V rubrike "V znamení výročí" si predstavuje rôzne osobnosti slovenskej či európskej kultúry. Medzi výročiami, ktoré si v roku 2025 pripomíname, má svoje miesto aj 275. výročie narodenia jednej z osobností slovenského národného obrodenia. Juraj Fándly bol nielen literát a katolícky kňaz, významný bol aj na poli zdravovedy či spätý so záchranou stratených druhov jabloní...
V tomto roku sme si pripomenuli 275. výročie narodenia spisovateľa a národného buditeľa Juraja Fándlyho (*21. 10. 1750, +7. 3. 1811). Popularizátor zdravovedy, liečiteľstva, včelárstva, pestovateľstva jabĺk i národných dejín, básnik a stúpenec osvietenského jozefinizmu Juraj Fándly bol zakladajúci a jeden z najaktívnejších členov Slovenského učeného tovarišstva. Svojim pokrokovým a jazykovým programom sa Tovarišstvo stalo najvýznamnejšou učenou spoločnosťou s veľkou edičnou činnosťou.
Vedecké a osvetové zámery osvietenských racionalistov boli rozsiahle. Preto sa začali združovať do spolkov. Juraj Fándly bol najpriebojnejším zo slovenských buditeľov. Celý život bojoval proti zaostalosti a na povznesení slovenského jazyka a kultúry. Žil medzi ľudom a cítil s ním. Hľadajúc spôsob nápravy situácie ľudu sa domnieval, že prvoradou príčinou je zlé, neodborné obrábanie pôdy. Bol presvedčený, že po osvojení si nového, vyššieho stupňa poľnohospodárskej výroby sa zlepší aj spoločenské postavenie ľudu.
Slovenský encyklopedista
Pre svoje presvedčenie o nutnosti zlepšiť poľnohospodársku výrobu učil ľud racionálnejšiemu a lepšiemu hospodáreniu. Okrem štúdia odbornej literatúry, aplikoval získané vedomosti na svojej farskej záhrade. Oboznamoval aj s novými spôsobmi intenzívneho obrábania pôdy. Takto získané vedomosti preniesol do svojich hospodárskych kníh v osem zväzkovej knihe Piľný domajší a poľný hospodár, Zelinkár, Slovenský včelár či O úhoroch aj včelách.
Tieto Fándlyho spisy sú encyklopédiou poľnohospodárskych vedomostí 18. storočia. Odsudzuje v nich málo produktívne ponechanie pôdy ležať úhorom každý tretí rok. Učí, že pôda nemusí odpočívať, treba ju hlbšie orať, lepšie hnojiť a meniť osevný postup. Veľkú pozornosť v nich venoval pestovaniu zemiakov, ktoré ako nová plodina nemali veľkú dôveru a propagoval pestovanie krmovín. Tiež v nich predpisuje čo má gazda i gazdiná v jednotlivých mesiacoch roka robiť v záhrade, vo vinohrade a na poli. Poučuje aj i liečivých rastlinách, odporúča a učí včelárstvu. Juraj Fándly vo svojich poučeniach používa rôzne spôsoby. Svoje rady pritom formuloval jasne, zrozumiteľne a konkrétne.
Bernolákov poet
Svojimi spismi uviedol Fándly úspešne do života Bernolákov spisovný jazyk. Jeho reč je ľudová, vety jednoduché. Štylisticky i rečovo vychádzajú v ústrety jednoduchým čitateľom širokých vrstiev. Vyzdvihoval roľnícky stav, upevňoval sebavedomie poddaných a s dôverou vzhliadal na reformy Jozefa II., ktoré nadšene podporoval. Hoci bol kňazom, predsa vítal jozefínske cirkevné reformy, vrátane tých, ktoré sa týkali zrušenia kláštorov a reholí. Vo svojej knihe Dúverná zmlúva medzi mníchom a diablom schvaľoval zrušenie reholí, ktoré sa nezaoberali školskou alebo sociálnou činnosťou.
Dielo jozefinizmu
Fándlyho Dúverná zmlúva bola prvým literárnym dielom, ktoré vyšlo v bernolákovčine. Jedná sa o Fándlyho literárne najcennejšie dielo, vtipné a polemické. Ako uviedol – príčiny, ktoré viedli k zrušeniu reholí, vidí v tom, že sa upustilo od prvotných rehoľníckych zásad, najmä chudoby. Vyšli dva zväzky a ďalšie dva boli scenzurované a zhabané ešte v rukopise. Tento spis vyvolal veľké rozhorčenie medzi vysokou cirkevnou hierarchiou. Ako na cirkevne závadný naň upozornil, na bernolákovcov rozhorčený Jozef Ignác Bajza, ktorý sa dostal s nimi do jazykového sporu a pomáhal mariť pokrokovú činnosť Fándlyho. Hoci Bajza stál predtým v prvom rade pokrokovej línie našich buditeľov, žiaľ, na nej nevydržal.
