Naše tipy na výstavy (38/2022)

Kam na výstavy?

Kam za kultúrou? Na koncert, do divadla či na výstavu? S deťmi či bez nich? Nový týždeň prináša nové tipy a tie máme pre vás aj tentoraz. Kam za kultúrou v 38. týždni roka 2022? Toto je prehľad našich tipov na výstavy na prelome septembra a októbra.

Je tu ďalší septembrový týždeň. Kam za kultúrou v 38. týždni roka 2022? Slovensko je v týždni od 19. septembra v znamení festivalov, skvelých koncertov, zaujímavých výstav či divadelných predstavení. A s novým týždňom sú tu aj naše tipy. V tejto časti približujeme zaujímavé výstavy, ktoré sa oplatí vidieť.

Košice v znamení Bielej noci

Po Bratislave prichádza  obľúbený festival súčasného umenia Biela noc aj do Košíc. Výstavy, workshopy, hudba i kinematografia – aj na to sa môžete počas večerov posledného septembrového piatkovíkendu (23. – 25.9.2022) tešiť. Svoje zastúpenie bude mať BIBIANA prostredníctvom festivalu BABŠtátna filharmónia Košice. Kompletný program košickej časti Bielej noci nájdete TU.

Prehliadku top tipov začíname končiacimi výstavami

Začneme tipmi pre milovníkov vizuálneho umenia, odievania i histórie, ktoré spojuje jedno: tieto výstavy už pomaly končia. Opäť sme načreli do programu Slovenského národného múzea, z ktorého vyberáme sedem najzaujímavejších.

V hlavnej úlohe sú fotografie

Fotografie a makrofotografie sú objektom výstavy Ladislav Cuper. Fotografie a makrofotografie. Ladislav Cuper je jeden z najznámejších súčasných rusínsko-ukrajinských fotografov na Slovensku. Venuje sa fotografii umeleckej, dokumentárnej, publicistickej, makrofotografii a fotoilustrácii. Hlavným objektom jeho fotografického záujmu je krajina a jej rozmanité podoby v  opakujúcich sa ročných obdobiach a meniacom sa počasí. Pozrieť si ju v  SNM – Múzeum ukrajinskej kultúry môžete do 25. 9. 2022.

Fotografia dominuje aj ďalšej výstave v SNM. V Bratislave, v sídelnej budove SNM nájdete už len pár dní výstavu fotoportrétov významných osobností umenia, ktorých autorkou je Maria Mulas. Maria Mulas je veľkou dámou talianskej portrétnej fotografie. Výstava Talianske ikony vo fotoportrétoch Marie Mulas priblíži talianskeho kreatívneho ducha, ktorý v druhej polovici 20. storočia dominoval vo sfére výtvarného umenia, architektúry a dizajnu, múzických umení, literatúry či módy, a to aj ďaleko za hranicami Talianska.

O Martinovi Benkovi i Alexandrovi Walterovi

Milovníkov sochárstva iste zaujme končiaca sa výstava Alexander Walter. SNM – Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre prezentuje tvorbu akademického sochára Alexandra Waltera. Venuje sa sochárstvu a keramike, medailérstvu, maľbe, kresbe, počítačovej grafike. Tvorí diela komorné i monumentálne. Od roku 1971 sa zúčastňoval na kolektívnych výstavách doma i v zahraničí. Pozrieť si ju môžete len do 30. 9. 2022.

Martin Benka / SNM
Výstava venovaná Martinovi Benkovi. Zdroj: SNM

Meno Martina Benku iste netreba nikomu predstavovať. Pri príležitosti 130. výročia umelcovho narodenia pripravilo Slovenské národné múzeum výstavu o osobnosti, živote a diele Martina Benku. Výstavu Martin Benka rozpráva o mužovi, ktorý podstatnú časť svojej zbierky venoval Slovenskému národnému múzeu. Nájdete na Bratislavskom hrade už len do 30. 9. 2022.

