Chýrny hlavný rabín Chatam Sofer aj na výstave

Chatam Sofer

Tento rok si pripomíname 20. výročie vybudovania Pamätníka Chatama Sofera i 260. výročie narodenia tohto rabína. Židovské komunitné múzeum pri tejto príležitosti sprístupnilo širokej verejnosti v bratislavskej synagóge fotografickú výstavu Dvadsať rokov Pamätníka Chatama Sofera.

Výstava fotografií dokumentuje príbeh tohto unikátneho miesta. Miesta venovaného osobnosti Chatama Sofera, ktoré je dnes symbolom tolerancie a spolupráce slovenskej majority so židovskou komunitou. V nežidovskom svete sa meno Moše Sofer (nem. Schreiber), známejšie ako Chatam Sofer (1762 – 1839) donedávna spájalo len s legendou. Legendou o jeho zázračných schopnostiach a zázrakom záchrany tzv. rabínskeho okrsku starého prešporského židovského cintorína.

Chatam Sofer / známka 1994
Poštová známka z emisného radu Osobnosti pripomína 155. výročie úmrtia hlavného bratislavského rabína Chatama Sofera. © postoveznamky.sk

V židovskom ortodoxnom svete aj takmer po dvoch storočiach od úmrtia zostáva uznávanou náboženskou autoritou. Miesto jeho posledného odpočinku okrem príslušníkov ortodoxného judaizmu, pre ktorých je pútnickým miestom, priťahuje masy turistov i obyvateľov dnešnej Bratislavy.

Židovská Bratislava - stratená dominanta

Neodmysliteľnou súčasťou niekdajšieho Prešporka, dnešnej Bratislavy bola a je komunita židovských obyvateľov. Už najstaršie bratislavské mestské privilégium z roku 1291, upravovalo ich životný rámec v meste. Niekoľko ráz, naposledy v roku 1526, ich z mesta vyhnali. Keď sa po 73 rokoch na pozvanie grófa Mikuláša Pálffyho vrátili, jediným miestom, kde im bolo až do roku 1840 umožnené bývať zostala tzv. Judengasse (Židovská ulica). Väčšina pôvodných bratislavských židovských obyvateľov zahynula počas holokaustu alebo sa po druhej svetovej vojne vysťahovala do Izraela, Zámoria, západnej Európy či usadila v Čechách.

Židovská Bratislava
Židovská ulica v Bratislave. Zdroj: jewishbratislava.sk

Chatam Sofer – chýrny hlavný rabín

Chatama Sofera zvolili za vrchného rabína, predsedu náboženského súdu a učiteľa známej starobylej rabínskej školy predstavitelia bratislavskej židovskej obce dňa 15. 9. 1806. Tu ako hlavný rabín pôsobil do svojej smrti, celkom 33 rokov. Rabín Chatam Sofer bol známym nielen pre svoju zbožnosť, hlboké náboženské znalosti, dobrosrdečnosť a ušľachtilosť. Ale aj pre svoje ideovo vyhranené postoje konzervatívneho tradicionalizmu. Svoj postoj zhrnul do výrokov: „Uč sa Tóru a konaj dobro!“ a „Všetko nové Tóra zakazuje“. Tóru chápal ako prameň Božej múdrosti, prevyšujúcu všetku ľudskú múdrosť a určujúcu životný rámec človeka. Z obavy straty viery a zániku židovského národa kritizoval asimiláciu komunity s majoritou. Preto odmietal aj svetské vzdelanie. Prejavilo sa to v jeho postoji voči snahe časti prešporskej židovskej komunity založiť v meste Primärschule, poskytujúcej aj svetské vzdelanie.

