
V tomto roku si pripomíname 210. výročie narodenia Ľudovíta Štúra, jednej z najvýznamnejších persón našich dejín. Ľudovít Štúr bol známy nielen ako literát či kodifikátor slovenského jazyka, najmä však ako politik.
Ľudovít Štúr (29.10.1815, +12.1.1856) pedagóg, jazykovedec, spisovateľ, novinár, politik a kodifikátor spisovnej slovenčiny ako jedna z najdôležitejších osobností našich dejín zohral kľúčovú úlohu pri formovaní slovenskej identity. Spolu so vzdelancami okolo seba významne prispeli ku kultúrnemu a politickému vzostupu Slovenska, čím otvorili cestu k jeho národnej emancipácii. Do vysokej politiky sa Ľudovít Štúr dostal keď oficiálne získal mandát od mesta Zvolen na zastupovanie na uhorskom sneme, kde prvýkrát prehovoril 17. novembra 1847.

Roku 1837 sa Ľudovít Štúr stal zástupcom profesora Juraja Palkoviča na katedre jazyka a literatúry česko-slovenskej v Bratislave. Svojimi prednáškami o slovenskej histórii, reči a literatúre upevňoval u svojich študentov národné povedomie. Štúrove filozofické chápanie sveta a miesta jeho národa v ňom sa prehĺbilo počas štúdia v nemeckom Halle, kde sa oboznámil s filozofiou Herdera a Hegela. Už v rokoch 1843 malo evanjelické lýceum, a najmä Ústav reči a literatúry česko-slovenskej panslavistickú povesť. Sám Ľudovít Štúr patril medzi nenapraviteľných panslávov. Preto sa cirkevný konvent, spravujúci školu, pod nátlakom politickej moci rozhodol Štúra z postu námestníka profesora odvolať. Ľudovít Štúr sa po tomto odvolaní venoval len vedeckej, novinárskej a politickej činnosti.
Noviny s veľkým významom pre národné obrodenie
Na odvolanie Štúra reagovalo 22 študentov lýcea opustením Bratislavy začiatkom marca 1844. Ich prevažná časť odišla do Levoče, kde sa malo formovať Mladoslovenské hnutie. Pri tejto príležitosti zložil J. Matúška text hymnickej piesne Nad Tatrou sa blýska, ktorá je aj dnešnou hymnou Slovenskej republiky.
Začiatkom roku 1845 získal Ľudovít Štúr povolenie vydávať v slovenčine národné noviny s názvom Slovenskie národnie noviny s literárnou prílohou Orol Tatranský, ktorých bol šéfredaktorom. Toto periodikum malo veľkú zásluhu aj na tom, že sa v októbri 1847 stal poslancom Uhorského snemu za mesto Zvolen. Jeho vystúpenia na sneme boli v duchu obhajoby národa, zrušenia poddanstva a boja za občiansku rovnoprávnosť. A tak sa z Ľudovíta Štúra stáva politik a revolucionár.
Politik - revolucionár
Po návrate z Viedne a Prahy, kde v apríli 1848 rokoval s predstaviteľmi českého národného života, prišiel do Liptovského svätého Mikuláša a kreoval Žiadostí slovenského národa. Bol to revolučný program, ktorý predtým prezentoval ako poslanec. Skladal sa zo štrnástich bodov. Slováci sa v ňom hlásili za rovnoprávny národ v Uhorsku. Snahy presadiť Žiadosti slovenského národa boli podnetom na vydanie zatykača na Hurbana, Hodžu a Štúra a na ich obvinenie z poburovania ľudu a panslavizmu.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Slovenské národné hnutie sa tým síce dostalo do ilegality, no pokračovalo v aktivite. Na Slovanskom zjazde v Prahe, 2. až 12. júna 1848 umožnili slovenským predstaviteľom predložiť slovenskú otázku na medzinárodnom slovanskom fóre prvýkrát v dejinách. Žiaľ, z dôvodu Pražského povstania sa fórum skončilo predčasne, čo zabránilo tomu, aby boli podporené, alebo splnené žiadosti slovenského národa.
Poslanec Uhorského snemu
Mesto Zvolen malo nárok na vyslanie dvoch poslancov, no z finančných dôvodov mesto mohlo dovoliť iba jedného. Voľba jedného kandidáta zo štyroch padla väčšinou hlasov na Štúra. Jeho zvolenie podporoval aj bývalý podžupan Zvolenskej stolice, Mikuláš Ostrolúcky, otec Adely, Štúrovej lásky. Ľudovít Štúr mal svojím pôsobením vo vysokej politike prispieť k rozvoju verejného blaha a k jeho udržaniu, mal napomáhať zmene a modifikácii zákonov.

