Náš tip na výstavu: Legenda zvaná Jozef Kroner v SND

Jozef Kroner Náš tip: Výstava Legenda zvaná Jozef Kroner v SND / Divadelný ústav

Tento týždeň si pripomíname 100. výročie narodenia nezabudnuteľného herca Jozefa Kronera aj výstavou Legenda zvaná Jozef Kroner. Čo sa na nej dozviete a kde ju nájdete?

Pri príležitosti 100. výročia narodenia herca Jozefa Kronera pripravili Divadelný ústav a Slovenské národné divadlo reinštaláciu a redizajn výstavy Legenda zvaná Jozef Kroner. Jej vernisáž sa uskutočnila 13. marca 2024 o 17.00 hod. v novej budove Slovenského národného divadla. Vo Foyeri Činohry SND a verejnosti bude prístupná do 13. apríla 2024.

Počas vernisáže výstavy Legenda zvaná Jozef Kroner sa návštevníkom a návštevníčkam prihovorili riaditeľka Činohry SND Miriam Kičiňová, riaditeľka Divadelného ústavu Vladislava Fekete, teatrológ a autor výstavy Karol Mišovic (v súčasnosti pôsobí v Centre vied o umení SAV) a herečka Zuzana Kronerová, dcéra Jozefa Kronera.

Čo nájdete na výstave?

Pôvodnú výstavu pripravil v roku 2019 Divadelný ústav v spolupráci so Slovenským národným divadlom a Slovenským filmovým ústavom. Redizajn výstavy pri príležitosti jej reinštalácie pripravilo SND. „Výstava ponúka stručný fotografický prelet nad bohatou kariérou Jozefa Kronera. Je tvorená chronologickou metódou, keď začína jeho pôsobiskom v martinskom divadle a nasledujúce panely sú venované jeho angažmánu v Činohre Slovenského národného divadla. Tieto panely približujú buď typológiu postáv, ktoré tu stvárňoval, alebo prehovárajú o tvorivých dialógoch s jeho dvornými režisérmi, akými boli napríklad Jozef Budský, Tibor Rakovský či Karol L. Zachar,“ vysvetlil autor výstavy, teatrológ Karol Mišovic.

Ako dodal, výstava neobchádza ani ostatné médiá, kde Jozef Kroner zanechal nezmazateľnú stopu. „Návštevníci tu nájdu zábery z niekoľkých slávnych televíznych inscenácií aj ikonických filmových snímok. Cez archívny fotomateriál som sa snažil priblížiť jedinečnosť tak mnohotvárneho herca ako možno právom nazvať Jozefa Kronera. Skutočnú legendu,“ uzatvára teatrológ.

Jozef Kroner, legenda medzi legendami

Jozef Kroner (20. 3. 1924 – 12. 3. 1998), patrí k najvýraznejším talentom slovenského herectva. Rodák zo Staškova sa k profesionálnemu divadlu dostal vďaka pozitívnym ohlasom na svoju ochotnícku činnosť v Považskej Bystrici. Jeho herecké majstrovstvo si diváci dodnes pripomínajú vďaka reprízam desiatok filmov a televíznych i rozhlasových inscenácií. Kronerovým hereckým odborom boli najmä drobní hrdinovia a bežní ľudia. Či už to boli roly komické, dramatické alebo tragikomické, vždy išlo o precízne štúdie ľudského typu, prejavom tak blízke divákom v hľadisku, pred obrazovkou alebo rozhlasovým prijímačom.

Umelecké kvality Jozefa Kronera (1924 – 1998) si dodnes pripomíname vďaka desiatkam filmov a televíznych a rozhlasových inscenácií. Takmer tridsať rokov bol pevnou súčasťou činoherného ansámblu SND. Svoj vzťah s divadlom ako profesiou Kroner spečatil však skôr. Už v roku 1948, kedy nastúpil do súboru Slovenského komorného divadla Martin. Osem rokov na tejto scéne patrilo medzi jeho najplodnejšie umelecké obdobia. Mal totiž príležitosť vytvoriť bohatú galériu rôznorodých postáv, s akou sa už neskôr v divadelnej kariére nikdy nestretol.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Do bratislavského angažmánu nastúpili spolu s manželkou, herečkou Teréziou Kronerovou Hurbanovou v roku 1956. Prišli z martinského divadla, kde obaja zastávali pozíciu hereckých protagonistov stvárňujúcich najnáročnejšie úlohy repertoáru. Za tri decénia v SND bol Kroner nielen veselým prostáčikom Kubom (1949) v rovnomennej hre, ktorého neskôr zvečnil v televíznom filme (1965), ale aj despotickým panovníkom v titulnej úlohe Verhaerenovej drámy Filip II. (1953) či intrigánom Jagom v Shakespearovej tragédii Othello (1955).

Z divadla do rozhlasu i sveta audiovízie

Prestup do Bratislavy preňho síce znamenal nárast ponúk z rozhlasu, televízie a (domáceho i zahraničného) filmu, ale v divadle sa počet i pestrosť úloh mierne znížili. Bol síce hercom všetkých kľúčových režisérov vtedajšej činohry – Jozefa Budského, Tibora Rakovského, Karola L. Zachara, neskôr aj ich mladšieho kolegu Petra Mikulíka, ale postavy eminentnej podstaty sa tu pravidelne striedali s menšími partmi. Režiséri si totiž uvedomovali, že Kronerova herecká schopnosť vykreslenia ľudskej bezprostrednosti vie na svojich ramenách udržať ako náročné ústredné postavy, tak i bohato vykresliť drobné žánrové figúrky, ktoré v jeho podaní nadobúdali nadpriemerne presvedčivý človečenský tón.

Kronerovým odborom na javisku SND sa stali drobní hrdinovia a bežní ľudia, v pokoji si nažívajúci svoj životný kolobeh. Či už to boli roly komické, dramatické alebo tragikomické, vždy išlo o precízne štúdie ľudského typu, prejavom tak blízkym divákom sediacim v hľadisku.

Ak sa mu aj stávalo, že domáce divadlo jeho kvality nevyužívalo dostatočne, prijímal ponuky odinakadiaľ. Na Novej scéne stvárnil hlavnú postavu Tovjeho v muzikáli Fidlikant na streche (1968), ale gro jeho tvorby spočíva najmä vo filmovom a televíznom médiu, kde sa na nedostatok príležitostí nemohol sťažovať. Jeho kreácie Tóna Brtka z Obchodu na korze (1965), Adama Krta z Rysavej jalovice (1970), titulného Pacha, hybského zbojníka (1975) či Michala Pichandu z Tisícročnej včely (1983) doslova zľudoveli a stali sa zlatým dedičstvom slovenského hereckého umenia, kde hviezda Jozefa Kronera dodnes výrazne žiari.

Len máloktorý herec v histórii slovenského divadla dokázal to, čo Jozef Kroner – divákov srdečne rozosmiať, ale aj úprimne rozplakať. V tom bolo majstrovstvo jeho hereckej i ľudskej osobnosti.