V prvý februárový týždeň ponúka Slovenská filharmónia nielen klavírny recitál v znamení Roku českej hudby, ale aj ochutnávku svojho blížiaceho sa turné. Sprevádzať ju pritom bude 31-ročný chorvátsky klavirista Lovre Marušić, pre ktorého bude táto koncertná dvojica bratislavským filharmonickým debutom. Svoj program predstavia aj už v stredu a vo štvrtok aj bratislavskému publiku pod taktovkou šéfdirigenta Daniela Raiskina.
Februárová symfonická dvojica koncertov šéfdirigenta Daniela Raiskina so Slovenskou filharmóniou zaznie v Koncertnej sieni SF v trochu netradičnom čase, keďže už v piatok 9. februára 2024 odchádza Orchester Slovenská filharmónia, šéfdirigent Daniel Raiskin a klavirista Lovre Marušić na turné do Slovinska a Chorvátska. Bratislavskému publiku dajú program svojho turné ochutnať už stredu a vo štvrtok 7. a 8. februára 2024 o 19.00. Sólistom večerov bude chorvátsky klavirista Lovre Marušić, držiteľ striebornej medaily a 2. ceny na Cleveland International Piano Competition 2021.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
V jeho interpretácii zaznie Koncert pre klavír a orchester č. 4 G dur, op. 58 Ludwiga van Beethovena. Pred štvrtkovým koncertom 8. februára 2024 o 18.15 sa uskutoční vo foyeri SF stretnutie so šéfdirigentom Danielom Raiskinom, ktoré vedie a tlmočí dramaturg SF Juraj Bubnáš.
Od Čarovnej harfy k Beethovenovmu reformnému dielu
Koncerty otvorí predohra Franza Schuberta Čarovná harfa k rovnomennej melodráme, ktorá sa stratila. Hoci sa na svetových javiskách neuchytila, táto predohra sa hráva dodnes. Ďalším bodom na programe je už spomenutý Koncert pre klavír a orchester č. 4 G dur op. 58. Jedno z reformných diel Ludwiga van Beethovena zaznie v interpretácii klavírneho virtuóza Lovre Marušića.
Bonnský rodák Beethoven ho skomponoval v roku 1806, v susedstve Husľového koncertu D dur a Symfónie č. 4 B dur op. 60. Po premiére v Theater an der Wien v roku 1808 dielo upadlo do zabudnutia a o jeho vzkriesenie sa zaslúžil Felix Mendelssohn Bartholdy. Spolu so Škótskou symfóniou ho uviedol na svojej poslednej návšteve Londýna v roku 1847.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Tento koncerte je jedným z príkladov jeho ambícií posúvať chod udalostí vpred. Od vstupných taktov, zverených nečakane klavíru bez orchestrálnej expozície sa odohráva pred poslucháčom nádherný príbeh. Vo finále pozorné ucho začuje náčrty témy Finále Deviatej symfónie. Úplnou raritou je však stredná časť, prosebné sekvencie klavíra narážajú na drsný zvuk orchestra, predzvesť expresívnych diel autorov 20. storočia.
K slovu sa dostane aj dedičstvo neskorého romantizmu. V tvorbe bratislavského rodáka Franza Schmidta sa spája s novými smermi 20. storočia. Dramaturgia dvoch večerov prinesie vôbec prvé uvedenie Symfónie č. 3 A dur prešporského rodáka skladateľa, klaviristu, violončelistu a dirigenta Franza Schmidta na pódiu Slovenskej filharmónie.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
„Dôležitým pre Schmidta bol kontakt s Rudolfom Maderom, organistom v Dóme sv. Martina. V roku 1888 sa rodina presťahovala z Bratislavy do Viedne, kde Franz Schmidt nastúpil na konzervatórium a študoval hudobnú teóriu a hru na violončele. Jeho talent mu zabezpečil miesto u Viedenských filharmonikov, hrával tiež v opere, kde v tom čase dirigoval Gustav Mahler. V roku 1901 sa stal pedagógom, neskôr riaditeľom a rektorom hudobnej akadémie, dnes Universität für Musik und darstellende Kunst. Franz Schmidt zomrel 11. februára 1939 v Perchtolsdorfe pri Viedni,“ uvádza muzikológ Andrej Šuba o skladateľovi v texte ku koncertom. „Tretia symfónia, ktorú skladateľ prihlásil do súťaže nahrávacej spoločnosti Columbia, vznikala v rokoch 1927 – 1928. Dielo, ktoré malo na základe propozícií nadväzovať na symfonickú tvorbu Schuberta, napokon získalo cenu za najlepšiu skladbu rakúskeho autora,“ dodáva.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
TS, Slovenská filharmónia, www.filharmonia.sk
Foto: P. Brenkus, archív Slovenskej filharmónie
Zdroj: Slovenská filharmónia
Redakciu informovala Martina Tolstova, tlačová tajomníčka SF