Bratislava / Židovská synagóga / Stratená dominanta mesta
Systematické ničenie židovského kultúrneho dedičstva v Bratislave nastalo počas komunistickej diktatúry. Hlavnú ortodoxnú synagógu na Zámockej zbúrali v roku 1961 a zvyšok židovskej ulice spolu s neologickou synagógou na Rudnayovom námestí padol za obeť výstavbe Mosta SNP v roku 1969. Dnes na mieste tejto synagógy stojí pamätník venovaný obetiam holokaustu z roku 1996. © rodinný archív autorky

Pressburger Jeshiva má cveng aj dnes

Zanechal rozsiahle dielo zahŕňajúce 90 kníh a tisícky kázní, listov, básní či komentárov. Za života nesúhlasil s ich zverejnením, súhlasil, aby ich záujemcovia študovali a čítali v rukopise. Veľký význam malo jeho pôsobenie v starobylej prešporskej ješive. Škola bola centrom svetového židovského vzdelávania, na ktorej študovali aj budúci rabíni z Viedne, Londýna či New Yorku. Po jeho smrti až do roku 1940 viedli bratislavskú ješivu vždy jeho potomkovia. Po svojom odchode do Izraela a vzniku štátu Izrael založili v Jeruzaleme tzv. Pressburger Jeshiva, ktorú dodnes aj vedú.

Zakladateľ rabínskej dynastie

Na smrteľnej posteli si želal, aby bola funkcia hlavného rabína dedičná. Tomuto jeho prianiu sa vyhovelo, čím sa stal zakladateľom prešporskej dynastie hlavných rabínov. Funkcia bratislavského hlavného rabína patrila až do holokaustu jeho priamym potomkom. Je zaujímavé, že osud vymeral jeho nástupcom a potomkom po tri generácie tiež dobu zotrvania v tejto funkcii každému po tridsaťtri rokov. Posledný bratislavsky hlavný rabín z dynastie Soferovcov, pravnuk slávneho rabína, Samuel, prevzal v roku 1939 post po otcovi, ktorý emigroval do Palestíny. Tam ho o tri roky neskôr nasledoval aj on. Po skončení druhej svetovej vojny sa už do Bratislavy natrvalo nevrátili.

Zázračný rabín - legenda alebo skutočnosť

Rabín Chatam Sofer zomrel v Bratislave 3. októbra 1839. Pochovali ho v rakve zhotovenej z dosák jeho prednáškovej katedry a uložili ho na najstaršom bratislavskom židovskom cintoríne. Starobylý cintorín padol v roku 1943 za obeť výstavbe tunela pod hradným kopcom a regulácie Dunaja. Väčšinu hrobov exhumovali a ostatky preniesli na neďaleký Nový ortodoxný cintorín. Na pôvodnom mieste ponechali dvadsaťtri hrobov významných bratislavských rabínov a učencov, sústredených okolo hrobu Chatama Sofera a prekryli ju betónovým stropom.

Pamätník Chatama Sofera v Bratislave
Pamätník Chatama Sofera v Bratislave. Zdroj: jewishbratislava.sk

K záchrane rabínskeho okrsku pred zničením mohla v oboch totalitných režimoch dopomôcť tradovaná legenda o zázraku či tajomnej kliatbe Chatama Sofera. I napriek tomu, že v šesťdesiatych rokoch minulého storočia zbúrali v meste dve synagógy a historickú Židovskú ulicu, pietu rabínskeho okrsku sa neodvážili narušiť. Toto miesto sa do povedomia ľudí zapísalo ako Mauzóleum, Pamätník či Memoriál Chatama Sofera. Dnes je po jeruzalemskom Múre nárekov druhou najvýznamnejšou svätyňou ortodoxného židovstva.

Chatam Sofer / Pamätník v Bratislave
Pamätník Chatama Sofera. Zdroj: jewishbratislava.sk

Príbeh Pamätníka Chatama Sofera ožíva na výstave

Výstavu Dvadsať rokov Pamätníka Chatama Sofera sme avizovali TU. “Bol to unikátny projekt a my chceme vysvetliť význam a príbeh tejto pamiatky Bratislavčanom aj návštevníkom nášho mesta. V samotnom Pamätníku sa to nedá, je to posvätné pútnické miesto s hrobmi, nie výstavný priestor. Preto vystavujeme u nás v Židovskom komunitnom múzeu. Pre našu komunitu je to zároveň dvojité výročie, naše múzeum sme otvorili 17. júna 2012, oslavujeme desiate narodeniny,” približuje výstavu riaditeľ Židovského komunitného múzea Maroš Borský. Výstava potrvá do 9. októbra 2022. Židovské komunitné múzeum na Heydukovej ulici v Bratislave je otvorené vždy v piatok a v nedeľu od 10.00 do 16:00 (okrem 7.8. a 25.9.).