Kam na výstavu? V hlavnej úlohe história

Ďalšiu dvojicu tipov na končiace výstavy máme z oblasti histórie. Tou prvou je na Bratislavskom hrade len do 25. 9. 2022 prístupná výstava Tekuté územia. Mapy Podunajska, 1650 – 1800.  Putovná výstava mapuje územia Podunajska v 17. a 18. storočí cez detailné aj kontextuálne mapy území okolo rieky Dunaj od prameňa až po jeho deltu, jeho prítokov, pôdorysy miest a pevností či plány bitiek. Skrátka, vydáte sa cestou po krásnom modrom Dunaji…

Cerveny Kamen
Červený Kameň v Malých Karpatoch priťahuje pozornosť turistov. Zdroj: Silvia Mária Petrovits

SNM – Múzeum Červený Kameň výstava s názvom Papierová pevnosť. Prezentuje príbeh z obdobia najväčšej vojenskej invázie Osmanov na území Uhorska. Hrad Červený Kameň reagoval na situáciu odvážnymi plánmi vybudovania masívneho pevnostného systému. Z odvážnych plánov však nakoniec zostala len pevnosť na papieri. Nájdete ju v priestoroch severnej bašty na nádvorí hradu počas otváracích hodín múzea len do konca septembra 2022.

O čepcoch na Modrom Kameni už len pár dní

V posledný septembrový deň končí aj ďalšia výstava. Túto prichýlilo Slovenské národné múzeum – Múzeum bábkarských kultúr a hračiek, hrad Modrý Kameň.  Jedinečná výstava Krása pre ženu stvorená prezentuje čepiec ako symbol svojej nositeľky a fenomén tradičnej ľudovej kultúry. Počas dlhodobého vývoja odevu aj na území Slovenska patrilo významné miesto pokrývke ženskej hlavy. Nosenie čepca malo jednoznačný význam. Potvrdzovalo, že je žena vydatá. Na výstave v barokovej sále kaštieľa môžu návštevníci obdivovať rôznorodosť a krásu čepcov – čepce sviatočné, pracovné, svadobné, smútočné aj mestské. Autorka výstavy Eva Dudková zo SNM – Etnografického múzea v Martine pripravila výber čepcov z celého územia Slovenska. 

Krása pre ženu stvorená
Krása pre ženu stvorená. Zdroj: SNM

Kam na výstavu? Tip na novinku: Dary pápežov pre Slovensko

V septembri sme si pripomenuli rok od návštevy pápeža Františka. Pár dni dozadu pri tejto príležitosti Konferencia biskupov Slovenska a Slovenské národné múzeum na Bratislavskom hrade spoločne otvorili novú, veľmi exkluzívnu výstavu. Prezentuje dary pápežov pre Slovensko. Na Bratislavskom hrade si pozriete celkom 29 darov, ktoré pápeži venoval Slovensku, jeho prezidentom a predstaviteľom vlád, dary cirkevným inštitúciám, kostolom či bazilikám. Nechýbajú ani malé dary, ktoré pápeži venovali jednotlivcom. Nájdete tu napríklad kalich pápeža Pia X. z roku 1911 pre bratislavský  Kostol sv. Alžbety (Modrý Kostolík) až po tie najnovšie, ktoré pápež František daroval Slovensku počas svojej minuloročnej návštevy Slovenskej republiky.  

Ezopové bájky pretrvali stáročia

Bájka sa už tradične spája s Ezopom ako jej pôvodcom – prvým bájkarom. Objavuje sa však oveľa skôr, u Sumerov už v 18. stor. pred Kristom. Aj u Grékov sa objavila ešte pred Ezopom v diele básnika Hésioda (okolo 700 pred n. l.). Zachovávala sa najmä v ústnej tradícii a až v 3. storočí pred Kristom. Démétrios Falérsky, jeden zo zakladateľov alexandrijskej knižnice, zostavil prvú zbierku ezopských bájok. Zachovali sa z nej iba zlomky, no stala sa základom pre ďalšie súbory. Najstaršia redakcia pochádza z prvých storočí nášho letopočtu. Obsahuje 230 prozaických bájok v latinčine (Recensio Augustiana). Rímski básnici Phaedrus, Babrios a Avianus spracúvali známe bájky alebo tvorili nové vo veršovanej podobe. Na základe týchto spracovaní vznikol tzv. Romulus, najobľúbenejšia stredoveká zbierka ezopských bájok v próze.

