Adventný čas sa pomaly schyľuje k svojmu záveru a Vianoce sa nezadržateľne blížia. Ba, žiada sa povedať, že akoby už začínali zimným slnovratom. Svoj sviatok kedysi slávili Tomášovia, kedy podľa liturgického kalendára má svoj deň sv. Tomáš, apoštol. V ľudových tradíciách je to zároveň aj posledný stridží deň. Aké zvyky sa dodržiavali v tento deň si pripomeňte s nami.
Počas uplynulých týždňov sme si spolu pripomínali ľudové zvyky a tradície, ktorými kedysi naši predkovia žili. Dnes sa pozrieme na skôr už opomenutý deň. Prečo? Kým v minulosti svoje meniny slávil Tomáš ešte 21. decembra, v súčasnosti muži menom Tomáš oslavujú meniny 7. marca. Bol to však deň s najdlhšou nocou, pričom podľa Biblie sa mal Ježiš narodiť v Betleheme v onú dlhú noc. K zimnému slnovratu, ktorého oslavy sa pred stáročiami pokresťančili a nahradili ich Vianoce, sa tiež viazali mnohé zvyky a pranostiky. Jedna pranostika odporúčala “Na svätého Tomáša chop sa chlpatého rubáša.” Verilo sa, že aj v tento deň majú veľkú moc zlé sily, a tak aj v sviatok sv. Tomáša, apoštola bol čas na ochranné rituály. A nielen tie. Dominovala im sčasti aj vianočná nálada. Pripomeňte si ju s nami a nalaďte sa na Vianoce – najkrajšie sviatky roka!
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Neveriaci Tomáš
V kresťanskom kalendári nájdete mnoho svätcov menom Tomáša. Na 21. decembra však pripadá sviatok sv. Tomáša, apoštola. Býval Ježišovým učeníkom a preslávil sa ako ten, ktorý neveril, až uveril. Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.” Pre toto vyhlásenie dostal prezývku „neveriaci Tomáš“. Keď mu Ježiš potom povedal: “Vlož sem prst a pozri moje ruky. Vystri ruku a vlož ju do môjho boku. A nebuď neveriaci, ale veriaci!” Tomáš mu odpovedal krásnym vyznaním Kristovho božstva: “Pán môj a Boh môj”.
Podľa tradície práve tento Tomáš hlásal evanjelium v krajine Partov, v dnešnom Iráne a v Indii. Údaje o jeho smrti sa však rôznia. Pravdepodobne zomrel mučeníckou smrťou. Podľa niektorých ho umučili v Mailapure v Indii kde ho Brahmovi kňazi prepadli, dobodali kopijami a ubili kyjakmi. Iné podanie tvrdí, že Tomáš účinkoval iba medzi Partmi a nie aj v Indii. Podľa tohto podania zomrel v meste Edessa v Mezopotámii, kde ho na rozkaz kráľa zavraždili. Svätý Tomáš je patrónom architektov, teológov, tesárov, lesa, kamenárov, geometrov, Indie, Portugalska, Puly a pomocníkom slepcov. Jeho atribúty sú kopija a meč.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Deň zabíjačiek
Predvianočné obdobie vzbudzovalo v minulých generáciách mnoho obáv. Báli sa budúcnosti, temna i vplyvu zlých síl. Vyvrcholením tohto obdobia bol 21. december, kedy v zimný slnovrat slávil svoj sviatok svätý Tomáš. Aj na tento deň sa viazalo mnoho rituálov, zvykov a istých noriem. Bolo plné ochrannej a ľúbostnej mágie. Dbalo sa na dodržiavanie príkazov a zákazov spojených s poverami. Rovnako ako v predchádzajúcich stridžích dňoch, ani v deň zimného slnovratu na sviatok sv. Tomáša nemala ako prvá osoba prísť do domu žena. Prečo? Lebo by ju považovali za strigu.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Zároveň platil prísny zákaz ženských prác a práce mužov v lese, keďže sv. Tomáša považovali tiež za patróna furmanov a lesov. V minulosti to býval však vhodný deň na zabíjačky, keďže sa verilo, že mäso vydrží dlhšie (a teda aj cez sviatky, kedy si po dlhom pôste mohli dopriať opäť mäso). Verilo sa tiež, že maslo mútené v tento deň má zvýšenú hojivú silu.
Pravý čas naladiť sa na Vianoce a ako ináč si aj zaveštiť
Vianoce sú už predo dvermi, a tak je ten najvyšší čas sa na ne naladiť. Dokončiť nákupy, upratovanie, pripraviť stromček i darčeky. A ako to bolo v minulosti? Ráno v tento deň chodievali po domoch vinšovať polazníci. Prinášali čečinu s kláskami obilia a odovzdávali ich domácim. Na sviatok svätého Tomáša prichádzali do domov aj prví koledníci s betlehemom. Ale prichádzali hlavne vinšovníci chodiaci s oceľou. Týmto dnes pomaly zabudnutým zvykom želali rodinám, aby mali v budúcom roku “zdravie pevné ako ten kúsok ocele”.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Polaznika pohostili. Dôležité bolo, aký koledník vstúpil ráno do príbytku ako prvý. A podľa toho, ako sa im v nasledujúcom roku darilo, považovali toho-ktorého koledníka za dobrého alebo zlého. Najlepšie však bolo, ak koledovať prišlo malé, celkom zdravé dieťa. Preto chodili po domoch vinšovať malí chlapci, ktorých príchod mal do domácnosti priniesť zdravie, šťastie a ochranu. Podľa toho sa verilo, že sa bude rodine dariť počas nasledujúceho roka a že bude zdravá. Už na Tomáša sa museli nielen izby jagať čistotou. Poupratovať mali nielen celý dom, ale aj dvor a maštaľ. To garantovalo, že do domu nebudú mať v budúci rok choroby prístup.
Prví kolednici s betlehemom veštil čas zdobenia vianočných stromčekov
V tento posledný stridží deň sa muži vyberali do lesa vyrúbať vianočné stromčeky. Napríklad na Orave roznášali pastieri alebo mladí chlapci aj tzv. podlazy, čo boli malé vianočné stromčeky. Do domu nevstupovali, len spoza dverí zavinšovali: “Nesiem vám podlaz, Panny Márie obraz”. Vrátili sa do domu až na štedrý večer s hrsťou ovsa. Ten rozhodili po dlážke a za svoj dar dodatočne dostali odmenu. Nakoniec príde aj najočakávanejší deň, Štedrý deň. Počas neho sa dodržiavalo viacero zvykov. O nich si povieme niečo na budúce.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Foto: Wikimedia Commons
Zdroj: ahojmama.sk, mujRozhlas.cz, najmama.sk, okstredisko.sk, rodinka.sk
*** Posledná aktualizácia (zmena titulky): 2023-12-23 (adm) ***
