Novinky

Marija Jurić Zagorka – kráľovná historických románov

Marija Jurić Zagorka

Rok 2024 je tiež rokom výročí. Pred 90 rokmi začal v Chorvátsku vychádzať najdlhší chorvátsky román, ktorý číta neuveriteľných 8768 strán. V slovenskom preklade sa dostal aj na pulty kníhkupectiev. Má 24 častí a pochádza z pera najžiadanejšej chorvátskej autorky všetkých čias. Minulý rok oslávila Marija Jurić Zagorka 150. výročie narodenia. Napísala 34 strhujúcich románov, ktoré tešia generácie žien a dievčat v mnohých končinách sveta.

Mnohé z nás rady v časoch voľna siahajú ku knižným oddychovkám, a to často po niektorých tituloch aj opakovane. Určite k ním patria historické romány plné lásky, dobrodružstva, intríg a fenomenálnej imaginatívnosti. Strhujúco v nich Marija Jurić Zagorka spája milostné príbehy s chorvátskou národnou históriou. Námety na svoje romány nachádzala aj v archívoch v Záhrebe, Viedni a Budapešti či v chorvátskych povestiach. So svojimi 34 románmi a 14 drámami sa zaradila k najpredávanejším a svetovo najúspešnejším chorvátskym autorom všetkých čias. Najviac ju preslávili historické romány, ktoré začala písať okolo roku 1910. Stanka i Nera, Gordana, Tajana, Manduša či Jadranka… to sú mená len niektorých hrdiniek, ktoré nájdete na stránkach jej románov.

Na konte má milióny predaných kníh

Prelínaním pútavých, prevažne ľúbostných zápletiek a národných námetov vytvorila sériu fejtónových románov, ktoré vychádzali ako príloha Obzoru. Čitatelia netrpezlivo očakávali každé pokračovanie niektorého z jej slávnych kúskov. K ním patria rozsiahle romány ako Kňažná z Petrínskej ulice, Gričská čarodejnica, Gričská zvonárka, Slavónsky rytier, Plamene inkvizícií či viaczväzkový cyklus Gordana. Čitatelia Zagorkinu prácu obľubovali už od počiatku, no niektorí literárni velikáni tej doby a kritici jej naklonení neboli. To sa zmenilo až o niekoľko dekád. S niektorými hrami dobyla aj svet divadla či strieborného plátna. Dnes je nekorunovaná kráľovná Zagorja i chorvátskej literatúry známa po celom svete. V krajinách Európy sa doteraz predalo viac ako 10 miliónov kópií kníh tejto chorvátskej autorky. Prím hrá však Chorvátsko, kde sa ročne predá viac než 700 000 výtlačkov Zagorkinich kníh.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Antigona / Tiráž
Inovatívna Antigona v plnokrvnom komikse (recenzia)

Prvá novinárka juhovýchodnej Európy

Počas života obdivovaná, ale aj ponižovaná Marija Jurić Zagorka, sa stala jednou z najvýznamnejších chorvátskych žien vôbec. Svojou novinárskou prácou si získala rešpekt celej Európy. Táto spoluzakladateľka Zväzu chorvátskych novinárov po celý život zdôrazňovala, že je predovšetkým novinárkou a až potom spisovateľkou.

Najpopulárnejším románom z diel Zagorky, ktoré vyšli aj u nás, je jednoznačne cyklus Gričská čarodejnica. Od vydania jeho prvej časti Tajomstvo krvavého mosta uplynulo vyše 110 rokov. Ďalšie diely vychádzali v priebehu 1. svetovej vojny a po jej skončení. Aj tie zaznamenali rovnaký úspech.

