Slovenská filharmónia pozýva na atraktívne podujatia aj v aktuálnom týždni, kedy vyvrcholí cyklus koncertov venovaný starej hudbe. O rozlúčku sa postará súbor Magistri Posoniensi, a to v utorok 20. mája 2025 na pôde bratislavskej Reduty.
Záverečný koncert cyklu Stará hudba v aktuálnej 76. sezóne Slovenskej filharmónie sa bude konať v utorok 20. mája 2025. V Malej sále vystúpi súbor pre starú hudbu Magistri Posoniensi – Marek Čermák čembalo, Lenka Cafourková Ďuricová soprán, Miroslav Kůzl cink, Albert Hrubovčák barokový trombón, Daniel Rumler husle, Adam Szendrei husle, Ján Prievozník violon, Jakub Mitrík teorba. Giovanni Martino Cesare, Samuel Capricornus, Johann Joseph Fux, Anton Neumann a Chiara Margarita Cozzolani – ich diela tvoria program utorkového večera, ktorý sa začne o 19.00.
Večer starej hudby predstaví diela štvorice skladateľov
Giovanni Martino Cesare, rodák z talianskeho Udine, prežil svoje aktívne roky v Bavorsku. Je historicky prvým tvorcom sólového diela pre sackbut – renesančného a barokového predchodcu trombónu. V roku 1621 vydal zbierku Musicali melodie, ktorá obsahuje 14 canzon. V tejto zbierke nájdeme aj skladbu La Augustana, ktorej názov odkazuje na mesto Augsburg a ktorá zaznie na úvod koncertu.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Magistri Posoniensi aj s dielom Samuela Capricornusa
Nasledovať bude dielo Samuela Capricornusa, ktorý bol už za života jednou z profilujúcich hudobných postáv 17. storočia. Jeho dielo a existencia je úzko prepojená s Bratislavou a Slovenskom. Po ukončení štúdií v Soproni a krátkom pobyte vo Viedni pôsobil v Bratislave ako súkromný učiteľ a ako významná osobnosť v miestnych chrámoch.
Napokon sa usadil v Stuttgarte, kde pôsobil ako kapelmajster a organista. Laetare Jerusalem in Domino pochádza z kolekcie Scelta musicale vydanej v roku 1669. Text Laetare Jerusalem in Domino sa viaže k štvrtej pôstnej nedeli liturgického roku.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Vystrieda ho dielo Benátčana Daria Castella, skladateľa, huslistu a hráča na dychové nástroje. Sústredil sa na inštrumentálnu canzonu. Veľkou motiváciou a vzorom bol preňho Claudio Monteverdi, s ktorým spoločne pôsobili v bazilike San Marco. Sonata Terza à Due Soprani vyšla tlačou v Benátkach v roku 1621 ako súčasť zbierky Sonate concertate in stil moderno, libro primo.
Zaznie aj dielo dvorného skladateľa Leopolda I.
Ďalším skladateľom, ktorého dielo spozná publikum koncertu už v utorok 20. mája, je Johann Joseph Fux. Do dejín vstúpil najmä ako hudobný teoretik a pedagóg. Je nielen dôležitou postavou hudobných dejín pre trombonistov. Jeho traktát Gradus ad Parnassum je výnimočnou ukážkou vedeckej spisby na margo palestrinovskej polymelodiky a kontrapunktu.
INZERCIA / Článok pokračuje pod reklamou
Fux sa však sporadicky venoval aj tvorbe, pričom dominuje sakrálna hudba. V jeho kompozíciách Alma Redemptoris Mater, K. 186 a Sonata a Quattro, K. 347 rozvíja sólový potenciál altového trombónu. Rakúsky skladateľ, teoretik a pedagóg sa usadil vo Viedni, kde bol dvorným skladateľom cisára Leopolda I.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Medzi neznáme mená skladateľov patrí aj moravský skladateľ Anton Neumann. Bol obdivuhodne produktívnym skladateľom a šikovným manažérom. Rukopisy jeho skladieb sa nachádzajú v mnohých európskych krajinách. Komponoval symfónie, inštrumentálne triá, kvartetá, divertimentá aj diela pre plechové dychové nástroje. Z hĺbky archívov vyšla aj tvorba Chiary Margarity Cozzolani, talentovanej speváčky a skladateľky, ktorá zasvätila svoj život Bohu. Jej tvorba vznikala popri službe v milánskom benediktínskom kláštore, no diela vyšli tlačou aj vo Francúzsku a Nemecku. Ukážka z jej tvorby uzavrie program utorkového koncertu.
INZERCIA / Článok pokračuje pod reklamou
Titulná fotografia: Peter Brenkus
Zdroj: Slovenská filharmónia
