Hudba a Veľká noc k sebe neodmysliteľne patria. Sviatočnými koncertami si sviatky jari pripomenú tohto roku viaceré orchestrálne telesá i menšie komorné súbory. Tradícii svojich veľkonočných koncertov s exkluzívnymi hosťami a slávnostným programom nielen v budove Reduty zostáva verná Slovenská filharmónia aj počas jubilejnej sezóny.
Utíšiť sa, duchovne pookriať a naladiť sa na nadchádzajúce sviatky sa môžete už na Kvetnú nedeľu a najmä počas nasledujúcich dní Veľkého týždňa. Slovenská filharmónia ponúkne tradičný program v rámci cyklu Hudby v chrámoch, ale aj hviezdnych hostí na mimoriadnej koncertnej dvojici v budove bratislavskej Reduty. Veľká noc so Slovenskou filharmóniou tak bude i tohto roku výnimočná a exkluzívna.
Veľkonočný koncert opäť v Katedrále sv. Martina
Prvý tohtoročný sviatočný koncert prinesie popoludnie Kvetnej nedele do Katedrály sv. Martina v Bratislave. V rámci cyklu Hudby v chrámoch sa ňou i teraz rozoznie klenot svetovej klasickej hudobnej literatúry – dielo Sedem posledných slov nášho Spasiteľa na kríži od Josepha Haydna. Toto tradičné dielo, ktoré v predveľkonočnej Bratislave zaznieva rok čo rok, uvedú členovia Slovenského komorného orchestra s umeleckým vedúcim Ewaldom Danelom aj v 75. sezóne. Veľkonočný koncert na Kvetnú nedeľu v symbolickom čase o 15.00 hod. pripomenie udalosti Veľkého piatku.
Slovenský komorný orchester pod vedením pána Ewalda Danela nadviaže na predveľkonočnú úspešnú tradíciu uvádzania Haydnovho diela nielen v Bratislave, ale aj v Dome umenia SF v Piešťanoch. Tam ho uvedú v stredu 27. marca 2024 večer. Veľkonočným koncertom bude návštevníkov umeleckým slovom sprevádzať člen činohry SND pán Štefan Bučko.
Dielo, ktoré uchvacuje i dnes
Orchestrálnu skladbu Sedem posledných slov nášho Spasiteľa na kríži si u Josepha Haydna v roku 1786 pre pobožnosť Veľkého piatku objednala cirkevná obec v Oratoriu de la Santa Cueva v španielskom meste Cádiz. Tá ho požiadala, aby napísal hudbu na „sedem posledných slov nášho Spasiteľa na kríži“. Je pritom jedným z najosobitejších hudobných diel obdobia osvietenstva. Haydn následne autorizoval jej viaceré verzie, v roku 1787 ju upravil pre sláčikové kvarteto, neskôr pre sólový klavír a existuje aj v podobe oratória s pridanými sólistami a zborom.
V cádizskom kostole bolo zvykom uviesť každoročne v predveľkonočnom období jedno oratórium. Na pravé poludnie sa všetky dvere zatvorili a zaznela hudba. Po predohre vystúpil biskup na kazateľnicu, vyslovil prvé zo siedmich slov Božieho Syna a rozjímal nad ním. Keď skončil, zostúpil z kazateľnice a pred oltárom sa vrhol na kolená. Túto pauzu vyplňovala hudba. Následne biskup ešte šesťkrát vystúpil na kazateľnicu a na konci každého rozjímania zaznel do ticha orchester. Aj toto dielo sa uvádzalo tak, že kňaz vždy prečítal zodpovedajúci citát z jedného z evanjelií, po ktorom nasledovala časť Haydnovho cyklu.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Napriek tomu, že jednotlivé časti cyklu sú si veľmi podobné z hľadiska formy aj dĺžky, Haydn ich skomponoval s úžasnou hudobnou nápaditosťou a s pestrým využitím bohatej zvukovej farebnosti a expresivity. Pomocou relatívne jednoduchých hudobných prostriedkov tu dosahuje nesmierne napätie. Dramatické prvky plynulo strieda s okamihmi tichej radosti subtílnych harmonických línií a priam nebeskej čistoty. Haydn popísal svoju víziu diela takto: „V každej časti diela som sa snažil vyjadriť obsah textu výlučne prostredníctvom inštrumentálnej hudby tak, aby zapôsobila čo najhlbším dojmom na každého poslucháča.“ Pozoruhodné dielo sa okamžite zaradilo medzi klenoty svetovej klasickej hudobnej literatúry.