Zagorka, dcéra Griča

Zagorka
Marija Jurić Zagorka (*2.3.1873 – †30.11.1957). Zdroj: wfpp.columbia.edu

Jej životný príbeh je často vnímaný tragicky, hodný jej románov. Údaje o dátume jej narodenia sa uvádzali rôzne. Podľa Slavici Jakobović Fribec, a Matriky narodených farnosti Vrbovečki Rakovec, sa Marijana Jurić so pseudonymom Zagorka narodila 2. marca 1873 v dedine Negovec pri Vrbovci ako dcéra Ivana Jurića a Josipi Dominovej. Pochádzala z dobre situovanej rodiny veľkostatkára. Detstvo prežila v chorvátskom Zagorií, ktorého dejiny neskôr autorsky spracovala. Malá Mariana vynikala v škole inteligenciou a talentom, no rodičia jej nedovolili ďalšie vzdelávanie vo Švajčiarsku, ale ju vydali za maďarského železničného úradníka. Po troch rokoch tyrania od neho utiekla do Záhrebu, kde začala kariéru novinárky. V kariérnom živote bola i neskôr úspešná, no v osobnom ani veľmi nie.

Prvá politická redaktorka

Svoju novinársku kariéru si vybudovala v spravodajstve o politických udalostiach. Publikovala v nemčine, maďarčine a najmä v chorvátčine. Prvý novinový článok v maďarčine pod názvom Egy percz vyšiel Mariji Jurić Zagorke v roku 1896 ako referentke pre maďarsko-chorvátsku politiku v časopise Obzor. Do redakcie najváženejšieho chorvátskeho denníka sa dostala na odporúčanie biskupa Josipa Juraja Strossmayera (1815 – 1905). V Obzore písala správy o politickom dianí. Istý čas bola aj korešpondentkou v Budapešti a Viedni a ako prvá žena podávala správy z chorvátskeho parlamentu. Zapájala sa aj do vtedajších politických konfliktov. Výrazne vystupovala proti maďarizácii a germanizácii svojej vlasti. Počas väznenia dvoch redaktorov Obzoru v roku 1896 sama redigovala noviny.

Blízka Československu i ženám

Po tom, čo v roku 1903 viedla v Záhrebe prvé ženské protesty a prednášala o volebnom práve žien, sa dostala do väzenia. V článkoch sa okrem politiky venovala aj rodovej rovnosti a boju za volebné práva žien. Nevynechala ani ďalšie práva žien na vzdelanie, povolanie a majetok. Keďže v tom čase bolo nemysliteľné, aby sa žena venovala žurnalistike, nemohla sa podpísať svojím menom. Svoje texty často publikovala pod mužskými pseudonymami ako Jurica Zagorski, Petrica Kerempuh či Iglica.

Hodža
Milan Hodža si Zagorku veľmi ctil. Zdroj: Wikimedia Commons

Veľmi dobré kontakty udržiavala s politickými reprezentantmi krajín, ktorých osud bol podobný jej vlasti. Novinárka, spisovateľka a bojovníčka za práva žien však mala blízko aj k Československu. Udržiavala veľmi dobré kontakty s politickými reprezentantmi ako boli T. G. Masaryk či Milan Hodža. Z anonymnej reportérky sa tak stala politická redaktorka uznávaná v Európe, ktorá informovala o všetkých dôležitých politických udalostiach v regióne. Nemlčala pri témach národnostného útlaku, sociálnych problémoch a tvrdo bojovala za práva žien. Založila a redigovala prvý ženský časopis v Chorvátsku – Ženski list, ktorý vychádzal v rokoch 1925 – 1938. Neskôr sa podpísala aj pod časopis Hrvatica. 

Pod krídlami národného buditeľa

Na presvedčenie a pod patronátom biskupa Josipa Juraja Strossmayera (1815 – 1905), zakladateľa ústredných chorvátskych vedeckých a kultúrnych inštitúcií, začala okolo roku 1910 písať historické romány. Tento národný buditeľ a politik po štúdiu teológie a obhajobe doktorátu pôsobil dva roky ako vikár v kostole sv. Juraja v Petrovaradíne (dnes súčasť vojvodinského Nového Sadu). V Pešti sa zoznámil so slovenským politikom, básnikom a spisovateľom Jánom Kollárom. Nadchol  sa pre jeho ideu slovanskej vzájomnosti a stal sa jej hlásateľom, a podobne aj Zagorka. Práve zásluhou biskupa Strossmajera sa Marija Jurić Zagorka stala prvou chorvátskou autorkou literatúry pre masy. Keď ju Strossmayer upozornil na  existenciu inkvizície, Zagorka sa „vrhla“ do výskumu. V archívoch v Záhrebe, Viedni a Budapešti skúmala dokumentačný materiál, na základe ktorého s výdatnou literárnou fantáziou budovala vzrušujúce zápletky. Príbehy vystavala s bohatou galériou románových postáv, medzi ktorými sú ženy významnými historickými aktérkami. Takto, pravdepodobne ešte za Strossmayerovho života vytvorila koncepciu diela Tajomstvo krvavého mosta, ktoré v roku 1911 začala publikovať v novinách. Stúpajúca popularita jej po vydaní románu Gordana vyniesla prezývku „kráľovná Chorvátov“ .

