Prezidentka SR udelila štátne vyznamenania s dlhou tradíciou

Prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová počas štátneho aktu ocenila v nedeľu 14. januára 2024 ďalšie osobnosti štátnymi vyznamenaniami. Pri príležitosti 31. výročia vzniku Slovenskej republiky dostalo štátne vyznamenania celkom 33 osobností spoločenského, kultúrneho, a športového života. Sedem z nich udelila pritom in memoriam. Pripomeňte si tiež s nami ako štátne vyznamenania vlastne vznikli.

K udeľovaniu štátnych vyznamenaní hlavou štátu dochádza každoročne začiatkom roka počas slávnostného aktu, ktorý tradične býva veľkou spoločenskou udalosťou. A nie inak tomu bolo aj teraz. Prezidentka SR, pani Zuzana Čaputová na slávnosti v bratislavskej Redute za účasti hostí opäť ocenila zaujímavé osobnosti. Najvyššie štátne vyznamenania sú podľa prezidentky úzko spojené s našou štátnosťou. A to nielen formálne tým, že sa ich udeľovanie viaže k výročiu vzniku samostatnej Slovenskej republiky, ale aj obsahovo.

Ocenila vzory hodnôt

„Ocenené osobnosti, ich dielo a odkaz totiž definujú to, akí sme. Akým sme národom, akou sme spoločnosťou, akým sme štátom a kam sa uberáme vo svojom vývoji. Je to najlepšia verzia nás samých. Verzia oslobodená od zástupných problémov a banálnych sporov, overená nadhľadom a časovým odstupom. Pretože, logicky, často sa stávame väzňami našej každodennosti. A akokoľvek sú dnešné spory či skutky a rozhodnutia pre nás dnes dôležité, z dlhodobého hľadiska vystupujú do popredia najmä iné hodnoty – a práve to odrážajú štátne vyznamenania.“

Prezidentka vyzdvihla ich osobnostné črty a ich mimoriadne zásluhy v rôznych oblastiach boja za demokraciu, slobodu a ľudské práva. Ocenila novinársku prácu, charitatívne činy aj osobnosti z oblasti kultúry a umenia, vzdelávania, vedy a techniky či športu. Bohaté zastúpenie a skutočne fascinujúce mená malo umenie vo svojej šírke a hĺbke. „Blahoželám a zároveň ďakujem všetkým oceneným. Píšete príbeh Slovenska – svojou prácou, obetavosťou, vedeckým bádaním, odvahou, umeleckými dielami, alebo aj stopami v snehu či na ľadovej ploche. Vydržme ho spoločne písať ďalej. Som presvedčená, že príbeh písaný takýmito výnimočnými ľuďmi nám bude spoľahlivo ukazovať cestu,” uviedla prezidentka SR vo svojom príhovore.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Program moderoval hovorca prezidentky SR, Martin Strižinec. V sprievodnom programe galavečera, prenášaného aj na obrazovkách RTVS, účinkovali viacerí domáci umelci a telesá. Patril k ním vynikajúci tenorista a operný svetobežník Pavol Bršlík v sprievode klaviristu Róberta Pechanca. K účinkujúcim patrila ocenená Eva Pavlíková či Viliam Majer. Vystúpila tiež hip-hopová skupina AMO, Spevácky zbor Lúčnica so zbormajsterkou Elenou Matušovou, Detský dievčenský spevácky zbor Slovenského rozhlasu a Vojenská hudba Banská Bystrica.

Štátne vyznamenania majú korene v dávnej minulosti

História štátnych vyznamenaní má korene v minulosti, a to v podobe záslužných radov (vyznamenaní). Vyvinuli sa počas 18. storočia, kedy doplnili ponuku vojensko-duchovných – rytierskych, dynastických a dámskych rádov sčasti ich transformáciou. Na rozdiel od rádov, rady nemali organizáciu. Slúžili na odmenu zásluh vojenských, hospodárskych, politických či ďalšiu motiváciu zaslúžilých, najčastejšie vojakov. I napriek istému monarchistickému „prežitku“ sa udržali aj po rozpade Rakúsko-Uhorska v systéme štátov modernej doby. Je však pravda, že rakúsko-uhorské rády a rady (vyznamenania) zanikli zákonom o zrušení šľachtických titulov.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Na tradíciu vyznamenávania hlavou štátu nadviazala Československá republika i Slovenská republika. Udelenie (faleristicky – historická pomocná veda venujúca sa výskumom historických i súčasných rádov a vyznamenaní), správnejšie zapožičanie je ocenením nositeľa za mimoriadne zásluhy o demokraciu, obranu vlasti, hrdinské a výnimočné činy či výsledky práce. Ich udeľovanie umožnil zákon NR SR č. 37/1994 Z.z. o štátnych vyznamenaniach a v súčasnosti sa riadia zákonom 522/2008 Z.z. o štátnych vyznamenaniach v platnom znení.

Tri rady, dva kríže a medaila

Slovenská republika pozná štátne vyznamenania, ktoré predstavujú tri rady (vyznamenania) a dva kríže. Ich nominácia je v rukách NR SR alebo vlády, príp. o ich udelení rozhoduje hlava štátu samostatne. Do roku 2003 k ním patril neskôr už neprepožičiavaný Rad Andreja Hlinku. Ďalej je to Rad Bieleho dvojkríža určený pre cudzích štátnych príslušníkov.

K najčastejšie zapožičiavaným radom súčasnosti pre slovenských občanov patrí Rad Ľudovíta Štúra. Je občiansky aj vojenský a každý z nich má po tri triedy, z ktorých najvyššia je I. trieda. K štátnym vyznamenaniam patria tiež dva kríže – Kríž Milana Rastislava Štefánika a Pribinov kríž. Prvým menovaným oceňujú zásluhy na obrane štátu a záchrane životov. Za hospodársky, sociálny a kultúrny rozvoj krajiny patrí osobnostiam Pribinov kríž. Podľa stupňa zásluh oceneným prepožičia prezident patričný rad či kríž od tretej (najnižšej) až po prvú najvyššiu triedu. K štátnym vyznamenaniam radíme tiež prezidentskú medailu. Zákonodarca definuje tiež existenciu rezortných medailí a ďalších ocenení.