INZERCIA / Článok pokračuje pod reklamou
Už počas Haydnovho života sa stal tento opus jedným z jeho najslávnejších diel. Aj po vyše dvesto rokoch je duchovné posolstvo tohto diela a expresívna sila rovnako uchvacujúca a sugestívna ako v dobe jeho vzniku. Je to vďaka Haydnovej schopnosti, ako dokázal uchopiť obsah evanjelického textu a skĺbiť poetickú i hudobnú symboliku do fascinujúceho celku.
Veľká noc ovládne aj bratislavskú Redutu
Oslava nadchádzajúcich veľkonočných sviatkov rezonuje aj v bratislavskej Redute. V stredu a vo štvrtok 27. a 28. marca 2024 o 19.00 sú na programe Veľkonočné koncerty v bratislavskej Redute, ktoré návštevníkom ponúknu duchovnú kantátu Stabat mater, op. 58 Antonína Dvořáka. Je jednou z najvrúcnejších a najdojímavejších duchovných kompozícií skladateľa a práve ňou si Slovenská filharmónia opäť pripomenie Rok českej hudby.
Dielo uvedie orchester Slovenská filharmónia, Slovenský filharmonický zbor (zbormajster Jan Rozehnal) a kvarteto skúsených sólistov, ktorých povedie mladý skúsený slovenský dirigent Ondrej Olos, pôsobiaci v Českej republike. Sólisti sú iste dobre známi bratislavskej i európskej verejnosti, keďže pravidelne stvárňujú ťažiskové postavy vo viacerých operných domoch. Konkrétne to budú sopranistka Eva Hornyáková, mezzosopranistka Jana Kurucová, tenorista Pavol Bršlík a basista David Szendiuch.
Skladateľ komponoval toto dielo pomerne mladý – 35-ročný na text stredovekej náboženskej sekvencie, ktorá pravdepodobne pochádzala z pera talianskeho františkánskeho mnícha Jacopone da Todiho Text hovorí o utrpení Kristovej matky pod krížom, na ktorom umiera jej syn. Dvořák rozčlenil predlohu do desiatich častí. Ako podnet pri komponovaní oratória sa pripisujú tragické udalosti v jeho živote – úmrtie troch detí. Premiéra Stabat mater sa uskutočnila 23. decembra 1880 v Prahe pod taktovkou Adolfa Čecha na koncerte spolku Jednota umelcov hudobných, ktorému je dielo venované.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Veľký úspech mala aj londýnska premiéra v roku 1883. O rok neskôr bol k ďalšiemu uvedeniu prizvaný aj Antonín Dvořák. Uvedenie Stabat mater 13. marca 1884 v londýnskej Royal Albert Hall znamenalo Dvořákov prvý veľký zahraničný skladateľský i dirigentský úspech. Stabat mater je u nás aj vo svete často uvádzaným vokálno-inštrumentálnym titulom. Je nielen mimoriadne sugestívnym zhudobnením textu o utrpení matky, ktorej syn zomiera na kríži, ale aj nadčasovou výpoveďou o ľudskom zármutku a nádeji.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Vstupenky na veľkonočné koncerty sú v predaji v Pokladnici SF vo všetky pracovné dni od 12.00 – 18.00 a hodinu pred koncertom alebo online na filharmonia.sk.
—
TS, Slovenská filharmónia, www.filharmonia.sk
Foto: Peter Brenkus, Silvia Mária Petrovits, archív SF a umelcov
Koláž: Silvia Mária Petrovits
Zdroj: Slovenská filharmónia
Redakciu informovala a fotografie poskytla Martina Tolstova, tlačová tajomníčka SF
*** Správu sme redakčne upravili (red) ***
Posledná aktualizácia: 2024-03-23 (admin)