"Aj, zde leží zem ta, před okem mým slzy ronícím" Zdá sa vám tento verš povedomý? Určite si spomínate nielen na verše Předzpěvu, či na meno Mína a názvy spevov ako Labe, Vltava, Dunaj, Léthé či Acheron. Reč je o lyricko-epickej básnickej skladbe Slávy dcéra z pera Jána Kollára. Viete, že práve v januári tohto roka "slávi" 200 rokov od jej vydania, ktoré pripomína nielen výstava či vydanie mimoriadnej známky?
Kollárova Slávy dcéra má už dvesto rokov. Je prvou významnou básnickou skladbou o láske k žene a slovanskej vlasti. Básnik, publicista, jazykovedec, zberateľ ľudovej poézie, politik evanjelický teológ a profesor archeológie vo Viedni, Ján Kollár sa inšpiroval svojou láskou k Frederike Wilhelmíne Schmidtovej – Míne. Dielo jedného z najvýznamnejších klasikov slovenskej literatúry, ktorého posolstvom je láska k žene a vlasti, poznáme od školských čias ako poéziu vrcholného obdobia literárneho klasicizmu. Pôvodne mala len tri spevy – Sála, Labe a Dunaj, každý po 50 znelkách. Neskôr ju rozšíril na 5 spevov, ktoré majú spolu 600 zneliek: Sála, Labe, Rén a Vltava, Dunaj, Léthé a Acheron, pričom začína slávnym Předzpěvom. Ponúka mytologické odkazy na podsvetie či zabudnutie a jednotlivé spevy evokujú cestu básnika z Nemecka cez Čechy až domov na územie dnešného Slovenska.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Za všetkým je láska. Tá k žene i k vlasti
Hoci sa Ján Kollár po prvý raz zaľúbil ako pätnásťročný, skutočná láska na neho čakala v nemeckej Jene, kam prišiel študovať na univerzitu. Prvé stretnutie s ňou bola úplná náhoda. V apríli roku 1818 sa vydal so spolužiakmi na hody do dediny Winzerl, kde ho upútala mladá žena, ktorú neskôr stretol aj v miestnom chráme. Až pri návšteve pastora Schmidta v Lobede, sa Kollár dozvedel, že onou neznámou je najstaršia pastorova dcéra, Friederika Wilhelmína. Keď pastor Schmidt zomrel, požiadali Kollára, aby zostal zatiaľ vo farnosti ako pastor a viedol Služby Božie. Keďže doučoval jej dve mladšie sestry, mohol Friederike naďalej dvoriť. Z tohto obdobia je známy Kollárov zápis do jej pamätníka: „Život nadobúda krásu a ozajstnú hodnotu len vtedy, keď sa stane poetickým prostredníctvom ideálov lásky a priateľstva. Tomuto poslednému venuje aj túto pamiatku Váš priateľ Ján Kollár z Uhorska.“
Útrapy aj víťazstvo lásky
Keď matka Friederiky požadovala, aby si Kollár našiel zamestnanie v Nemecku, on to odmietol. Slávna osobnosť našich dejín teda dostala košom, a tak sa zdalo, že Ján Kollár z Jeny akoby ušiel. Navyše sa zdalo, že jeho láska nebola opätovaná, a tak sa vrátil do Uhorska. Ako píše odborník na život a dielo Jána Kollára, Peter Podolan v článku Nehrdzavejúca láska Jána Kollára: mýtus a realita, nečakané rozuzlenie priniesol rok 1834. Vtedy sa Kollár dozvedel, že Friederika žije. Jeho láska bola silnejšia, a tak vycestoval do Weimaru, kde sa 22. septembra 1835 v tichosti konala ich svadba. V roku 1837 sa im narodila jediná dcéra Ľudmila. Keďže jeho rodinu politickí odporcovia prenasledovali, poslali dcéru do bezpečia Viedne. Na jar 1849 Pešť opustil aj s manželkou a uchýlili sa tiež vo Viedni, kde Ján Kollár 24. januára 1852 aj zomrel.
Slávy dcéra bol epochálny počin
Vydanie Slávy dcéra bol epochálny počin. Kollár v nej vyspieval svoju lásku k milej, k vlasti a celému slovanstvu. Ján Kollár počas svojho pôsobenia v Jene spoznal tienisté stránky nemeckého nacionalizmu. Nielen jeho rozpínavosť, nadradenosť či podceňovanie iných národov, a presne to reflektoval aj vo svojej Slávy dcére.