K prvej povinnosti Štúra ako poslanca Uhorského snemu patrilo vzdať hold jeho cisársko-apoštolskému kráľovskému majestátu Ferdinandovi V., ako aj kráľovskému miestodržiteľovi arcikniežaťu Štefanovi, ako aj prítomným kniežatám na dvore, ďalej úctivo predložiť poverovací list Jánovi Zarkovi, tajomníkovi jeho excelencie a tým sa dostať do milostivej ochrany menovaných vzácnych osôb.
Aké bývali ďalšie povinnosti poslancov?
Ďalej sa poslancovi prikazovalo, aby konal v súlade s tým, aby snem neodsúhlasil dozorcov nad slobodnými kráľovskými mestami a aby sa ich pôsobnosť a právomoc nerozšírila na mestské pokladnice. Rovnako aj aby ako poslanec podporoval vznik verejných a ľudových škôl a urýchlenie zakladania reálnych škôl, ako aj ústavov pre slepých, hluchonemých, ustanovizne pre malé deti.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Väčšina bodov poslancovi určovala, aby podporoval všetky vystúpenia v sneme, ktoré žiadajú odstránenie krívd na základe zákona z roku 1715, podporoval zákonné práva slobodných kráľovských miest, podľa zákona z roku 1608, aby sa tieto práva priebežne realizovali. Rovnako patrilo k jeho úlohám podporovať riešenie krívd a nedostatkov a prijímanie takých zákonov. Ako poslanec musel podávať také návrhy, ktoré by rozvíjali obchod v krajine. Štúra poverovací dekrét usmerňoval aj ako má konať v súvislosti so stravovaním v armáde a výstavbou kasární a pod.
Slovenský intelektuál na poli uhorskej politiky
Ľudovít Štúr bol prvý slovenský intelektuál, ktorý vstúpil na pole politiky s ambíciou robiť ju profesionálne. Šírením politických názorov v Slovenských národných novinách, konfesionálne rozdrobenú spoločnosť zjednotil.
INZERCIA / článok pokračuje pod reklamou

V úvodníkoch a svojich článkoch analyzoval najpodstatnejšie sociálne a duchovné, najmä však politické problémy, ktoré hýbali spoločnosťou. Sformuloval v nich slovenskú národnú ideológiu. Štúrova politická aktivita bola významná najmä v predrevolučnom období. Jeho poslanecký mandát sa nezameral len úlohy, ktoré mu určoval Zvolen. Štúrova poslanecká aktivita bola len časťou jeho boja za práva Slovákov, za povolenie používať slovenčinu vo verejnom živote, za slovenskú osvetu, kultúru a spoločenský život.
„Keby mestá boli väčšie slobody a politické práva ubezpečené mali, nikdy by sa ani ľud nebol tak utlačil, nikdy by do takéhoto rabského jarma nebol upadol; zemianstvo si ale všetko privlastnilo a pritiahlo a nebolo nikoho, kto by prevahu, premoc a prestupky zemianstva bol obmedzoval a v slušných hraniciach držal, …“
Ľudovít Štúr analyzoval problémy, o ktorých sa mlčalo. Napríklad počas rokovania o hlasovacom slobodných kráľovských miest, kedy sa navrhovalo, aby 48 miest malo iba 16 hlasov, žiadal rozšírenie ich politických práv: „Keby mestá boli väčšie slobody a politické práva ubezpečené mali, nikdy by sa ani ľud nebol tak utlačil, nikdy by do takéhoto rabského jarma nebol upadol; zemianstvo si ale všetko privlastnilo a pritiahlo a nebolo nikoho, kto by prevahu, premoc a prestupky zemianstva bol obmedzoval a v slušných hraniciach držal, …“
Najpamätnejšia Štúrova reč na sneme
V decembrovej reči prvý slovenský intelektuál, ktorý vstúpil na pole politiky vyplývajúce z urbárskych povinností. Ako východisko z ťažkej situácie chudoby, Ľudovít Štúr videl vzdelávanie, no zároveň poukázal aj na slabé možnosti jeho realizácie. Túto jeho reč označujú historici za najpamätnejšiu a najbojovnejšiu.

