Pre niektorých sviatky jari a pre iných Veľká noc spojená s pripomienkou umučenia, smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Ako po minulé roky, aj teraz ich spestria sviatočné koncerty. Tento rok ponúka Slovenská filharmónia viacero atraktívnych veľkonočných koncertov. Začínajú sa už na Kvetnú (presnejšie Palmovú) nedeľu a rámcujú celý tzv. Veľký týždeň. Tešiť sa môžete na atraktívne diela, skvelých sólistov i telesá medzinárodného formátu. Koncerty sa uskutočnia v bratislavskej Redute i v Katedrále sv. Martina.
Rovnako ako Vianociam, tak aj Veľkej noci lichotia koncertné stretnutia v sviatočnej nálade. Tie sú tradičnou realitou dramaturgií nejedného koncertného domu. Svoju, od nepamäti dlhú, tradíciu majú tiež u nás. Slovenská filharmónia prináša aj v tejto sezóne návštevníkmi obľúbené sviatočné koncerty. Tentoraz sa neobmedzí iba na zopár koncertných stretnutí. Ich dejiskom nebude len Reduta, ale aj históriou a umením dýchajúca Katedrála sv. Martina. Začínajú sa už počas Kvetnej nedele a pokračujú aj v nasledujúcom týždni úctyhodnou dávkou atraktívnych koncertov, ktoré sčasti avizujeme v aktuálnom prehľade Kam za kultúrou či v prehľade Veľká noc 2023 s hudbou.
S tradičným programom v korunovačnom chráme
Prvá dvojica štartuje na Palmovú nedeľu, kedy sa v kresťanských chrámoch pripomína Kristov triumfálny príchod do Jeruzalema. V chrámoch sa čítajú alebo spievajú pašie, v ktorých predstavujú historické dianie nasledujúcich chvíľ. O 15:00 hod. ponúkne Slovenská filharmónia v Katedrále sv. Martina tradičný Veľkonočný koncert Slovenského komorného orchestra. Uskutoční sa v rámci cyklu Hudba v chrámoch. Uvedú na ňom klasický program – Haydnových Sedem posledných slov nášho Spasiteľa na kríži. Ten tentoraz zaznie v orchestrálnej verzii.
V roku 1779 sa výrazne zmenili životné súradnice významného skladateľa Josepha Haydna. Jeho patrón Mikuláš Esterházy mu v novej zmluve povolil komponovať aj pre iné účely, než len pre potreby šľachtických sídel v Esterháze a Eisenstadte. Pohotový skladateľ a obchodník v jednom túto príležitosť začal naplno využívať.
Otec symfónie, Joseph Haydn začal komponovať skladbu v roku 1785 na podnet predstaveného katedrály Santa Cueva v juhošpanielskom meste Cádiz. Ten ho požiadal, aby napísal hudbu na „sedem posledných slov nášho Spasiteľa na kríži“. V cádizskom kostole bolo zvykom uviesť každoročne v predveľkonočnom období jedno oratórium. Na pravé poludnie sa všetky dvere zatvorili a zaznela hudba. Po predohre vystúpil biskup na kazateľnicu, vyslovil prvé zo siedmich slov Božieho Syna a rozjímal nad ním. Keď skončil, zostúpil z kazateľnice a pred oltárom sa vrhol na kolená. Táto pauza bola vyplnená hudbou. Následne biskup ešte šesťkrát vystúpil na kazateľnicu a na konci každého rozjímania vpadol do ticha orchester.
Už počas Haydnovho života sa stal tento opus jedným z jeho najslávnejších diel. Iste ste si všimli, že rok čo rok si Haydnovo oratórium nachádza na Veľký piatok cestu aj na televízne obrazovky.
Než obradne stíchne organ
Mnohí z vás ste si iste všimli, že sa u rímskych katolíkov na Zelený štvrtok večer až do neskorého večera na Bielu sobotu odmlčí nielen kráľovský nástroj, ale i zvony. K sviatkom však organová hudba patrí. Na Kvetnú nedeľu sa tak o 16:00 hod. v Redute koná tretí organový koncert aktuálnej sezóny. Na domácej pôde v Koncertnej sieni SF rozozvučí organ pod rukami skúseného organistu a pedagóga Davidovi Di Fiore v sprievode recitácií herca Kamila Mikulčíka. Program má jediný bod – cyklus Jób popredného českého skladateľa a pedagóga Petra Ebena. Ten svoje skladby pre organ zvykol často sám interpretovať. Išlo o improvizácie, nie o výsledné kompozície. Takto uvádzal napríklad Labyrint sveta a raj srdca na texty Jána Amosa Komenského. Toto dielo zaznelo v roku 2017 na Bratislavských hudobných slávnostiach v interpretácii slovenského organistu Marka Vrábla s Komenského slovom v podaní skladateľovho syna Marka Ebena.