Josip Juraj Strossmayer
Josip Juraj Strossmayer. Zdroj: Wikimedia Commons
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Literárny fond ocenil publikácie, ktoré vydal Divadelný ústav. Sú skvelým tipom na darček pod stromček!
Literárny fond ocenil publikácie, ktoré vydal Divadelný ústav. Sú skvelým tipom na darček pod stromček!

Verná svojím ideálom

Počas 2. svetovej vojny, za vlády chorvátskeho nacistického štátu (NDH) zakázali vydávanie časopisu Hrvatica. Zagorke skonfiškovali majetok a zakázali publikovať. Zostala celkom bez prostriedkov, vďaka čomu sa náročnú životnú situáciu pokúsila riešiť nesprávne – samovraždou. Jej verní čitatelia ju však neponechali tragickému osudu. Zabránili jej v tom a poskytli jej potrebnú finančnú pomoc a starostlivosť. Vo svojom boji za zrovnoprávnenie žien pokračovala aj neskôr, v čase keď už mala podlomené zdravie. Verných čitateľov, či skôr čitateľky má po celom svete dodnes. Najvýraznejšie jej však svoju vernosť prejavujú v Chorvátsku, a to aj po viac ako 66 rokoch od jej úmrtia. Deti mnohých generácií tam dodnes nosia mená postáv z jej slávnych románov ako Siniša, Nera, Gordana, Jadranka a často aj jej umelecké meno – Zagorka. 

Marija Juric Zagorka
Marija Jurić Zagorka. Foto: Josip Puclin via Wikimedia Commons

Hoci s každým novým románom rástla spisovateľkina popularita a čitateľský úspech, súdobá literárna kritika jej naklonená nebola.

Romány dávala Zagorka písať na diktát

Dodnes sa o Mariji Jurić Zagorke vie, že svoje romány si nezapisovala sama, ale diktovala text jednej zo svojich dvoch pisárok so zavretými očami. Vraj, aby sa čo najlepšie sústredila. Zagorka je známa najmä svojou, dodnes mimoriadne populárnou literárnou tvorbou. Jej romány živo evokujú zabudnutú chorvátsku minulosť 13. až 20. storočia. Často sa sústreďujú na silné a nezávislé ženské protagonistky, ktoré prekonávali nepravdepodobné prekážky a bojovali s rôznymi patriarchálnymi a moralistickými spoločenskými tlakmi.

Zagorka / Gordana
Najdlhší chorvátsky román číta v slovenčine 24 zväzkov. Foto: Národný antikvariát

Svetovú slávu jej priniesla Gričská čarodejnica

Najpopulárnejším románom z diel Zagorky, ktoré vyšli aj u nás, je cyklus románov Gričská čarodejnica. Od vydania jeho prvej časti Tajomstvo krvavého mosta uplynulo vyše 110 rokov. Ďalšie diely tohto úspešného románu vyšli v priebehu a po skončení 1. svetovej vojny. Aj tie zaznamenali rovnaký úspech. Zagorka vďaka Gričskej čarodejnici dobyla tiež svet divadla. Podpísala sa tiež pod scenár ich divadelnej adaptácie. Známy príbeh uzrel svetlo sveta nielen v podobe činohry, ale neskôr aj v muzikálovom šate.

