POSLEDNÁ ŠANCA: Na Bratislavskom hrade zostáva výstava Mimmo Rotella už len niekoľko dní

Významný taliansky výtvarník 20. storočia, Mimmo Rotella, dobyl ešte koncom apríla tohto roka Bratislavský hrad. Výstavu jeho diel pripravil v rámci 16. ročníka Talianskeho festivalu na Slovensku Dolce Vitaj Taliansky kultúrny inštitút v spolupráci so Slovenským národným múzeom – Historickým múzeom. Na spoznávanie jeho monumentálnych diel zostáva už len niekoľko dní.

Mimmo Rotella (1918 – 2006) patril medzi najvýznamnejších talianskych umelcov 20. storočia. Vo svojej tvorbe sa hlásil k umeleckým hnutiam nový realizmus a pop art. Jeho diela sú súčasťou zbierok významných múzeí po celom svete. Preslávil sa najmä svojimi monumentálnymi dekolážami, ktorými ako prvý tvorca tejto umeleckej techniky reagoval na rastúci blahobyt, radikálne spoločenské zmeny, konzum a vplyv médií v povojnovom období. „Strhávanie plagátov z múrov vnímam ako pomstu, ako protest proti spoločnosti, ktorú prešla chuť na veľkolepé zmeny a transformácie. Naliepam plagáty a potom ich strhávam: rodia sa tak nové nepredvídateľné formy. Na znak tohto protestu som sa vzdal maliarskeho stojana. Je to proces hľadania, ktorý sa však nevzťahuje na estetiku, ale na nepredvídateľnosť, na samotné nálady materiálu,“ povedal Mimmo Rotella o svojej tvorbe.

Výstava, ktorú prichystali Taliansky kultúrny inštitút v spolupráci s Historickým múzeum SNM na Bratislavskom hrade, otvorili ešte pred štartom samotného festivalu Dolce Vitaj za účasti kurátora Simoneho Frittelliho. Návštevníkom na nej potrvá až do 18. septembra 2023 predstavujú dvadsať veľkorozmerných diel.

V hlavnej úlohe plagát

Súčasťou výstavy je 13. diel z cyklu Cinecittà venovanému filmovým plagátom, ktorý bol vyvrcholením jeho štyridsaťročného tvorivého úsilia. Umelec sa nepokúša film komentovať a stavať tak filmové umenie nad výtvarné. Jeho tvorba je predovšetkým odpoveďou na plagát a témy, ktoré načrtáva. Rotella plagát nečlení na časti. Zároveň ani nemení jeho proporcie, ako to robili pri práci s kolážou Warhol či iní umelci. Podstata jeho dekoláže spočíva v prijatí celku a v členení obrazu odoberaním častí tak, aby bolo jasné, čím bol pred umelcovým zásahom.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Súbor útržkov pôsobí ako zachytenie emocionálneho dojmu vyvolaného pohľadom na plagát. „Od šesťdesiatych rokov sa Rotella pravidelne vracal k práci na filmových plagátoch, k dielam zasväteným hrdinom západného moderného sveta, vtedajším ikonám filmového priemyslu: Marilyn Monroe, Marlonovi Brandovi, Jamesovi Deanovi a mnohým ďalším. Diela z cyklu Cinecittà tvoria v rotellovskej poetike jednoliaty celok, predstavujú neustále sa opakujúce gesto vzbury voči mýtom konzumnej spoločnosti a zároveň sú svedectvom o Rotellovej bezhraničnej vášni k filmu,“ povedal o bratislavskej výstave jej kurátor Simone Frittelli.

Mimmo Rotella netvoril len obrazy s filmovou tematikou

Okrem obrazov s filmovou tematikou výstava predstaví aj dva takzvané blanky, diela, ktorými sa autor začal vymedzovať v 80. rokoch minulého storočia voči obrazovej presýtenosti jeho predchádzajúcej tvorby. Blanky tvoril prekrývaním propagačných plagátov jednofarebnými hárkami papiera. Podnety pre tvorbu blankov nachádzal na ulici, pozoroval čisté plochy po skončení reklamnej kampane a vytušil ich estetický potenciál.

Unikátom výstavy je dekoláž s názvom Rozhovor s Bohom z cyklu Sväté pašie. Od roku 2000 Rotella pracoval na projekte zameranom na slávne talianske sakrálne diela. Zachovalo sa z nich len niekoľko vrátane veľkorozmernej dekoláže Rozhovor s Bohom z roku 2004. Jej základ tvorí plagát z výstavy pisanského sakrálneho sochárstva 13. storočia, ktorá sa konala v roku 2000 v Pise. V tom čase, tam Rotella pripravoval svoju profilovú výstavu a nezvyčajné zobrazenie Krista na kríži s ovisnutou rukou neušlo umelcovmu pozornému oku.

„Rotella svojím dielom vychádza v ústrety našej nenásytnej túžbe po obraze a slove, odpútava pozornosť od ich podstaty a súvislým tokom posolstiev ich smeruje k tomu, čo sa v nás uchovalo počas dňa. Jeho diela nám ponúkajú nový pohľad na umenie, a tak aj on, podobne ako Lucio Fontana či Alberto Burri, začal písať novú kapitolu v dejinách výtvarného umenia,“ uzatvára Simone Frittelli, kurátor výstavy, ktorá potrvá na Bratislavskom hrade do 18. septembra 2023.