Veľký vlastenec a hrdý Slovák
Fándly bol veľkým vlastencom a hrdým Slovákom. Uvedomoval si význam literatúry pri šírení osvety. Spolu s Bernolákom založili v roku 1792 Slovenské učené tovarišstvo. Ak Antona Bernoláka považujeme za mozog, Juraj Fándly bol jeho srdcom a dušou tovarišstva. Povzbudzoval slovenských vzdelancov svojej doby k národnému povedomiu a k osvetovej práci medzi ľudom. Vidno to v jeho knihe Compendiata historia gentis slavae z roku 1793, ktorú spracoval podľa diela Juraja Papánka Historia gentis Slavae. Veľkú Moravu opisuje ako kráľovstvo a Svätopluka ako slovenského kráľa. Týmto dielom prispel k pestovaniu veľkomoravskej tradície. Juraj Fándly sa odvolával na slávnu históriu Slovákov a hlásil sa k veľkomoravskej a cyrilo-metodskej tradícii. Úvody jeho diel preniká národné povedomie, ktorým chcel povzbudzovať národnú hrdosť Slovákov.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Juraj Fándly má aj ako oduševnený organizátor slovenského kultúrneho života a literatúry veľký význam v dejinách slovenskej literatúry. Na sklonku života odkázal slovenskému národu:
„Pretože moje pero nemalo doteraz nijakého mecenáša, lež skôr mnohých prenasledovateľov, tebe, slávny slovenský národ, toto moje dielo ponížene dávam, darúvam, zasväcujem a venujem. Pamätaj, že celému ľudskému pokoleniu je vrodený ten pud, že vždy ochraňuje a obraňuje svoj rod“.
Juraj Fándly, najvýznamnejšia osobnosť prvej generácie bernolákovcov a slovenských osvietencov, má hlavnú zásluhu na širšom uvedení bernolákovskej slovenčiny do literatúry a publicistiky.
Fándlyho nekvitnúca jabloň
S menom Juraja Fándlyho sa viaže niekoľko zaujímavostí. Patrí k ním nielen jeho pamätný dom, ale aj jeho jabloňový sad. Pamätný dom Juraja Fándlyho nájdete v jeho rodisku, v obci Doľany. Ďalší sa nachádza v obci Naháč, ktorý je tiež národnou kultúrnou pamiatkou. Pamätný dom Juraja Fándlyho nájdete v priestoroch bývalej rímskokatolíckej fary, v ktorej svojho času pôsobil Juraj Fándly ako farár. Oproti Fándlyho múzea rastie „Fándlyho nekvitnúca jabloň“, ktorú popísal v roku 1792. Jabloň, aj napriek tomu, že nekvitne, každoročne bohato zarodí. Jej jabĺčka sú malé, päť-šesť centimetrové a ploskejšie oproti ostatným. „Fándlyho nekvitnúca jabloň“ patrí k prírodnému a kultúrnemu dedičstvu Slovákov a pripomína tvorivého ducha a celoživotné výchovno-vzdelávacie úsilie Juraja Fándlyho.
V roku 2000 vyšla pamätná minca
Pri príležitosti 250. výročia narodenia Juraja Fándlyho vydala Národná banka Slovenska pamätnú striebornú mincu v nominálnej hodnote 200 Sk. Jej autorom sú akad. soch. Michal Gavula, a rytcom Dalibor Schmidt. Na averze minci sa v spodnej časti nachádza štátny znak obklopený rastlinným ornamentom doplneným dvoma včelami. Nad ornamentom je do kontúry vrcholov pohoria zakomponovaná otvorená kniha s holubicou a symbolickými lúčmi osvietenia. Nad ňou je nápis – názov štátu „SLOVENSKÁ REPUBLIKA“, ktorý dopĺňa drobný ornament. Vľavo od ornamentu je označenie nominálnej hodnoty mince 200 Sk a vpravo letopočet razby 2000.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Na reverze pamätnej mince je zobrazený portrét píšuceho Juraja Fándlyho. V legende je nápis – meno a priezvisko JURAJ FÁNDLY, pričom písmeno R zdobí drobný ornament. Vľavo od portrétu sú letopočty jeho narodenia a úmrtia 1750 – 1811. Na hrane mince je nápis: „NIE SILOU ANI MOCOU ALE MOJÍM DUCHOM“.
—
Foto: Wikimedia Commons, Obec Naháč
Zdroj: Obec Naháč, SLC, Dejiny slovenského jazyka, NBS, Knižnica J. Fándlyho