Napísala tiež najdlhší chorvátsky román všetkých čias

V najdlhšom chorvátskom románe Gordana pozýva Zagorka spoznať lásku na pozadí stredovekého Uhorska 15. storočia. Pre nášho čitateľa sú tieto dejinné obrazy zaujímavé aj z dôvodu, že sa odohrávali sčasti na území dnešného Slovenska. Gordana vás vtiahne a pohltí svojou dynamikou, napätím a nečakanými zvratmi. Ďalšími známymi románmi Marije Jurić Zagorky sú Jadranka, Plamene inkvizície, Gričská zvonárka, Slavónsky rytier či detektívka Kňažná z Petrinskej ulice.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Daniel Hevier medzi zrkadlami a za zrkadlami
Daniel Hevier napísal novú knihu o starých ľuďoch, pokrstil ju lístím

„Kráľovná Chorvátov“ uspela aj vo svete divadla a dobyla aj strieborné plátno

Mnohostranné profesionálne aktivity Zagorky sa prejavili aj pri vzniku chorvátskej filmovej produkcie. Ako scenáristka mala pred rokom 1945 pracovať na dvoch najvýznamnejších chorvátskych filmoch. Boli to film Matija Gubec (1917) podľa románu Augusta Šenou Roľnícke povstanie a film Gričská čarodejnica (1920), sfilmovaný na motívy jej vlastného románu. Žiaľ, ani jeden z týchto filmov sa nezachoval. Informácie o nich sú iba zo správ kritikov a filmových historikov či filmových plagátov a fotografií. 

Zagorka / Grička vještina (1920)
Stratený film Gričská čarodejnica z roku 1920 pripomínajú už len fotky vo fondoch Chorvátskeho národného archívu. Zdroj: wfpp.columbia.edu

Chorvátska kinematografia sa však snažila aj v novom miléniu natočiť slávnu tetralógiu Gričská čarodejnica. Napriek sľubne vyzerajúcim počiatkom a zaujímavým spoluprácam producentov z chorvátskeho Jadranfilmu a HRT sa však ani domáci, ani zahraniční priaznivci filmovej adaptácii tohto Zagorkinho románu nedočkali. Dočkáme sa niekedy seriálu Gričská čarodejnica so sľubovaným špičkovým obsadením európskych a amerických hercov, alebo nad ním visí nejaká kliatba neuskutočniteľnosti?

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Súťaž DRÁMA 2023 je vyhlásená
Súťaž DRÁMA 2023 je opäť tu. Nezabudnite, na prihlásenie zostáva pár dní

Zdroj foto: Wikimedia Commons, wfpp.columbia.edu

Zdroj: internet

Lóránt Chovan
Culture História News Osobnosti Výtvarné umenie

Svetobežný portrétista Lóránt Chován skonal pred 17 rokmi

Patril k svetoznámym portrétistom. Narodil sa vo Vojvodine, študoval v Maďarsku. Portrétista Lóránt Chován bol svetobežník a neraz zavítal na Slovensko, aby navštívil priateľov. Významný svetobežník skonal pred 17 rokmi. Pripomeňte si ho spolu s nami.

Read More
BIBIANA / BIB / Kam za kultúrou / Bienále ilustrácií Bratislava
Community Culture News PR Výtvarné umenie

„Vyfarbi si leto“: BIBIANA pozýva deti na skvelé workshopy s ilustrátormi

Už tretí rok ponúkne Medzinárodný dom umenia pre deti – BIBIANA originálny program „Vyfarbi si leto“ plný zážitkov. Viac informácií nájdete v článku

Read More
Kam za kultúrou? TOTO sú naše tipy na zaujímavé výstavy a podujatia (29/2024)
Cestovanie Culture Expo Kam za kultúrou News Odporúčame Podujatia PR

Kam za kultúrou? TOTO sú naše tipy na zaujímavé výstavy a podujatia (29/2024)

Kam za kultúrou v tretí prázdninový týždeň? Opäť prinášame tipy na zaujímavé výstavy a podujatia najbližších dní, ktoré sa oplatí zažiť na vlastnej koži.

Read More
Translate »