... a to aj v Univerzitnej knižnici

Z tohto rôznorodého materiálu i ďalších stredovekých zdrojov vzišiel napokon veľký „korpus“. Tento súbor obsahuje asi 400 bájok (Corpus fabularum Aesopicarum). V novoveku vrcholí tradícia ezopských bájok v dielach autorov 17. – 19. storočia ako La Fontaine či Krylov. Práve Ezopove bájky dominujú novej výstave v Univerzitnej knižnici v Bratislave. Výstava Pretrvali storočia. Najstaršie vydania Ezopových bájok sa zameriava na vzácne tlačené vydania z 15. až 18. storočia. Nájdete ju od 14. 9. 2022 na Barokovom nádvorí Univerzitnej knižnice v Bratislave na Ventúrskej 11.

Na výlet do dávnoveku i do doby dotykovej

Máme tipy aj na ďalšie nové výstavy. Tribečské múzeum v Topoľčanoch pozýva v termíne 19.9. – 16.11.2022 do dávnoveku. Novučičká archeologická výstava BOJNÁ – HRADISKO NAŠICH PREDKOV približuje život na dôležitom mocenskom, remeselníckom a obchodnom centre hornej Nitry z obdobia 8. – 9. storočia neďaleko obce Bojná na polohe Valy.

Tribečské múzeum / Bojná / Kam na výstavu / Tipy na výstavy

Nová výstava je aj v Nitrianskej galérii. Predstaví tvorbu trojice mladých výtvarníkov. Ako informovali organizátori, expozíciu s názvom Hladiny dotyku tvoria diela Martina Bízika, Ľubomíra Slovinského a Kláry Štefanovičovej. Dôležitým nástrojom sú pre výtvarníka jeho ruky. Dotyk v tomto prípade umožňuje človeku “oživiť” neživý materiál, dať mu dušu a vytvoriť si s ním vzťah. Vystavené diela ponúknu okrem iného aj pohľad na jednotlivca a jeho vyrovnávanie sa s minulosťou a tvorbou novej reality.

Zo života šľachty

Ak vás zaujíma život šľachty, máme tu aj tip pre vás. Poľovačka bola vždy panské huncútstvo a k životu aristokracie patrila. Hon na divú zver predstavoval slávnostnú udalosť, zavŕšenie celoročného úsilia starostlivosti o revír. Samotnú slávnosť lovu starostlivo pripravovali niekoľko týždňov dopredu najmä lesní zamestnanci feudálnych panstiev. Keď už všetko bolo pripravené, na poľovačkách sa stretávala elita z regiónu i z celej krajiny. Výstava Na postriežke so šľachtou v revíroch pod Tribečom prináša informácie o poľovných revíroch nobility bývalej Nitrianskej a Tekovskej župy na priereze rokov 1800 – 1945, nachádzajúcich sa v pohorí Tríbeča. Tamojšie lesy patrili významným šľachtickým rodom, ako boli napríklad Forgáchovci, Apponyiovci, Keglevichovci a niektoré patrili aj arcivojvodovi Jozefovi Augustovi Habsburskému.

Na postriežke so šľachtou v revíroch pod Tribečom / Ponitrianske múzeum / Kam na výstavu
Zdroj: Ponitrianske múzeum

Čo odhaľujú archívy?

