Rolandova fontána je najstaršou fontánou v hlavnom meste. Poznáme ju pod dvoma názvami - ako Rolandovu aj ako Maximiliánovu fontánu. Známa je však aj vďaka starým bratislavským povestiam. Poznáte ich?
Okolo mnohých objektov v starej Bratislave prechádzame akosi automaticky, často bez povšimnutia. A práve preto vás pozývame zadívať sa na krásu pamiatok starej Bratislavy. Dnes sa zastavíme hneď oproti Starej radnice, na Hlavnom námestí pri fontáne. A práve táto fontána bude tým objektom, o ktorom bude reč. Ako iste viete, Bratislava má obrovský počet fontán. Nie je to však záležitosťou len dneška. Už v starom Prešporku bolo v minulosti dosť studní.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Problém stredovekých miest, a Prešporka nevynímajúc, bol v tom, že ich znečisťovala odpadová voda. A tak už začiatkom 16. storočia privádzali vodu dreveným potrubím do nádrže stojacej na mieste dnešnej Maximiliánovej fontány, najstaršej v meste. Vytvoril ju rakúsky kamenár Ondrej Luttringer z neďalekého Deutsch Altenburgu v roku 1572, kedy práve ňou mesto nahradilo staršiu vodnú nádrž kamennou.
Pamätník prvej korunovácie
Kráľ či rytier? Historické knihy píšu, že fontánu dal postaviť tento uhorský kráľ. Socha je jeho podobizňou a v podstavci sú vytesané na Maximiliána II. oslavné ódy. Niektorí autori zastávajú názor, že až do roku 1919 nevznikla žiadna pochybnosť, že je na fontáne socha Maximiliána II. Habsburského. Lenže časom sa stal podľa legendy udatný rytier Roland. Keď rytier Roland zomrel, malo mesto na jeho počesť postaviť na námestí pred radnicou nádhernú fontánu. Tak máme vlastne jednu fontánu s dvomi menami.
Kráľ či rytier?
Stĺp s chrličmi v strede kamennej nádrže bol a je súčasne pamätníkom prvej prešporskej korunovácie. Na jeho vrchole umiestnili údajnú sochu Maximiliána II., ktorého ako prvého v roku 1563 korunovali za uhorského kráľa vo vtedajšom Prešporku. V polovici 18. storočia fontánu prestavali. Stĺp zvýšili a osadili ho do stredu kamennej nádrže omnoho objemnejšej, ako bola pôvodná. Koncom 19. storočia napojili fontánu na vtedy už zriadený vodovod.
Symbol čestného bojovníka
Vráťme sa späť do minulosti. Skutočný Roland mal žiť v na prelome 8. a 9. storočia. Podľa Eberhardovej kroniky v auguste roku 778 prepadli zadný voj Karolovho vojska Mauri. Vtedy zahynul Hruotlandus – Roland. Postupne sa z neho stala legenda. Jej obľúbenosť vzrástla so vznikom starofrancúzskej Piesne o Rolandovi, ktorý sa stal symbolom čestného bojovníka a ochrancu práv chudobných a slabých. Prvé mestá, ktoré začali stavať sochy Rolanda na námestiach, boli nemecké a známe je vplyv nemeckých miest aj na naše mestá. Od 15. storočia zdobí podobizeň rytiera Rolanda mnohé európske mestá. A prečo by nemohla aj dnešnú Bratislavu?
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Slúžila na trestanie
Kým fontány a studne slúžili často práve ako zdroj pitnej vody, úloha Rolandovej fontány bola o niečo iná. Podľa tradície to bola v skoršom období studňa určená na trestanie pekárov ponorením spočiatku do Dunaja, neskôr do tejto fontány. Trestali ich za výrobky, ktoré mali nižšiu hmotnosť alebo ich upiekli z menej kvalitných surovín. V stredoveku bola totiž kvalita výrobkov vecou cti.
A ako takéto trestanie prebiehalo? Kat postavil ponad studňu drevené lešenie, na ktorom bola zavesená kladka, cez ktorú pretiahli povraz s hákom. Katovi pomocníci priniesli veľkú železnú klietku a pripevnili ju na hák. Kat zatvoril trestaného do klietky, a tak ho ponoril ho do studne. Mená a výšku trestu potrestaných pekárov zapisovali do mestskej kroniky. Tieto tresty sa vykonávali v Bratislave až do roku 1773, kedy ich Jozefa II. zakázal.
Rytier a meč Durandal
Rytier Roland je nám určite známy zo študentských čias. Legendárna postava renesančnej literatúry, Rolandovej piesne, balady z 12. storočia. Rytier Roland putoval svetom so svojím mečom Durandalom. Jeho zázračný roh olifant vedel uspávať. Používal ho, nielen aby uspal nepriateľské vojská. Vraj, pri návšteve nášho mesta na ňom trúbil, aby uspal malé deti. V meste bol viackrát a starí Bratislavčania si jeho a vraj i pieseň, ktorú hrával svojej milej Olifante obľúbili. Neskôr ju už nepočuli, keďže sa Roland vrátil domov do Bretónska.
INZERCIA / Článok pokračuje pod reklamou
Keď fontána nahradí pieseň. Hovorí sa, že sa jedného dňa prišli k richtárovi sťažovať matky detí, ktoré nechceli spať, pretože chceli počúvať Rolandovu pieseň. A richtár rozhodol. Ak nemôže hrať rytier, bude hrať fontána, ktorej žblnkot vody stekanim do kamennej nádrže bude pripomínať Rolandovu pieseň. Od tých čias sa hovoria o tejto fontáne rôzne veci.
Rolandova fontána v legendách
Keď zomrel, mesto vraj na jeho počesť dalo postaviť na námestí pred radnicou nádhernú fontánu. A podľa legendy si rytier vďaka soche našiel spôsob, ako vzdať Prešporku úctu aj po smrti. Hovorí sa že, každý rok na Silvestra presne o polnoci, keď sa strieda starý rok s novým sa rytier otočí okolo svojej osi a ukloní sa smerom k Zelenej ulici. Tam kedysi stála budova prvej radnice a ukloní sa. Pokloní sa radným pánom, ktorí položili život za slobodu mesta po neúspešnom vyjednávaní s Turkami obliehajúcich mesto.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Ožíva vraj aj na Veľký piatok, keď presne popoludní o tretej hodine zíde z podstavca a zamáva mečom na štyri svetové strany. To preto, aby obyvateľom mesta pripomenul, že je pripravený mesto chrániť. Môže to ale vidieť iba rodený Bratislavčan, ktorý nikdy nikomu neublížil. A či to je pravda, alebo nie, si len ťažko môžeme overiť.
—
Foto: Silvia Mária Petrovitsová
Zdroj: MUOP, BKIS, BSK
*** Posledná aktualizácia – preradenie hlavnej kategórie: 2025-11-25 (smp) ***
