Košická hudobná jar sa nesie v znamení osláv. Koncertom si s Estónskym filharmonickým komorným zborom pripomenie aj narodeniny Arva Pärta. Viac prezrádza Tõnu Kaljuste v rozhovore Jane Tomalovej.
Košická hudobná jar (KHJ) tento týždeň prináša hneď dve podujatia, ktoré reflektujú tvorbu jubilujúcich skladateľov. Okrem profilového koncertu VŠETKO NAJLEPŠIE, ĽUBICA! je to aj koncert venovaný oslave deväťdesiatin Arva Pärta. Tie si pripomenie jeho tvorbou Estónsky filharmonický komorný zbor ocenený dvomi Grammy. Štvrtok 29. mája prináša festivalovú zastávku v Dóme sv. Alžbety Uhorskej. O 20:00 sa začne koncert ARVO PÄRT 90. Skladateľa preslávila duchovná tvorba, ktorú obdivujú aj Björk či rocker Nick Cave. Viac o festivalovom programe prezrádza Tõnu Kaljuste, šéfdirigent Estónskeho filharmonického komorného zboru.
Arva Pärta obdivuje Björk, klérus či rocker Nick Cave. Tvorbu svetoznámeho Estónca prichádzajú na Košickú hudobnú jar interpretovať tí najpovolanejší – Estónsky filharmonický komorný zbor. V roku 2020 ho označil BBC Music Magazine za jeden z desiatich najlepších zborov na svete. Na konte má dve Grammy za najlepší zborový výkon – v oboch prípadoch za albumy s dielami Arva Pärta. V Košiciach budú spievať a capella alebo v sprievode organa, na ktorom bude hrať Kadri Toomoja.
INZERCIA / Článok pokračuje pod reklamou
Interview so šéfdirigentom telesa Tõnu Kaljustem je dôkazom, že festivalová zastávka v Dóme sv. Alžbety Uhorskej na koncerte ARVO PÄRT 90 sa jednoznačne oplatí.
„Jeho hudba dokáže prehovoriť k širokej škále ľudí."
Arvo Pärt prehovoril modlitbou aj do sekulárneho sveta. Jeho tvorbu obdivuje duchovenstvo, islandská speváčka Björk či rocker Nick Cave. Čím si podľa Vás estónsky rodák získava fanúšikov naprieč celým spoločenským spektrom?
V Pärtových skladbách je cítiť nadčasovosť, ktorá presahuje kultúrne a žánrové hranice. Jeho hudba dokáže prehovoriť k širokej škále ľudí, pretože si na nič nenárokuje a pritom ponúka veľmi veľa, ak je človek ochotný počúvať. Je jednoduchá a zároveň hlboká. V hudbe Arva Pärta je niečo veľmi čisté – neponúka len zvuk, ale aj priestor pre ticho, kontempláciu a hlboké počúvanie.
Estónsky filharmonický komorný zbor sa špecializuje na Pärtovu tvorbu
Vo veľkej miere sa Estónsky filharmonický komorný zbor venuje práve Pärtovej tvorbe. Za jej interpretáciu ste získali aj dve ceny Grammy. Aké intenzívne je Vaše prepojenie na skladateľa?
Náš hudobný kalendár v Estónsku je veľmi pestrý a s Tallinským komorným orchestrom absolvujeme mnoho koncertov. Poznám Pärtove diela od detských piesní až po symfónie. V zahraničí od nás publikum očakáva predovšetkým Pärta – ale aj diela Tormisa, Bacha a ďalších.
Estónsky filharmonický komorný zbor vznikol v roku 1981. Ako to bolo s interpretáciou Pärtovej, respektíve celkovo duchovnej tvorby, kým v roku 1990 v Estónsku padol socialistický režim?
Pred pádom socialistického režimu bola duchovná hudba v Estónsku oficiálne potláčaná – nepovažovala sa za vhodnú na verejnú interpretáciu a bola vylúčená zo štátom podporovanej kultúry. Napriek tomu zákaz nebol absolútny: sakrálna hudba sa hrala najmä v koncertných sálach, nie v liturgickom prostredí. Prvé verejné koncerty s duchovnou hudbou v estónčine sa uskutočnili koncom 80. rokov 20. storočia. V tomto kontexte sa hudba Arva Pärta stala akýmsi duchovným protihlasom – tichým, ale nezameniteľným.
Reklama / Článok pokračuje pod reklamou
S Estónskym filharmonickým komorným zborom sme zohrali kľúčovú úlohu pri zachovávaní tradície interpretovania a počúvania duchovnej hudby – slúžili sme ako most medzi vnútornou slobodou a vonkajším obmedzením.
Tõnu Kaljuste: "Hudba Arva Pärta stala akýmsi duchovným protihlasom – tichým, ale nezameniteľným."
Na obdobie náboženskej neslobody v Estónsku si spomenieme v Košiciach aj pri diele Summa, ktorého pôvodnú verziu Arvo Pärt skomponoval v roku 1977. Ako vnímate toto zakódované posolstvo?
Dielo Summa je ako tiché, vnútorné vyznanie viery v čase, keď boli verejné prejavy viery potláčané. V roku 1977 Pärt nemohol dielo dať názov Krédo – bolo by to príliš explicitné a ideologicky neprijateľné. Namiesto toho zvolil Summa – odkaz na niečo univerzálne, zhrňujúce, skryté. Je to vydestilovaná forma viery vyjadrená skôr hudbou než slovami.
Techniku tintinnabuli použil Arvo Pärt v dielach Summa, Berliner Messe či Nunc dimittis. Čo znamená tintinnabuli pre poslucháča, ktorý o tejto kompozičnej technike ešte nepočul? Spriatelia sa podľa Vás s tintinnabuli aj títo festivaloví návštevníci?
Verím, že návštevníci festivalu sa s tintinnabuli „spriatelia“, ak dovolia sami sebe spomaliť a jednoducho počúvať – neočakávať dramatický vývoj, ale byť prítomní v tom, čo je. Táto hudba nepozýva len k počúvaniu, ale aj k tichu. A v tomto tichu sa môže objaviť niečo hlboko osobné a zmysluplné.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Ďakujem za rozhovor.
Zhovárala sa Jana Tomalová, PR manažérka ŠFK
Foto: Estonian Foreign Ministry via Flickr/Wikimedia Commons, soundstreams.ca, Kaupo Kikkas, Silvia Mária Petrovits
