Lukáš Vondráček, jeden z najžiadanejších českých klaviristov vystúpi už tento týždeň v Slovenskej filharmónii

Daniel Raiskin a Lukáš Vondráček s orchestrom Slovenská filharmónia

Január v Slovenskej filharmónii otvorí vo štvrtok a piatok 11. a 12. januára 2024 o 19.00 dvojica symfonických koncertov so šéfdirigentom Danielom Raiskinom. Sólistom večerov bude český klavírny virtuóz Lukáš Vondráček. Pod taktovkou šéfdirigenta zaznejú diela Alfreda Schnittkeho, Wolfganga Amadea Mozarta a Edvarda Hagerupa Griega.

Jubilejná 75. koncertná sezóna Slovenskej filharmónie pokračuje sériou januárových koncertov, ktoré na Nový rok odštartoval slávnostný Novoročný koncert v znamení operetných melódií. Najbližšie ponúknu v Redute dvojicu symfonických koncertov vo štvrtok a v piatok 11. a 12. januára, kedy sa o 19.00 hod. v Koncertnej sieni SF stretneme so šéfdirigentom Danielom Raiskinom a sólistom večera, ktorým bude klavírny virtuóz a držiteľ viacerých klavírnych cien Lukáš Vondráček. Ten sa do Bratislavy vracia po viac ako dvoch rokoch od svojho posledného vystúpenia na pôde bratislavskej Reduty, kde sa na jeseň 2021 predstavil na záverečnom koncerte 56. ročníka Bratislavských hudobných slávností.

Zábavný Schnittke, rozihraný Mozart

Návštevníkov čaká poslucháčsky veľmi atraktívny program s dielmi trojice skladateľov. Úvod večerov bude patriť dielu avantgardného skladateľa s rusko-nemeckými koreňmi. Alfred Schnittke sa narodil v Sovietskom zväze a detstvo prežil vo Viedni. Kompozíciu absolvoval na Moskovskom konzervatóriu, kde neskôr aj sám vyučoval. V roku 1990 sa presťahoval do Hamburgu. Je autorom mnohých diel. Napísal deväť symfónií, viaceré sláčikových kvartet, opery aj balet. Svojim vtipom a umom posúval hranice konvencií európskej klasickej hudby 20. storočia. Z jeho tvorby zaznie vtipné a zábavné Polyfonické tango. Skomponoval v roku 1979. Je pomyselnou čerešničkou koncertnej dramaturgie oboch večerov.

Nasledovať bude brilantný a krásny kúsok z diela skladateľského génia všetkých čias, Wolfganga Amadea Mozarta. Viaceré koncerty pre klavír vytvoril mladý Mozart ešte ako adolescent v Salzburgu. Počas pôsobenia vo Viedni vzniklo ďalších sedemnásť koncertov. Nemožno sa tomu čudovať, keďže práve touto formou sa Mozart vedel prezentovať pred publikom ako skvelý skladateľ i klavirista zároveň. Návštevníci koncertov si vypočujú jeho Koncert pre klavír a orchester č. 21 C dur, KV 467 z roku 1785, ktorý sa radí medzi obľúbené skladby návštevníkov koncertných sál.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Rozihraný C durový koncert Wolfganga Amadea Mozarta plný ľahkosti a veselosti zaznie v interpretácii výnimočného českého klaviristu Lukáša Vondráčka. Mladému českému virtuózovi, ktorý s úspechom koncertné pódia dobýval už v detskom veku, poskytne bohatý priestor na ukážku technickej brisknosti. Lukáš Vondráček získal v roku 2016 ako prvý český hudobník v dejinách prvú cenu v prestížnej Medzinárodnej súťaži kráľovnej Alžbety v Bruseli. V posledných rokoch Lukáš Vondráček precestoval celý svet. Spolupracuje s prestížnymi orchestrami v Európe, Amerike aj Ázii.

Tohto týždňové koncerty uzavrie Symfónia c mol nórskeho skladateľa Edvarda Hagerupa Griega z roku 1864, ktorú dramaturgovia v rámci filharmonických sezón zaradili do programu vôbec po prvýkrát. Hudbu nórskeho skladateľa dôverne poznáme – suity z Peera Gynta alebo jeho slávny klavírny koncert. V mladom veku Grieg skomponoval tiež krásnu symfóniu. Rázne fanfáry otvárajú jedinú dokončenú symfóniu nórskeho velikána Edwarda Hagerupa Griega.

Dielo vzniklo na popud dánskeho skladateľa Nielsa Gadea, no Grieg s ním nebol spokojný a zakázal jeho publikovanie. Hudobnými teoretikmi mnohonásobne preštudovaná symfónia čakala na koncertné uvedenie neuveriteľných 113 rokov v archívoch. Niektoré časti symfónie zazneli koncertne už počas skladateľovho života, kompletné dielo malo premiéru až v roku 1980.