
Divadelné prázdniny sú v plnom prúde, a tak je ten správny čas na bilancovanie, opravy, prípravy i oznamovanie plánov na nasledujúcu sezónu. Ako svoju uplynulú sezónu hodnotí banskobystrická Štátna opera? Aké má plány v nasledujúcej sezóne? Prezradíme!
Ako už tradíciou býva, cez prázdniny ani Štátna opera nie je otvorená pre návštevníkov. No čulý ruch je tam i teraz. Prebieha totiž príprava novej sezóny po technickej, organizačnej aj umeleckej stránke. Treba reagovať na nové výzvy, vytvárať nové a nové podujatia pre divákov. V podstate napĺňajú tak známu frázy „Odišiel kráľ, nech žije kráľ!“ No je to aj čas bilancovania.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
V uplynulej sezóne uviedla Štátna opera štyri premiérové tituly
Ako hodnotí uplynulú sezónu Štátna opera? “Máme za sebou krásnu sezónu 2022/2023, počas ktorej sa nám mnohé podarilo, vytvorili sme krásne premiéry, privítali vzácnych umelcov, uhostili tisícky návštevníkov. Stojí za to sa k našej uplynulej sezóne vrátiť, aj keď „nový kráľ“ už stojí predo dvermi,” zaznieva z našej poprednej opernej scény. Do dramaturgie Štátnej opery pribudli štyri pekné inscenácie, ktoré si našli svojich priaznivcov v radoch divákov i kritiky naprieč tlačou. Samozrejme, rezonovali aj repertoárové tituly.

Potešili priaznivcov tradičného i modernejšieho poňatia
Prvou z nich bola operná klasika Predaná nevesta Bedřicha Smetanu. Toto dielo malo vo svojej prvej verzii premiéru v marci 1866 v Prozatimním divadle. Zakrátko sa stala stálicou operných scén, evrgrínom, zlatým fondom českej a aj svetovej opery – napriek jej výrazne ľudovému koloritu veľmi skoro prekročila rámec národnej hudobnej literatúry. Táto česká národná opera sa opakovane inscenuje aj na slovenských javiskách. Štátna opera sa k nej vrátila po 21 rokoch od jej posledného uvedenia. Hudobne ju naštudoval a diriguje Ján Procházka. Réžie novej produkcie sa ujala predstaviteľka najmladšej režisérskej generácie Zuzana Fischer.
Operetný záver roka 2022
Koniec kalendárneho roka už tradične patril operete. A tak tomu bola aj v roku 2022. Štátna opera uviedla, ako sme avizovali, dielo Paganini, ktorého autorom je majster svojho remesla Franz Lehár. Ako už názov napovedá, námetom diela sa stal život husľového virtuóza Niccola Paganiniho (1782 – 1840), ktorý sa už počas svojho života sa stal neprekonateľnou hudobnou legendou. Jeho sláva v jeho dobe dala prirovnávať jedine k sláve veľkých operných hviezd.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Žil búrlivý život a milenkami sa mu stávali najmä ženy z vyššej spoločnosti. Tieto vzťahy sprevádzali početné škandály. Niet sa tak preto čo čudovať, že príbeh jeho života zaujal i známeho operetného skladateľa Franza Lehára. Dielo po prvýkrát uviedli v roku 1925 a skladateľ Paganinim začal novú éru vo svojej tvorbe. Tá sa hudobne blížila opere – bola viditeľne ovplyvnená Puccinim a odhodlal sa i pre využitie smutného záveru namiesto konvenčného happy-endu.

