koncertná ponuka Slovenskej filharmónie cez tzv. Veľký týždeň ponúkne dvojicou slávnostných mimoriadnych veľkonočných koncertov. Tie sa uskutočnia v stredu 16. a vo štvrtok 17. apríla 2025 o 19.00 hod. v Koncertnej sieni SF. Sólistom sviatočných večerov bude husľový virtuóz Mikhail Pochekin, v ktorého interpretácii zaznie raritne uvádzaný 2. husľový koncert d mol Maxa Brucha.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Veľká noc opäť v Redute
Veľká noc 2025 v bratislavskej Redute odštartuje poctou skladateľskému odkazu tohtoročného „jubilanta“ Johanna Sebastiána Bacha. Max Reger bol jedným z najhorlivejších obdivovateľov tvorby Johanna Sebastiana Bacha. Bachov odkaz si uctil najmä v organovej tvorbe a v rôznych úpravách vokálnych skladieb barokového génia. Z jeho diela zaznie na úvod sviatočných veľkonočných koncertov dielo O Mensch, bewein dein Sünde groß, ktoré M. Reger skomponoval podľa chorálovej predohry J. S. Bacha.
Program veľkonočných koncertov Slovenskej filharmónie pokračuje raritne uvádzaným dielom Maxa Brucha. Skladateľ bol vyhľadávaným a úspešným hudobným pedagógom. Tvorbe sa venoval skôr povedľa tejto aktivity. Dosiahol však výrazné úspechy a niektoré diela inšpirovali jeho nasledovníkov, dva Husľové koncerty patria do tejto kategórie Bruchových opusov. V jeho Koncerte pre husle a orchester č. 2 d mol, op. 44 sa po boku orchestra Slovenských filharmonikov predstaví husľový virtuóz Mikhail Pochekin.
V znamení veľkonočnej dramaturgie
Druhá polovica programu patrí dielu s priam veľkonočným charakterom. Jedným z nich je starobylý hymnus Stabat Mater (Stála matka bolestivá), ktorý pochádza z 13. storočia. Údajne mala byť dielom pápeža Innocenta III., hoci jej pravdepodobnejším autorom je právnik a básnik Jacopone da Todi a zaznamenať ju mal až írsky františkán Lukáš Wadding v 17. storočí.
Táto sekvencia sa považuje za jednu zo sedmičky najväčších latinských sekvencií všetkých čias. Tradične sa od roku 1727 u rímskych katolíkov užíva pri omši na sviatok Sedembolestnej Panny Márie (15.9.), ktorému predchádza v liturgickom kalendári sviatok Povýšenia sv Kríža. V súčasnosti sa tento starobylý hymnus používa aj pri slávení krížových ciest slúžených v rímskokatolíckych chrámoch. Hovorí o bolesti Ježišovej matky Márie nad stratou syna stojacej pod krížom, na ktorom zomieral jej syn.
Hymnus, ktorý inšpiruje
Dojemné slová sa stali inšpiráciou pre umelecké vyjadrenia všetkých žánrov v celom priebehu histórie od 13. storočia až do dnešných dní. Hymnus zhudobnilo viac než 600 skladateľov. K najslávnejším spracovaniam tohto hymnu prispeli skladatelia ako Orlando di Lasso (1532–1594), Giovanni Pierluigi da Palestrina (1526–1594), Giovanni Battista Pergolesi (1710–1736), Joseph Haydn (1732–1809), Gioachino Rossini (1792–1868), Franz Schubert (1797–1828), Giuseppe Verdi (1813–1901), Antonín Dvořák (1841–1904) či Jakub Jan Ryba (1765–1815). Z autorov súčasnosti spomeňme napríklad Krzysztofa Pendereckeho (1933–2020) alebo Karla Jenkinsa (skladba z roku 2008).
Starobylý hymnus Stabat Mater podľa Rossiniho
Tohtoročná Veľká noc so Slovenskou filharmóniou na pôde bratislavskej Reduty prinesie uvedenie kantáty Stabat Mater Gioachina Rossiniho. Talianskeho skladateľa poznáme najmä ako autora komických opier. Jeden z najväčších magnátov opernej tvorby sa v roku 1829 na vrchole slávy ako operný autor definitívne odmlčal. Venoval sa vareniu a sporadickej tvorbe sakrálnej a salónnej hudby. Diela, ktoré takto vznikli, sám označil za „hriechy staroby“. Jeho Stabat Mater patrí medzi jeho dva koncertné opusy sakrálnej hudby. Gioachino Rossini toto dielo dokončil trinásť rokov po premiére jeho poslednej opery. V premiére zaznelo v Paríži v roku 1842.
K orchestru Slovenská filharmónia sa v druhej časti večera pripojí európska zborová jednotka – Slovenský filharmonický zbor pod vedením zbormajstra Jana Rozehnala. Po ich boku vystúpia hostia – kvarteto sólistov v zostave Lenka Máčiková (soprán), Jarmila Vantuchová (alt), Jozef Gráf (tenor) a Boris Prýgl (bas).
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Vstupenky na podujatie Veľká noc 2025 so Slovenskou filharmóniou v bratislavskej Redute zakúpite online, ale aj osobne v Pokladnici SF v čase otváracích hodín a hodinu predkoncertov.
—
PR, Slovenská filharmónia, www.filharmonia.sk
Foto: Peter Brenkus, Silvia Mária Petrovits, Alexander Trizuljak
Zdroj: Slovenská filharmónia
Článok spracovali Martina Tolstova (tlačová tajomníčka SF) a Silvia Mária Petrovitsová (Art & History Magazine)