Zápas Boha a diabla o človeka
Podobne vznikol aj jeho cyklus Jób, ktorý si teraz vypočujeme v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie v interpretácií Davida di Fioreho s recitáciou Kamila Mikulčíka. Osemčasťové dielo Jób pre organ zaznelo v premiére v marci 1988 v Londýne. Je pokračovaním autorovho cyklu Faust. Aj v ňom sa Eben zaoberá námetom stávky Boha s diablom, ktorý skúšajú človeka. Zmysel ľudskej existencie rozoberá cez chudobu, ktorá bola považovaná za následok hriechu.
Slovenská filharmónia privíta významného organistu
David di Fiore počas svojej viac ako tridsaťročnej kariéry precestoval všetky významné svetové kostoly a sály. Bol žiakom francúzskej organistky Odile Pierre. Svoju medzinárodnú kariéru odštartoval recitálom v Katedrále Notre-Dame v Paríži. Ako sólista, dirigent, korepetítor a praktický organista pôsobil v katolíckej Arcidiecéze mesta Seattle, v Národnej asociácii metodistických hudobníkov a na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Od Národnej katolíckej vzdelávacej asociácie získal v Spojených štátoch ocenenie „Distinguished Graduate“. Kedysi pôsobil v Seattli. Jeho súčasným pôsobiskom je Katedra hudby Katolíckej univerzity v Ružomberku, kde vyučuje hru na organe, dejiny organu a organovej literatúry, stavbu organa, improvizáciu, liturgickú hru a dirigovanie zboru.
Veľký týždeň so Slovenskou filharmóniou
Aj v ďalších dňoch sa môžeme na pôde Slovenskej filharmónie tešiť na veľkonočné vystúpenie. Jedným z nich je súbor starej hudby Solamente naturali. Veľká noc so Slovenskou filharmóniou vyvrcholí veľkolepým uvedením Dvořákovho Requiem, v ktorom sa predstavia česko-slovenskí sólisti. Pod taktovkou Iona Marina sa v sprievode Slovenskej filharmónie a Slovenského filharmonického zboru budú účinkovať sopranistka Kateřina Kněžíková, mezzosopranistka Jarmila Balážová, tenorista Peter Berger a bas Jozef Benci.
Článok pokračuje pod reklamou
Solamente naturali s jedinečným programom
V Malej sále Slovenskej filharmónie sa v utorok večer o 19:00 hod. predstaví súbor pre starú hudbu Solamente naturali s umeleckým vedúcim Milošom Valentom. Veľkonočný program je výsledkom skúmania historických dokumentov a objavovania diel starých majstrov, ktorým sa umelecký vedúci súboru Miloš Valent neúnavne a systematicky venuje. Na programe zaznie Cithara Sanctorum Juraja Tranovského, slovenského evanjelického farára, tvorcu českých a slovenských duchovných piesní a modlitieb.
Juraj Tranovský pôsobil od roku 1629 v Oravskom Podzámku a neskôr v Liptovskom Mikuláši. Zrodili sa tu jeho najdôležitejšie diela, medzi ktoré patria aj duchovné piesne Cithara sanctorum. Ide o prvý evanjelický kancionál na našom území. Spevník zostavil z vlastných, nemeckých, českých a slovenských nápevov.
Dvořákovo Requiem v naštudovaní Iona Marina
V stredu a vo štvrtok 5. a 6. apríla od 19:00 hod. vystúpia v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie dve umelecké telesá Slovenskej filharmónie – orchester Slovenská filharmónia a Slovenský filharmonický zbor (zbormajster Jaroslav Brych). Po ich boku vystúpi česko-slovenské kvarteto sólistov – Kateřina Kněžíková (soprán), Jarmila Balážová (mezzosoprán), Peter Berger (tenor) a Jozef Benci (bas). V naštudovaní rumunsko-rakúskeho dirigenta Iona Marina zaznie v bratislavskej Redute Rekviem Antonína Dvořáka. Ion Marin vedie popredné svetové orchestre, pod jeho taktovkou spievali hviezdy opery ako Luciano Pavarotti či Plácido Domingo. Requiem Antonína Dvořáka, smútočná omša pre sóla, zbor a orchester op. 89, patrí spolu s Berliozovým či Verdiho Requiem k umelecky najpresvedčivejším a najvrúcnejším romantickým skladbám svojho druhu. Je výrazom hlbokej viery svojho autora, jeho pokory a duchovnosti.
Pripravené v spolupráci so Slovenskou filharmóniou.
Foto: Wikimedia Commons, P. Brenkus
Koláž: Silvia Mária Petrovits
Zdroj: TS Slovenská filharmónia
Redakciu informovala a fotografie poskytla Martina Tolstova, tlačová tajomníčka SF
*** Posledná aktualizácia: 2023-03-09 (adm) ***