Ako prvé básnické dielo vyjadrovalo umeleckým slovom vtedajšie problémy národného života. Rozvinul v nej ľúbostný a vlastenecký motív do veľkej lyricko-epickej skladby. Najsilnejším miestom je Předzpěv s hlavnou myšlienkou “Sám svobody kdo hoden, svobodu zná vážiti každou, ten, kdo do pout jímá otroky, sám je otrok.” Je to mohutná elégia nad slovanskou minulosťou a jadrom, okolo ktorého vytvoril ďalšie sonety.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Ľúbostný i vlastenecký motív
Hoci sa Kollárovi nepodarilo zo sonetov vytvoriť jednotný kompozičný celok. Predspev uvádza hlavné motívy ďalších spevov a každý z nich nesie nejakú myšlienku. Ľúbostná inšpirácia sa opiera o ideál básnikových túžob, ktorá má Slovanom odčiniť všetky krivdy. Kollár sa priznáva, že ho ženská krása očarila skôr, ako spoznal lásku. Kollárova Mína (Friederika) je krásna a má všetky prednosti ducha. I keď Kollár daroval svoje srdce Míne i vlasti, väčšia časť srdca patrila predsa len domovine.
Základnú črtu Kollárovho vlastenectva tvoria tie sonety, v ktorých nenávidí “život hnilý, prázdny, tmavý “, ktorými aktivizuje do činnosti za národ a vlasť. Spája ich myšlienka rovnoprávnosti všetkých národov, humanity a slobody. Myšlienky humanizmu, láska k slobode, rovnoprávnosť a vlastenectvo boli v jeho dobe mohutnou ideologickou zbraňou vtedajších pokrokových síl.
Pripomeňte si s nami obsah básnickej skladby Slávy dcéra
V Predspeve žiali nad osudom ponemčených Lužických Srbov a obáva sa, aby podobný osud nestretol aj Slovákov. Jedinú záchranu vidí v Rusku, prirovnajúc ho k mocnému dubisku, ktoré ako jediný slovanský národ mal vlastný štát. Zároveň odsudzuje všetky štáty vedúce vojny proti iným národom. Ľúbostné sonety dominujú v speve Sála. Z Míny vytvoril Kollár ideál slovanskej devy, dcéry bájnej bohyne Slávy. Na otázku, koho viac miluje – Mínu a či vlasť, odpovedá že svoje srdce rozdelí na rovnaké polovice a rozdelí ich medzi obe. V druhom speve Labe – Rén – Vltava prechádza krajinami, v ktorých kedysi Slovania žili. Zároveň na svoju milú Mínu spomína, lebo je už od nej ďaleko.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Domov, na územie dnešného Slovenska prichádza v treťom speve. V Dunaji hovorí o biedach, krivde a utrpení, ktoré tu vidí. Zjavuje sa mu mŕtva Mína a on túži zomrieť. Mína sa mení na vílu. Vo štvrtom a piatom speve, ktoré pomenoval po gréckych mytologických riekach zabudnutia (Léthé) a rieky pretekajúcej podsvetím (Acheron) ho sprevádza po slovanskom nebi a pekle, pričom v nebi si všetci slovenskí dejatelia a v pekle odrodilci a neprajníci Slovanov.
Na výstavu o Jánovi Kollárovi do Banskej Bystrici
Navyše, minulý rok uplynulo 230. výročie narodenia Jána Kollára, ktoré reflektovali v Banskej Bystrici výstavou “Syn Slávy “. Pozrieť si ju môžete do 26. januára 2024 na 2. poschodí v budove Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici. Venovali ju významnému slovenskému intelektuálovi, ktorý svojím pôsobením zanechal nezmazateľnú stopu v slovenskej kultúre a histórii. Návštevníkom predstavuje jeho život a dielo prostredníctvom historických a novších vydaní jeho prác, unikátnych fotografií a pamätných predmetov.
Pri príležitosti 200. výročia vydanie Kollárovej Slávy dcéra vydá Slovenská pošta už v piatok 26. januára 2024 poštovú známku s portrétom Jána Kollára a tvárou dievčaťa. Návrh vytvoril akad. mal. Karol Felix a rytinu známky vyhotovil František Horniak.
—
Foto: Wikimedia
Zdroj: internet
Koláž: autorka
