Keď mal 13 rokov, napísal prvú báseň. Neskôr tvoril denne aj 14 hodín, pričom jeho poézia plynula z hĺbky duše. Sám život dokázal vtkať len do niekoľkých veršov. A keď sa nevenoval svojej práci, nadšene sa staral o svoje akváriové rybičky. Miloval whisky i literatúru. Aj to o sebe Miroslav Válek prezradil v jedinečnom rozhovore v roku 1968, ktorý neskôr opäť publikoval Denník SME. Tento rok sme si v júli pripomenuli nedožité 95. narodeniny Miroslava Váleka.
Ako každý rok, aj rok 2022 je rokom výročí žijúcich i už zosnulých osobností kultúry a histórie. Mnohé upadli do zabudnutia, iné sa stali súčasťou učebníc dejepisu, literatúry, architektúry či hudby. Jedným z nich je aj Miroslav Válek. S jeho tvorbou sme sa všetci stretli v školských laviciach. Básnik a politik Miroslav Válek nepochybne patrí medzi najznámejších slovenských básnikov a jeho básne sú považované v intenciách literárnej kritiky za mimoriadne kvalitné. Takmer dvadsať rokov svojho života (1969 – 1988) pôsobil ako minister kultúry. Hodnotiť jeho politickú činnosť nechajme na historikov. My si Miroslava Váleka pripomenieme ako literáta. Budeme sa venovať najmä jeho literárnej tvorbe a stručne zanalyzujeme aj jeho básnickú tvorbu pre deti a mládež.
Otcova politická činnosť mu dala na čas stopku
Miroslav Válek sa narodil 17. júla 1927 v Trnave. Jeho otec Ján pôsobil ako profesor telesnej výchovy a tiež bol aktívnym funkcionárom Demokratickej strany. Ako je z histórie známe, bola to práve Demokratická strana, ktorá v roku 1946 vyhrala na území Slovenska voľby. 25. februára 1948 však komunisti uskutočnili štátny prevrat a nastolili totalitnú vládu Komunistickej strany.
Tým pádom bola politická činnosť Demokratickej strany zakázaná a jej predstavitelia buď emigrovali alebo mnohí skončili vo väzení. Táto skutočnosť výrazne ovplyvnila smerovanie udalostí v živote mladého Miroslava Válka. Jeho otec bol totižto tiež uväznený a z toho dôvodu Válek nemohol pokračovať v štúdiu na Vysokej škole obchodnej v Bratislave, kde stihol absolvovať štyri semestre. A hoci už v tom čase mal vybudovanú povesť zdatného mladého básnika, sa výrazne zmenšili aj jeho publikačné možnosti. Počas nasledujúcich rokov mohol pracovať len v tzv. outsiderských zamestnaniach. Situácia sa zmenila k lepšiemu až v roku 1956, kedy začal vychádzať časopis Mladá tvorba a Válek v ňom dostal možnosť publikovať a tiež mu bola ponúknutá v tomto časopise aj práca redaktora.
Jeden z oneskorených debutantov
Debutoval v roku 1959 básnickou zbierkou Dotyky, ktorou sa zaradil medzi ,,oneskorených debutantov“. Tento pojem označuje básnikov a spisovateľov, ktorí tiež dovtedy nemohli publikovať kvôli politickej situácii. V prvej časti svojej debutovky s názvom Nite jasne cítiť inšpiráciu v poézii Laca Novomeského a Ivana Kraska, badať v nej aj vplyv českého poetizmu. Druhá časť s názvom Rovina obsahuje tri výrazné dejové pásmové skladby (Dotyky, Zem pod nohami, Krídla). Azda najznámejšími básňami tejto zbierky sú Minútu pred usnutím a Jablko, v ktorej je reflektovaná téma rozchodu.
Reklama / Článok pokračuje pod reklamou
Tu by sme mohli spomenúť, že v osobnom a rodinnom živote Miroslav Válek nemal veľa šťastia. Bol ženatý trikrát, prvá manželka tragicky zahynula, druhá zomrela na následky ťažkej choroby. Dá sa povedať, že ozajstné rodinné zázemie a teplo domova zažil až na sklonku života, a to pri svojej tretej manželke. Mal jednu vlastnú dcéru a nevlastného syna. Z rozprávania pamätníkov vieme, že Miroslav Válek bol známy tým, že si svoje súkromie strážil priam úzkostlivo. Nezanechal po sebe nijaké pamäti ani kamerové záznamy (odhliadnuc od rodinných fotografií a rôznych záberov z oficiálnych podujatí, ako sú odovzdávanie cien a podobne).
Strhujúca Príťažlivosť
Ďalším zaujímavým dielom je básnická zbierka Príťažlivosť z roku 1961. Táto zbierka obsahuje skutočne presvedčivé a až strhujúce básne. Medzi najznámejšie básne zo spomínanej zbierky patrí Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať. V tejto básni reflektuje Válek svoju tragickú osobnú skúsenosť s 2. svetovou vojnou. Ústredným motívom básne je totiž autorova láska k dievčaťu židovského pôvodu, ktoré bolo deportované do koncentračného tábora.
