Jeden z najvýznamnejších reprezentantov slovenského interpretačného umenia, Miki Skuta, uvedie svoj klavírny recitál. Bude v rámci cyklu komorných koncertov Štátnej filharmónie Košice v utorok 8. 2. 2022 o 19:00 hod. v Dome umenia.
Do programu svojho recitálu v Štátnej filharmónii Košice si popredný koncertný klavirista Miki Skuta zvolil diela Bacha, Beethovena a Debussyho. V krátkom rozhovore odpovedal na otázky o tom, ako vznikala dramaturgia pripravovaného koncertu.
Ako vznikala dramaturgia tohto recitálu?
“Pri výbere programu sa vždy snažím dosiahnuť, aby bol koncert jednoliaty. Tak, aby z celkového dojmu nevyčnievala žiadna skladba narúšajúca koncept večera. Okrem toho si myslím, že každý interpret má „svojich“ skladateľov, čo tiež zohralo dôležitú úlohu pri tvorbe programu.”
Vo vašom prípade sú to najmä Johann Sebastian Bach a Ludwig van Beethoven, ktorých často radíte do svojich programov. Ktoré diela ste zvolili tentokrát?
“Bachovu Tokátu D dur, ktorá je ideálna na začiatok koncertu. Nahral som ju ešte v roku 2004 s ďalšími tromi tokátami, ale najčastejšie som z nich hral práve túto. Mám rád ich recitativo časti, ktoré sú akoby improvizované. Samozrejme, všetko je vypísané, čo však u Bacha znamená len noty, bez dynamiky a tempových označení. Práve z toho dôvodu má interpret veľkú slobodu a priestor na fantáziu.”
“Beethovenových 32 variácií c mol je virtuózna skladba, ako interpretačne, tak aj skladateľsky. Beethoven bol veľkým majstrom variácií. Sú to krátke, len 8-taktové variácie, napriek tomu každá má svoj charakteristický svet. Práve z toho dôvodu túto skladbu obdivujem. Beethovenova Sonáta č. 26 Es dur je prvou sonátou, ktorú som naštudoval ešte na Konzervatóriu a odvtedy ju hrávam. Má krásny príbeh, čo naznačujú aj názvy jej častí: Rozlúčenie, Neprítomnosť a Opätovné stretnutie,” pokračuje Miki Skuta.
Obe Beethovenove kompozície ste nahrali pre košické vydavateľstvo Hevhetia, čo má tiež zaujímavé pozadie.
“Nahrával som ich v roku 2008 vo vlastnom štúdiu. Vtedy som mal doma čerstvo kúpené krídlo Bösendorfer, bolo v bezchybnom stave. Vtedy som začal s nahrávaním, ktoré ma vždy zaujímalo.”
Na koncerte uvediete aj skladby Debussyho. Je aj on jedným z „vašich“ skladateľov, ktorého hrávate pravidelne?
“Od Debussyho na koncerte zahrám tri skladby z rôznych cyklov. Debussyho som nehrával často. Ale niekedy okolo roku 2010 prišla krásna ponuka zo Salzburgu. Tamojší súbor pre súčasnú hudbu OENM pripravoval program z diel Tristana Muraila. Murail je považovaný za pokračovateľa francúzskej kompozičnej tradície: Debussy – Messiaen – Murail. Program bol postavený na Murailových skladbách, ktoré hral súbor, a medzi nimi som mal sólové vstupy z diel Debussyho a Messiaena. Tam som si uvedomil, že Debussy je mi veľmi blízky, a ľahko pochopím jeho reč, jeho impresionistický svet.”
Ďakujeme za rozhovor.
Informácie o programe nájdete TU.
Miki Skuta
Výnimočný umelec, Miki Skuta, sa s absolútnou ľahkosťou a suverenitou pohybuje v oblasti klasickej hudby, jazzu aj popu. Ako koncertný klavirista dosiahol významné medzinárodné úspechy. Spomeňme aspoň nahrávky Bachových Goldbergových variácií, s ktorými získal najvyššie hodnotenie v odbornom časopise BBC Music Magazine. V roku 2013 vypredal londýnske sólové koncerty v koncertnej sále Kings Place. Medzi jeho úspechy patrí aj účinkovanie na festivale najlepších klaviristov súčasnosti „The Piano“. Konal sa v prestížnej koncertnej sále Hudobnej Akadémie F. Liszta v Budapešti. Vystúpil v Berlínskom Konzerthause či Fazioli Concert Hall. Jeho koncerty mali veľký ohlas aj v Salzburgu, Paríži, Cannes aj na BHS. Na konte má tiež CD s klavírnymi dielami Beethovena či Chopina. Patria sem aj improvizačné projekty Darmstadt Acoustic Breakcore či 10 Initial Epilogues. Medzi nedávne úspechy patrí vystúpenie na prestížnom londýnskom koncertnom cykle Bach Unwrapped. Bol umeleckým riaditeľom festivalu medzinárodného umenia v maďarskej Pannonhalme. Je držiteľom ocenenia Krištáľové krídlo a Ceny Frica Kafendu.
Zdroj: Redakciu informovala Jana Šargová / ŠfK, skuta.net
