Patrí k najkrajším palácom Bratislavy. Je domovom mnohých umeleckých skvostov a palácom umenia i kultúry. Poznáte Mirbachov palác v susedstve františkánskeho kostola - najstaršieho chrámu v meste Bratislava, kedysi sídlo šľachty, dnes Galérie mesta Bratislavy?
Neďaleko Starej Radnice na konci Františkánskeho námestia stojí palác umenia. Hneď oproti vchodu do najstaršieho najstaršieho bratislavského kostola patriaceho františkánom, stojí v celej kráse rokokový Mirbachov palác. Tento palác patrí k najzachovalejším budovám v pôvodnej architektúre starej Bratislavy, niekdajšieho Prešporka. A tak si o ňom niečo povedzme. Často striedal majiteľov, než sa v ňom natrvalo udomácnili umelecké zbierky a Galéria mesta Bratislavy. Dôvod? Vraj v ňom strašilo.
Miesto s dlhou tradíciou
Rokokový klenot stojí na mieste starej zástavby, ktorá sa spomína už v roku 1459 ako Curia Civitas alebo Weite Hof. Ešte v 2. polovici 17. storočia na mieste dnešného Mirbachovho paláca stála drevená stavba, v ktorej sa podľa záznamov konali v roku 1666 evanjelické bohoslužby. Majitelia budovy sa rýchlo striedali. Vlastnil ho zámožný rod Illésházy, potom mesto, kedy priestory slúžili aj ako divadelný priestor. Počas jedného predstavenia v nich vypukol požiar.
Ten pohltil javisko, kulisy i steny dvorany. Žiaľ, vyžiadal si aj obete na životoch. Ráno našli obyvatelia len jeho obhorené múry. Po požiari parcelu, na ktorej divadlo stálo, kúpil pivovarník Michael Spech. Nechal strhnúť starú stavbu a na niekoľkých parcelách v rokoch 1768 – 1770 nechal vybudovať krásny, honosný palác. Michael Spech po dokončení stavby v paláci však nebýval. Zato v jeho pivnici uskladňoval sudy plné piva a vína. Zanedlho po dokončení stavby palác predal.
Strašidelný palác
Majitelia paláca s rokokovou výzdobou sa často striedali. Skutočnosť, že v ňom nikto dlho prebývať nevydržal, snáď prispela vzniknúť strašidelným legendám. Za všetky spomeňme autorskú povesť z pera Ivana Szabóa, ktorú nájdete v jeho knihe Prešporsko-bratislavské strašidlá. Podľa nej v paláci strašili obete požiaru.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Po grófovi Imrichovi Csákym v ňom bývali Nyáryovci, Sirányovci či barón Vay. A po nociach sa, vraj, po komnatách paláca potulovali duše obetí požiaru v divadle. Keď raz, v jednu noc nevedela barónka Vayová zaspať, všimla si poletujúce blikajúce svetielko. Ako hovorí povesť, sledovala svetielko až do pivnice, kde ich boli stovky. No a to je posledná stopa po barónke, ktorú už potom nikto nikdy nevidel. Keďže sa s jej zmiznutím stratili aj svetielka, hovorí sa, že sa obetovala, aby vykúpila duše obetí požiaru. Barón Vay znášal stratu manželky ťažko a palác predal. Stále sa však tradovalo, že v pivnici počuť nárek ženy. Podľa iných legiend mali v paláci strašiť duchovia františkánov i mestskej honorácie, pretože pod chodníkom a čiastočne aj pod palácom je situovaná časť z mnohých františkánskych krýpt.
Aristokratický skvost
Vráťme sa však od mýtov k faktom. Ako prvý majiteľ rokokového krásavca je zaznamenaný gróf Imre Csáky (1781 – 1813). No do začiatku 20. storočia mal palác ďalších piatich vlastníkov. Predposledným bol v rokoch 1908 – 1916 gróf Koloman Nyáry, ktorého mohutný a krásny rodový erb je ozdobou tympanónu v hornej strednej časti fasády. Posledným majiteľom paláca bol gróf Dr. Emil Mirbach, po ktorom tento palác poznajú Bratislavčania i turisti.
Článok pokračuje pod reklamou
Po dejinných turbulenciách – rozpad Rakúsko-Uhorska, vznik ČSR, obdobie slovenského štátu počas druhej svetovej vojny a následne obnova ČSR – prechádza palác v máji 1948 definitívne do vlastníctva mesta Bratislavy, ktoré v ňom v roku 1975 zriadilo Galériu mesta Bratislavy. A tú v paláci nájdeme dodnes.
Plný šľachtického vkusu
Ako sme si už povedali, Mirbachov palác patrí k rokokovým stavebným klenotom Bratislavy. Svoju podobu dostal na konci 18. storočia, pričom plne odráža výtvarný vkus aristokracie. Jeho typickým znakom je ornament rokaj, ktorý hojne nachádzame najmä na fasáde budovy Mirbachovho palác.
Rokaj sa vyvinul zo symetrického klasického mušľového ornamentu, jeho rôzne druhy boli zostavované do vzorkovníc a používané architektmi, remeselníkmi a umelcami na výzdobu nábytku, rámov, zbraní a pod. Dodajme, že pre tento ornament je príznačná hybná nesúmernosť a členitosť, ktorá rokoko odlišuje od symetrického baroka. Pritom však pôdorysné dispozície a rozvrhy priečelí dodržiavajú osovosť a symetriu.
Antický motív na nádvorí Mirbachovho paláca
Po vstupe do paláca (pričom spomeňme, že funkčná je len jedná brána, tá v pravo je iba ozdobou) človeku do očí udrie antika. Na nádvorí paláca sa nachádza historická kráska – bronzové súsošie Tritón a nymfa z dielne rakúskeho neobarokového sochára Viktora Oskara Tilgnera.