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Prešporčania pred francúzskym vojenským súdom v období napoleonských vojen

Prečo skončili Prešporčania pred francúzskym vojenským súdom?

Výstava zachytáva tisícky pútnikov z celého sveta

Teraz si ju predstavíme. Autori ju rozdelili do dvoch častí. Prvá predstavuje fotografie Andreja Bána, na ktorých zachytáva návštevy pútnikov v Pamätníku Chatama Sofera. Hrob vzácneho rabína navštevujú nielen veriaci z celého židovského sveta. Podľa židovskej tradície, po zničení Jeruzalemského chrámu, prebýva Šechina (Božia prítomnosť) na hroboch cadikov (spravodlivých ľudí/učencov Tóry). Preto sa tieto miesta navštevujú aj za účelom modlitby. Ortodoxní pútnici cestujú k Pamätníku Chatama Sofera i tisíce kilometrov, aby tu rozjímali a zahĺbili sa do modlitieb. Pravidelne sem z izraelského mesta Bnei Brak chodieva aj rabín Samuel Weiss, ktorého starý otec sa v rokoch 1943 – 1944 podieľal na záchrane hrobov v Bratislave. Medzi mnohými významnými osobnosťami, ktoré toto pietne miesto navštívili je aj Albert Einstein či Hillary Clinton.

Dozviete sa i to, ako Pamätník stavali

Druhá časť výstavy predstavuje príbeh Pamätníka Chatama Sofera a pôvodného cintorína počas rôznych období až po súčasnosť. Momenty z výstavby tohto unikátneho architektonického diela zobrazujú fotografie z archívu architekta Martina Kvasnicu. Osobitné miesto na výstave venujú pamiatke Abrahama Romiho Cohna, rodákovi z Bratislavy, ktorý bol hnacím motorom výstavby Pamätníka.

Zdroj foto: jewishbratislava.sk, Silvia Mária Petrovits / archív autorky

Miroslav Válek
História Literatúra Osobnosti

Miroslav Válek mal rád whisky aj literatúru

Keď mal 13 rokov, napísal prvú báseň. Neskôr tvoril denne aj 14 hodín, pričom jeho poézia plynula z hĺbky duše. Sám život dokázal vtkať len do niekoľkých veršov. A keď sa nevenoval svojej práci, nadšene sa staral o svoje akváriové rybičky. Miloval whisky i literatúru. Aj to o sebe Miroslav Válek prezradil v jedinečnom rozhovore […]

Read More
Vianočné trhy v Mozartovom meste
Cestovanie História Lifestyle News Odporúčame Podujatia PR

Vianočné trhy v Mozartovom meste

Návšteva vianočných trhov je pre mnohých tradíciou a jedným zo symbolov najkrajšieho obdobia v roku. Mesto Mozarta je ako stvorené pre rozprávkovú atmosféru (pred)vianočného obdobia! Vianočný trh v Salzburgu s neopakovateľnou atmosférou pohody patrí medzi najstaršie a najkrajšie. Svoju tradíciu píše už 500 rokov. Jeho vianočné trhy, adventné koncerty a tradičné podujatia očaria každého návštevníka. Nájdete tu nádhernú […]

Read More
Ladislav Mednyanszký / Medňanský
História Osobnosti Výtvarné umenie

Ladislav Medňanský – významná postava stredoeurópskeho maliarstva

Tento rok sme si pripomenuli 170 rokov od narodenia významného maliara Ladislava Medňanského (Mednyanszký, *23. 4. 1852 Beckov – †17. 4. 1919 Viedeň). Bol jednou z najvýznamnejších a najoriginálnejších osobností prelomu 19. a 20. storočia. Nový rozmer v Medňanského umeleckom smerovaní znamenal jeho prvý pobyt v Barbizone. Barbizonské chápanie krajiny bolo v súlade s jeho […]

Read More
Translate »