Výstava Na postriežke so šľachtou v revíroch pod TribečomPonitrianskom múzeuZlatých Moravciach dokumentuje prehľad o poľovných revíroch, ich lokalizácii a majiteľoch. Prostredníctvom archívnych materiálov priblíži návštevníkom atmosféru poľovačiek a diplomatických poľovačiek, vrátane ich hlavných aktérov vo vybraných najkrajších poľovných revíroch situovaných na územiach dnešných Topoľčianok, Oponíc, Kovariec, Veľkých Uheriec, Veľkého Klíža, Horných Lefantoviec, Machuliniec, Mankoviec, Hosťoviec, Loviec, Obýc, Kňažíc, Prílep, Zlatna a iných lokalít. Zaujímavosťou sú aj neznáme informácie o lesnom personáli, menách horárov a polesných, sídlach lesných úradov, fotografie obľúbených hájovní, horární a loveckých chát, či lesnej úzkorozchodnej železnice na panstve v Topoľčiankach. Výstavu nájdete v Zlatých Moravciach do 26. 10. 2022.

Známy mediarsky podnik z učebníc dejepisu rezonuje na výstave

Medený hámor v Banskej Bystrici, ktorý bol vybudovaný ako súčasť Turzovsko-fuggerovského Banskobystrického mediarskeho podniku, bol po stáročia nositeľom vedeckého a technického rozvoja celého regiónu. Svoju takmer 500-ročnú činnosť ukončil v 90. rokoch 20. storočia a zostal opustený, pravdepodobne s mnohými environmentálnymi záťažami. Postupne chátra na periférii mesta ako odpudzujúci či vytesňovaný obraz – odvrátená strana spoločenského pokroku a komplikovanej transformácie. Jeho historický a kultúrny význam sa pomaly rozkladá v neurčitej vágnosti terénu (terrain vague – Ignasi de Solà-Morales Rubió) a nejasných funkciách zdevastovaných objektov, ktorých pôvodné obrysy a monumentálnu pamäť dokáže dnes odčítať už len hŕstka odborníkov,“ približuje historické pozadie mediarstva kurátorka Zuzana L. Majlingová. Ľudí a dobovú atmosféru v hámri približujú diela Dominika Skuteckého. Umelcov maliarsky cyklus kotlárov z Medeného hámra podrobne zachytáva reálie i podobu a organizáciu práce v tomto prostredí na začiatku 20. storočia. Práve to sprostredkúva výstava Esej o Medenom hámri vo Vile Dominika Skuteckého. 

Esej o medenom hámri / Kam na výstavu

Esej o Medenom hámri aj s animáciami

Výstava z portfólia Stredoslovenskej galérie je súčasnou umeleckou reflexiou tohto špecifického miesta, ktorá sa snaží interpretovať maliarsky cyklus kotlárov z Medeného hámra Dominika Skuteckého v kontexte významnej pamiatky – historického priemyselného areálu. Zároveň sa pokúša komparovať jeho dielo s aktuálnymi fotografiami Jána Kekeliho. Ján Kekeli ich zaznamenal klasickým analógovým spôsobom na čiernobiely veľkoformátový plan film po viac ako 100 rokoch na rovnakých miestach, ktoré inšpirovali známeho maliara. „Kolážovo-esejistickým usporiadaním muzeálneho materiálu a výtvarného diela oboch autorov ponúka výstava Esej o Medenom hámri divákovi možnosť diskurzívneho uvažovania o súčasných ekonomických, sociálnych a hodnotových systémoch, našej zraniteľnosti a neistých pozíciách v nich,“ dopĺňa Zuzana L. Majlingová. Súčasťou výstavy je aj zdigitalizovaný model Medeného hámra s animáciami, ktorý podľa vzácneho originálu zhotoveného v roku 1926 v Technickom múzeu v Prahe vytvorili Róbert Tame a Paľo Šimko. Originál modelu je súčasťou zbierky Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici a vystavený je v Múzeu medi v Španej Doline.

