Klavírny virtuóz Éric Le Sage sa v utorok predstaví v bratislavskej Redute

V poradí jedenásty týždeň roka prináša atraktívne kultúrne podujatia. Dominujú im koncerty v Slovenskej filharmónii. Bratislavská Reduta pohostí tri koncerty, na ktorých poteší priaznivcov klavírnej a organovej hudby či symfonickú dvojicu s Radkom Baborákom tentoraz v trojúlohe. Už v utorok zaznie klavírny recitál, na ktorom sa predstaví francúzsky klavírny virtuóz Éric Le Sage. Významný hosť aktuálnej 75. sezóny Slovenskej filharmónie ponúkne atraktívny program a výnimočné zážitky.

V utorok 12. marca o 19.00 sa v Malej sále Slovenskej filharmónie uskutoční piaty Klavírny recitál jubilejnej koncertnej sezóny. Hosťom Slovenskej filharmónie bude francúzsky klavírny virtuóz Éric Le Sage, laureát mnohých medzinárodných interpretačných súťaží, víťaz Medzinárodnej súťaže Roberta Schumanna v Zwickau v roku 1989.

Už ako 20-ročného ho Financial Times označil za „veľmi kultivovaného žiaka veľkej francúzskej tradície Schumannovho klavíra.“ Práve jeho klavírne dielo umelec nahral a odohral v mnohých sálach po celom svete. Verný je aj francúzskej hudbe, ktorá znie v jeho interpretácii autenticky. Takto zostavený program s dielami Faurého i Schumanna ponúkne umelec aj návštevníkom klavírneho recitálu vo svojej interpretácií.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Na úvod koncertu zaznie Nokturno č. 6 Des dur, op. 63 Gabriela Faurého,ktoré patrí k jeho najvýznamnejším dielam v rámci celej klavírnej tvorby. Skladbu skomponoval v lete 1894 a premiéra zaznela v tom istom roku. Revolučné zmeny v stavbe koncertného klavíra spôsobili búrlivé zintenzívnenie tvorby. Nokturná Gabriela Faurého, vychádzajúc zo vzoru Fryderyka Chopina, smerujú svojou zvukovou vynaliezavosťou kamsi k novým ideálom prezentovaným Claudom Debussym.

Nasledovať bude Schumannov klavírny cyklus Davidsbündlertänze, op. 6 (Tance Dávidových spojencov), ktorý zahŕňa 18 charakteristických skladieb s rôznymi náladovými obrazmi. Skladateľ dielo skomponoval v roku 1837. Po nich sa Éric Le Sage vráti ku klavírnej tvorbe Gabriela Faurého, zaradením jeho skladby Téma a variácie, op. 73. Spolu s Nokturnom č. 6 Des dur patria k jeho najhrávanejším klavírnym skladbám vôbec. Tému a variácie venoval svojej žiačke, priateľke, speváčke a klaviristke Thérèse Roger. Premiéra diela sa konala 10. decembra 1896 v londýnskej St James Hall v podaní klaviristu Léona Delafosseho, rok po jeho skomponovaní. Záver bude patriť opäť „krstnému otcovi“ novodobého klavírneho umenia – Robertovi Schumannovi a jeho cyklu Karneval op. 9, ktorý tvorí 22 charakteristických skladieb. Skladateľ ho skomponoval v rokoch 1834 – 1835.