Dielo hudobne naštudoval a dirigoval Ján Procházka, réžiu a choreografiu vytvorila domáca umelkyňa Dana Dinková. Za zmienku stojí i fakt, že k Paganiniho piesňovým textom, ktoré vytvoril Koloman Čillík v roku 1974, pribudli úplne nové prozaické texty z dielne Alžbety Lukáčovej.
Na úvod roka Anna Karenina
Prvou premiérou v kalendárnom roku 2023 bola Anna Karenina – tanečná adaptácia svetoznámeho románu Leva Nikolajeva Tolstého. V centre príbehu stojí žena – emancipovaná šľachtičná, ktorá túži po láske a naplnení, no naráža na dobovú morálku ruskej spoločnosti 19. storočia. Skutočnosť, že sa ako vydatá žena s dieťaťom zamiluje do mladého grófa Vronského dáva tušiť drámu. Anna chce s atraktívnym grófom prežiť život, verí v jeho oddanosť. Preto robí rozhodnutia v prospech lásky, verí vo víťazstvo – a kladie nám otázky aktuálne i dnes: Je sloboda mužov a žien rovnaká? Môže byť človek šťastný, ak robí iných nešťastnými? Prináša boj radosť z víťazstva? „Anna Karenina“ je príbehom o veľkej láske i o osude, ktorému nemožno uniknúť.

Javiskovú podobu tomuto dielu dal choreograf a režisér Peter Dedinský, po hudobnej ho naštudoval a dirigoval Igor Bulla. Inscenácia sa stala prvým samostatným titulom baletného súboru po jeho zmene na samostatné umelecké teleso.
Záver sezóny korunoval klenot verizmu
Poslednou premiérou sezóny 2022/2023 sa stala tvordejstvová opera talianskeho verizmu Andrea Chénier, ktorá zároveň patrí k vrcholom tvorby konca 19. storočia. Skladateľ Umberto Giordano vládol schopnosťou vytvoriť silnú dramatickú hudbu s intenzívnym citovým nábojom. Orchestrálna inštrumentácia hýri farbami a vokálne línie chytajú za srdce – aj preto toto dielo patrí k zlatému fondu svetovej opery, ku ktorému sa operné domy vracajú znovu a znovu. Libreto vytvorené L. Ilicom vzniklo bez literárnej predlohy, no je založené na živote reálnej historickej osobnosti francúzskeho básnika Andrého Chéniera. Práve prostredníctvom jeho pohnutého života sa diváci môžu preniesť do dynamickej doby Veľkej francúzskej revolúcie (1789).
Témou opery je však viac ako politické udalosti tej doby, láska v čase spoločenských zmien: krehký a nepraktický básnik stojí uprostred drásavej revolučnej reality a napokon jej podľahne. Základom opery je teda kontrast: lyrická láska uprostred revolučného besnenia, lyrické kantilény Chéniera a Maddaleny sú v protiklade k vypätým ansámblovým scénam. Podstatou opery sú však ľahko zapamätateľné melódie a silný emotívny zážitok z hudby.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
S medzinárodným castom
Inscenáciu pripravil osvedčený umelecký tandem: režisérka Andrea Hlinková, kostýmový výtvarník Boris Hanečka a scénografka Miriam Struhárová. Dielo hudobne naštudoval a diriguje taliansky dirigent Stefano Romani. Za zmenku stojí skvelé medzinárodné obsadenie. V úlohe Andeu Chéniera sa alternujú Alberto Profeta (Taliansko) a Zi-Zhao Guo (Čína). Rolu Maddaleny di Coigny stvárňujú slovenské sopranistky Patrícia Malovec a Mária Porubčinová. Úlohu Carla Gérarda naštudovali Šimon Svitok a Zoltán Vongrey. Opera „Andrea Chénier“ sa stala highlightom, a zároveň úspešným vyvrcholením uplynulej divadelnej sezóny 2022/2023.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Aké plány chystá na nastávajúcu sezónu, prezradíme v druhej časti článku už zajtra!
—
TS, Štátna opera, www.stateopera.sk
Foto: archív Štátnej opery, Eduard Genserek, Zdenko Hanout, Juraj Žilinčár
Zdroj: Štátna opera
*** Správu sme redakčne upravili (red). ***