Gemersko-malohontské múzeum oslavuje výstavou

Gemersko-malohontské múzeum oslavuje 140. výročie svojho založenia. A nie hocijako.  Slávnostnou vernisážou novej výstavy. Jej súčasťou sú najnovšie i zreštaurované zbierkové predmety, ktoré do fondu múzea pribudli v poslednom desaťročí.

O mlynoch nielen v Tripolitane

Krajské múzeum v Prešove – tzv. Tripolitana prichádza s novou výstavou, v ktorej hlavnú úlohu zohráva mlyn a múka. V Rákociho paláci nájdete výstavu Od zrna po múku s podtitulom Z histórie mlynu a mlynárskeho remesla.

Čo vieme o histórii mlynárstva?

Výstava dokumentuje históriu mlynov a mlynárskeho remesla a prezentuje aj najstaršie spôsoby spracovania obilia na múku drvením, či kamenným rotačným mlynčekom. Mlyny patrili medzi najrozšírenejšie  tradičné výrobné prostriedky. Boli centrom rozvinutej dobovej technológie a zohrávali významnú technickú, ekonomickú a civilizačnú úlohu. Vďaka priaznivým hydrografickým podmienkam na území Slovenska prevažovali vodné mlyny, ktoré sa nachádzali takmer v každej obci či meste. Napríklad o devínskych sa dozviete TU. Prirodzeným vývojom boli suché, veterné a vodné mlyny vytláčané mlynmi nezávislými na prírodných zdrojoch energie. Nahradzovali ich tzv. umelé mlyny, ktoré nastúpili  s priemyselnou revolúciou od polovice 19. storočia. Na svoju prácu využívali parné motory, neskôr spaľovacie a elektromotory. Nové technológie mali za následok útlm, ba až zánik mlynárstva ako tradičného remesla. Zásadný a definitívny zásah do existencie mlynov nastal po roku 1948. Mlyny boli zoštátnené a prevádzka malých mlynov bola postupne zastavená.  Výstava kladie dôraz predovšetkým na mlyny severovýchodného Slovenska v poriečí Torysy a jej prítokov.

Neformálne príbuznosti košickej moderny

Východoslovenská galéria má zaujímavú dvojicu výstav. Do 9. 10. 2022 si v jej priestoroch môžete pozrieť komornú výstavu dvoch významných predstaviteľov Košickej moderny – českého maliara Františka Foltýna a maďarského maliara Gejzu Schillera. Výstava Schiller – Foltýn 1920 – 1924: (Ne)formálne príbuznosti prezentuje ich tvorbu počas ich pôsobenia na východnom Slovensku v rokoch 1920 – 1924. V tomto období ich silne poznačila avantgardný prístup k tradičným námetom. Krajina, ktorou sa nechávali inšpirovať sa rozprestierala od Košíc až po územie bývalej Podkarpatskej Rusi, kde obaja maliari dochádzali tvoriť. Ich krajiny dýchajú konštrukčným hľadaním tvarových a plošných riešení. Kombinujú v sebe prvky expresionizmu a futuristického prístupu. Schiller inklinoval k štylizácii obrazovej formy s využívaním komplementárnych farieb. Približoval sa k zjednodušenému výtvarnému prejavu. Schillera po formálnej stránke ovplyvnil aj jeho berlínsky pobyt a vplyv skupiny Der Blaue Reiter (Modrý jazdec). Foltýnov prístup je o čosi civilistickejší v duchu monumentálneho neoklasicizmu a kubizmu. Viac informácií nájdete TU.