Bratislavský rodák Viktor Tilgner patril k významným umeleckým osobnostiam svojej doby, o čom svedčí viacero zachovaných diel. Pri tomto diele sa inšpiroval s antickým príbehom o bohovi – polorybe-poločloveku Tritónovi, synovi boha mora Poseidóna, ako unáša morskú nymfu Néreovnu. Príbeh v Tilgnerovom sochárskom podaní pôsobí mimoriadnou dynamickosťou a pohybom. Umenovedci predpokladajú, že inšpiráciu pre svoje dielo našiel vo figurálnej maliarskej kompozícii rakúskeho umelca Hansa Makarta.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Mirbachov palác vábi aj nádherným interiérmi
Mirbachov palác je nielen krásny zvonka, ale aj vo svojich interiéroch. V priestoroch prvého poschodia, ktoré sa odborne nazýva aj piano nobile, sa zachovalo najviac pôvodných interiérových prvkov z rokokovej výzdoby paláca. Sú svedkami remeselného majstrovstva a filigránstva starých remeselníkov. Určite si všimnete kachľové pece, drevené obloženie stien, konzolový stolík, zrkadlá alebo aj vzácnu štukovú výzdobu stropov. Na prvom a druhom poschodí sa zachovali tiež originálne dvere a okná s remeselne prepracovaným mosadzným kovaním a kľučkami.
Palác umenia
Priestory Mirbachovho paláca boli domovom umeleckých zbierok už v minulosti. Svoje rozsiahle umelecké zbierky tu podľa zachovaných prameňov mala rodina Nyáryovcov de Bedegh, ale aj posledný šľachtický vlastník paláca gróf Emil Mirbach. Ten väčšinu interiérového zariadenia od Nyáriovcov odkúpil.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Aj dnes je domovom vzácnych umeleckých zbierok. V priestoroch Mirbachovho paláca sa nachádza niekoľko stálych expozícií Galérie mesta Bratislavy. Nájdete tu expozíciu prezentujúcu diela stredoeurópskeho barokového maliarstva a sochárstva. Obrazy a sochy boli vybrané tak, aby čo najkomplexnejšie predstavili bratislavské umelecké dianie obdobia baroka, zasadené do širšieho stredoeurópskeho kontextu. Ťažisko zbierkovej expozície tvoria diela maliarov ako Josef Kurtz, Daniel Schmideli, Paul Troger, Franz Anton Palko, Franz Anton Maulbertsch a sochárov ako Andreas Johann Eglauer a Franz Xaver Messerschmidt. Miesto v expozíciach majú aj diela neznámych umelcov.
Tiež grafické kabinety majú svoj domov v priestoroch Mirbachovho paláca. Tvoria interiérovú výzdobu dvoch miestností prvého poschodia Mirbachovho paláca, ktorú si objednal pravdepodobne jeden z pôvodných vlastníkov budovy. Výnimočné sú nielen svojimi rokokovou štukou zdobenými stropmi, ale aj dreveným obložením, do ktorého je vsadených 290 grafických listov, rytín, leptov a mezzotínt z druhej polovice 17. a 18. storočia, ktoré boli sekundárne kolorované neznámymi autormi.
290 grafických klenotov
V svetskom kabinete je v jednotlivých paneloch v štvorúrovňovej dekoratívnej inštalácii umiestnených 84 grafických listov. Sú francúzskej, talianskej a anglickej proveniencie. „Kolekcia pozostáva z pastorálnych, alegorických, historických, mytologických, žánrových a dvoch biblických tém. Najpočetnejší je súbor diel s námetmi zo života Márie Medicejskej podľa predlôh flámskeho maliara Petra Paula Rubensa. K ďalším zaujímavým grafikám patria rytecké interpretácie predlôh Françoisa Bouchera, Charlesa Josepha Dominiqua Eisena, Jeana-Baptistu Le Princea, Pierra Mignarda, Louisa de Boullognea, Pietra da Cortonu či Angeliky Kauffmanovej,“ ako sa môžeme dočítať na stránkach Galérie mesta Bratislavy.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
V biblickom kabinete sa nachádza 206 grafických listov rôznych veľkostí s výlučne sakrálnymi námetmi. V strednej časti troch stien sú umiestnené pozoruhodné diela talianskej proveniencie väčšieho formátu. Po krajoch a na východnej stene sú to zasa menšie grafiky holandského, nemeckého, francúzskeho a talianskeho pôvodu.
„Najrozsiahlejšia séria grafík je dielom holandských umelcov Caspara a Jana Luykenovcov a Francesca Antonia Meloniho. Spomenúť možno aj grafické listy vytvorené podľa predlôh Jacopa Amigoniho, Giuseppe Zocchiho, Giovanniho Battistu Pittoniho, Pietra Longhiho, Francesca Moarda alebo Sébastiena Le Clerca. Viaceré diela, napríklad podľa predlôh Franza Sigrista st., Gottfrieda Bernharda Göza, rytcov Jakoba Gottlieba Thelotta a pravdepodobne Georga Philippa II. Rugendasa, vydalo nemecké vydavateľstvo Johanna Georga Hertela,“ informuje Galéria mesta Bratislavy svojich návštevníkov. Od roku 1975 sú tieto diela po pamiatkovej rekonštrukcii Mirbachovho paláca prístupné návštevníkom ako súčasť stálych expozícií GMB.
—
Foto: archív GMB, Wikimedia Commons a Silvia Mária Petrovits
Zdroj: GMB, MUOP
*** Posledná aktualizácia – reload fotografií z dôvodu technickej chyby: 2025-11-13 (teva) ***