Miroslav Válek zasiahol do vývinu slovenskej poézie
Medzi ďalšie známe zbierky patria Nepokoj (1961), Milovanie v husej koži (1965), Z vody (1977). Touto tvorbou zásadným poetologickým a ideovým spôsobom zasiahol do vývinu slovenskej poézie. Podľa literárneho vedca Zambora predstavujú tieto básnické zbierky podstatný hodnotový prínos pôvodnej poézie Miroslava Válka. Rozvíja podnety moderny, avantgardy, neoavantgardy, významných povojnových iniciatív, beatnikov, ruského konštruktivizmu a iné. Jeho najväčšími podnetmi z oblasti domácej literatúry boli Ivan Krasko, Laco Novomeský, Ján Kostra, Pavol Horov a nadrealista Štefan Žáry. Pokiaľ ide o inšpiráciu vo svetovej poézii hľadal juskupine „prekliatych básnikov“ – Charlesa Baudelaria, Paula Verlaina, ale aj T. S. Eliota a iných.
Jeho život sa zrkadlil aj na divadelných doskách
Patril medzi čestných politikov a nemal problém ani s tým, aby sa pred vtedajšími predstaviteľmi vládnucej garnitúry zastal tých, ktorí to potrebovali. Funkciu ministra kultúry zastával Miroslav Válek naozaj dlhý čas, takmer dvadsať rokov (1969 – 1988).Toto obdobie je z histórie známe ako obdobie tzv. normalizácie. Neslávne známu udalosť z jeho života reflektuje hra Petra Pavlaca Slovo Válkovo. Predstavenie malo premiéru 31. marca 2015 v Slovenskom národnom divadle. Opisuje udalosti zo dňa 25. marca 1988, kedy sa na Hviezdoslavovom námestí uskutočnila známa Sviečková manifestácia. Išlo o posledný brutálny zásah štátnych zložiek voči pokojne stojacim ľuďom na námestí. Nechýbali vodné delá ani obušky. Miroslav Válek sa mal na tieto drastické zásahy údajne s úsmevom na tvári pozerať z izby v hoteli Carlton.
Slovo Válkovo obžalobou nebolo
Predstavenie bolo hereckým koncertom dvoch slovenských divadelných hviezd, a to Emila Horvátha, ktorý presvedčivo stvárnil Miroslava Válka ako starnúceho a unaveného politika, ktorý tuší, že režim sa postupne rúti a preto zaujíma flegmatický postoj. Ďalšou postavou je bývalý príslušník Štátnej bezpečnosti, ktorého geniálne zahral František Kovár. Dvaja starnúci a smutní muži, ktorí debatujú o svojom živote, o zločinoch, ktorých sa v minulosti dopustili. Po hádkach, presviedčaniach seba navzájom, ale aj samých seba nakoniec prichádza medzi nimi k zmiereniu. V žiadnom prípade však nemožno tvrdiť, že toto divadelné predstavenie je obžalobou Miroslava Válka. Práve naopak. Je to pohľad na starnúceho politika unaveného životom, ktorý už nemá silu a ani energiu na to, aby tvrdé vyčíňanie štátnych zložiek dokázal zastaviť.
Reklama / Článok pokračuje pod reklamou
Miroslav Válek písal aj pre deti a mladých
Miroslav Válek bol mimoriadne agilný aj v oblasti literatúry pre deti a mládež. Isto si mnohí z nás pamätajú azda najznámejšiu báseň pre deti Ako sa Kubo stratil, ktorá svojim obsahom aj kompozíciou patrí do tzv. poézie nonsensu. Jeho knižným debutom pre deti je zbierka Kúzla pod stolom. V tejto zbierke sa snažil priblížiť sa k detskému čitateľovi, pochopiť jeho svet a osloviť ho. Zbierka sa dostala do polemického vzťahu s vtedy existujúcim typom poézie pre deti. Najmä tým, že Válek v tejto zbierke používa jednoduchý voľný verš, ktorý zbavil knižnej zaťaženosti a prispôsobil ho hovorovému prejavu.
Prevratným bol aj ten fakt, že nevytvoril akúsi imitáciu detskej hry, ale navodil presvedčivý vzťah medzi dospelým a dieťaťom. Plynulo prechádza z polohy autora do polohy účastníka tejto hry.
Básničky Do Tramtárie patria k vrcholu jeho tvorby
Vrcholom Válkovej básnickej tvorby pre deti a mládež je zbierka Do Tramtárie, v ktorej bravúrnym spôsobom vytvoril humorné situácie vyplývajúce z nonsensu a detského čitateľa dokáže adekvátnym spôsobom s týmto humorom aj konfrontovať. Je jedným z prvých autorov literatúry pre deti a mládež, ktorí detského čitateľa chápali ako rovnocenného partnera.
Na sklonku života, v roku 1989, bol predsedom Československého zväzu spisovateľov v Prahe. V mladosti prekonal Miroslav Válek ťažkú tuberkulózu, ktorej následky si niesol po celý zvyšok života. Hektický životný štýl, ktorý bol spojený aj s náklonnosťou k alkoholu a náruživým fajčením, si vypýtal svoju daň. Rovnako mu na dobrom zdraví nepridali ani osobné tragédie, ktoré ho postihli. Preto zomrel v pomerne nízkom veku, 27. januára 1991 v Bratislave na následky rakoviny pľúc.
Foto: Wikimedia Commons, Literárne informačné centrum, Slovenské národné divadlo cez Citylife.sk