Na tému ekológie

Novinkou je výstavno-edukačný projekt „More možností“ otvára prostredníctvom diel Východoslovenskej galérie a úzkeho výberu zbierkových predmetov z Východoslovenského múzea environmentálne otázky. Nejde o klasický kurátorský výber v snahe mapovať umelcov. Skôr sa zameriava na predstavenie rôznych tematických okruhov, ktoré sú späté s námetom človeka, jeho činnosťou, zásahmi a dopadmi vo vzťahu k životnému prostrediu. Projekt má za cieľ rozširovanie povedomia o jeho ochrane a analyzovanie problematiky individuálnej environmentálnej zodpovednosti. Klimatická zmena nie je spojená len s prírodnými javmi, ale najmä s uvedomelou činnosťou človeka, ktorú treba regulovať. Výstava zároveň približuje význam environmentálnej výchovy v každom veku, je symbolickým ukazovateľom kolektívnej moci ľudstva nad prírodným svetom (geologické a prírodné zmeny sa dejú na základe konania človeka) a navádza k pochopeniu a aktivizácii jednotlivcov zapojiť sa do dialógu a nachádzať riešenia.  Viac info TU.

V hlavnej úlohe história

Zaujímavé sú aj staršie výstavy, o ktorých sme vás informovali už v starších prehľadoch top výstavných tipov. Vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach sa stále môžete pozrieť na zaujímavé expozície ale aj staršie výstavy. Nezávislosť vybojovaná šabľou približuje históriu šable, Dary a darcovia oslavuje 150. jubileum Východoslovenského múzea. Krása vytepaná v medi predstaví dejiny remesiel spracujúcich meď v košickom regióne. Kto sa rád inšpiruje minulosťou v bytovom dizajne, môže nájsť inšpiráciu na výstave Okno do múzea – bytová kultúra.

Okno do múzea / Východoslovenské múzeum / Kam 16.- 22. mája 2022
Niečo pre priaznivcov bytovej kultúry ponúka Východoslovenské múzeum. Zdroj: VSM

Kam do divadla? Máme pre vás aj aktuálne divadelné tipy, ktoré nájdete TU. Neopomíname ani koncertné. Tie sú tento týždeň aj vďaka početným festivalom naozaj veľmi štedré. A nájdete ich TU.

Veríme, že sme vás inšpirovali.

 

Zdroj: GMM, Nitrianska galéria, Ponitrianske múzeum, SNM, Tríbečské múzeum, Tripolitana,  VSG, VSM

Festival 4 + 4 dny v pohybe
News PR

Festival 4 + 4 dni v pohybe zaplní Erpet Smíchov

Už po 27. raz otvorí opustenú pražskú budovu festival súčasného umenia 4 + 4 dny v pohybu. Tentoraz pozýva v dňoch 5. – 16. októbra do bývalého športového centra Erpet Smíchov. Predstavenia a performance budú prebiehať tiež v Divadle Archa a Paláci Savarin. Byť niekým iným, niekde inde a niekedy inokedy je tohtoročnou festivalovou témou. […]

Read More
Kristína Smetanová / Kriss Krimm
Hudba News PR

Kristína Smetanová s novým singlom opäť ako Kriss Krimm

Verejnosť ju pozná ako koncertnú klaviristku. Okrem hrávania klasiky sa však zaoberá aj inými štýlmi. Kristína Smetanová znovu vstúpila do role Kriss Krimm v skladbe Purify Me. V nej sa vyrovnáva s novou etapou vo svojom živote. Popritom ako hráva Prokofieva, Honeggera, Beethovena, tak sa zaoberá aj chytľavou popovou piesňou. Kristína Smetanová je vyštudovaná klaviristka, […]

Read More
Bratislavské hudobné slávnosti 2022
Hudba News Odporúčame PR

57. Bratislavské hudobné slávnosti sú už tu

Už o niekoľko dní začína v poradí 57. ročník prestížnej festivalovej legendy vo svete vážnej hudby –Bratislavské hudobné slávnosti. Sľubuje mimoriadne zážitky, skúsených hudobníkov, mladé talenty a atraktívny program. Na svoje si príde naozaj každý milovník kvalitnej interpretácie vážnej hudby. Najstarší festival na Slovensku, Bratislavské hudobné slávnosti (BHS), ktoré od jeho počiatkov organizuje Slovenská filharmónia […]

Read More
Translate »