Postavil sa v nej na stranu utláčaných a naliehavo sa dožadoval základných ľudských práv: „A nechže sa vyslovím o stave chudobného ľudu nášho a o potrebe poľahčenia a polepšenia jeho lósu. To požadujú čím najsúrnejšie záujmy a budúcnosť našej vlasti, to požaduje poslúženie spravodlivosti a svätá vec človečenstva. Všetko toto hlasite k nám volá, aby sa už raz a naposledy chudobného ľudu lós polepšil… Žiadame v krajine našej slobodu rozširovať a dobre máme, lebo bez tejto postati v zlom stave sa krajina nachádza a neni opravdivej bezpečnosti. Ale požadovaním slobody celkom na prieky sú roboty urbárske.“
Bojoval i za vyučovanie v materinskej reči
V januárovom prejave zase obhajoval potrebu vyučovať na ľudových školách v materinskej reči, keďže materinská reč je tým najlepším spôsobom, ako sa vzdelávať deti a mládež. Vo svojich vystúpeniach na sneme bol jednoznačne proti prijatiu pomaďarčovania nemaďarských národov Uhorska.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

„Že sa živá reč miesto mŕtvej latinskej za diplomatickú vo vlasti našej povýšila, to, ako myslím, každý z a dobré uzná, bo nech mŕtvi pochovávajú mŕtvych, a živí nech žijú medzi živými. …. A zo stanoviska tohoto prosím stavy a rady, aby ráčili také poriadky urobiť, podľa ktorých by sa v takzvaných elementárnych (počiatočných) školách vo všetkom vynaučovaní reč materinská zadržala, menovite v školách ľudu slovenského rečou vynaučnou slovenská ostala. Tak som presvedčený, že to veľmi leží v záujmoch našej krajiny, aby sa ľud tento vzdelal a duchovne nezanedbal. Oslobodený a osvietenejší ľud nemôže slúžiť za podlý prostriedok proti rozvíjajúcej sa slobode, a ľud náš je predsa posiaľ obyčajnými feudálskymi vzťahmi a ťarchami zavalený, a to tým viac, že má neúrodné zeme, a na horných stranách Uhorska v pomere omoc väčší počet aristokracie sa nachádza ako na dolnej zemi, a tak jej vtok na ľud omoc ťažší ako tuto. Schudobnelý, ako írsky, ľud tento musí s hladom bojovať, okrem toho na mnohých miestach vystavali zemskí páni pálenice tak, že už všetok zoslabnutý, zbledlý a len ako tôňa otrhaný sa vláči. …… Preto prosím stavy a rady v záujme ľudu tohoto, aby riadne vyučovanie v materinskej reči dostával a odbavovanie služieb Božích v tej samej reči sa mu neporušené zanechalo.“ Napokon bojoval aj za zrušenie poddanstva.
Ľudovít Štúr aj k otázke zrušenia poddanstva
Vo vystúpení k zrušeniu poddanstva 6. marca 1848 Štúr opäť žiada pre ľud čo najvýhodnejšie oslobodenie spod urbárskych pomerov: „Ja najmä o to prosím stavy a rady, aby sa vec táto, t. j. vyslobodenie ľudu spopod urbárskych pomerov, čím najskôr, čím najchytrejšie rozhodla….kroz tieto pomery sa dostal náš ľud do duchovne a hmotne biedneho a nešťastného stavu….Netlačí teda ľud ani daň domáca ani vojenská, ale ho tlačí urbár, ten najväčšmi potlačuje! Ďalej ešte aj o to prosím stavy a rady, aby sa k uskutočneniu odkúpenia ľudu také prostriedky dali, ktoré večité odkúpenie čím najväčšmi poľahčujú….. Ľud poplatný vo vlasti našej, najmä na horných stranách Uhorska, po vlaňajšej hladomre v toľkej dosiaľ panujúcej biede, chudobe a rozličných chorobách stoná, že on veru nemá prostriedkov sa odkúpiť, a keď by sa len jemu samému zverilo večité odkúpenie, to by toľko bolo, ako by sa celkom od neho odtajilo. Kdeže má vziať ľud poplatný toľké peniaze, čo sú mu k odkúpeniu potrebné?“
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Idea Slovanstva
Štúr si pri abstraktnej idei Slovanstva pomáhal negatívnym vyhranením sa voči západnej Európe. Napriek úcte voči niektorým západným politickým ustanovizniam, radikálne odmietal parlamentné demokracie spolu s ich ústavami, konštitúciami štátu. Ústavné formy štátov považoval za nepotrebné a odsudzoval napodobňovanie Západu. Všímal si stranícku politiku západoeurópskych štátov. Kritizoval malichernosť presadzovaných záujmov, formalizmus, slabosť vôle, absenciu možnosti dosiahnuť niečo zákonnou cestou. Toto svoje odmietanie zakladal Ľudovít Štúr na pozorovaní politického diania revolučných čias v Európe, nie na polemike s teoretikmi deľby moci a obhajcami zastupiteľskej demokracie.
—
Zdroj: dikda.snk.sk., ulib.sk, Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre, Pravda.sk, Historická revue
