Klasika inak - o tom je už 18 rokov návštevníkmi obľúbený festival klasickej hudby - Viva Musica! Za ten čas priniesol program plný hodnotnej hudby, skvelej dramaturgie a vynikajúcich slovenských i medzinárodných interpretov. Už roky potešuje publikum vo viacerých bratislavských lokalitách. Len nedávno vstúpil jeho aktuálny, v poradí 18., ročník do svojej polovice. Vo Veľkom evanjelickom kostole sa večer 21. júla 2022 konal piesňový recitál Kučerová & Lapšanský. Bol to večer s iskrou a majstrovstvom dvojice vynikajúcich interpretov.
Piesňové recitály sú v programe festivalu Viva Musica! pomerne čerstvou dramaturgickou novinkou. Do programu ich zaradili v minulom ročníku, dokonca dva razy a obsadili ich divácky atraktívnymi umelcami. V prvom sa predstavil niekdajší dlhoročný generálny riaditeľ Slovenskej filharmónie, klavirista a pedagóg, prof. Marian Lapšanský. Sprevádzal mladú sopranistku, sólistku Viedenskej štátnej opery, Slávku Zámečníkovú. Druhou minuloročnou dvojicou boli dvaja doma i v zahraničí uznávaní umelci – tenorista Pavol Bršlík a harfista Michal Matejčík v netradičnom, zato veľmi atraktívnom súzvuku: hlas a harfa. Organizátori s oboma recitálmi zožali divácky ohlas, a tak ani tento rok piesňový recitál nemohol chýbať. Tentoraz si pre návštevníkov nachystali piesňový recitál dvojice Kučerová & Lapšanský, ako sme avizovali v týždennom prehľade tipov kam za kultúrou.
Kučerová & Lapšanský: v znamení festivalových návratov a premiérovej spolupráce
Bol to večer festivalových návratov i premiérovej spolupráce tejto dvojice. Kým prof. Marian Lapšanský sa na Vivu vrátil po roku, Adriana Kučerová sa na festival vrátila po dlhšom období. Operná diva, sopranistka Adriana Kučerová, ktorej učarovala nielen opera, ale aj folklór či muzikál na festivale Viva Musica! bola už v roku 2018. Vtedy vystúpila po boku popredného tenoristu Pavla Bršlíka, Symfonického orchestra Viva Musica! pod taktovkou českého dirigenta Roberta Jindru s hitmi z muzikálu Leonarda Bernsteina West Side Story.
Návrat po rokoch
Adriana Kučerová patrí k najvýraznejším osobnostiam slovenského operného umenia. Hosťovala v Teatro alla Scala v Miláne, v Bavorskej štátnej opere v Mníchove, v Berlínskej štátnej opere, v Štátnej opere vo Viedni, v Opera de Bastille v Paríži či v Teatro Colón v Buenos Aires a spolupracovala s takými dirigentskými osobnosťami ako Daniel Barenboim, Gustavo Dudamel, Vladimir Jurowski, Riccardo Muti či Nicolaus Harnoncourt.
Na festivale Viva Musica! naposledy účinkovala v rámci galakoncertu West Side Story pri príležitosti 100. výročia narodenia Leonarda Bernsteina. Tentoraz sa predstavila ako koncertná umelkyňa s piesňovou tvorbou. Dominovala jej línia inšpirovaná ľudovou hudbou a popretkávaná folklórom, ktorý je Adriane Kučerovej blízky.
V znamení ľudových motívov, lásky, snenia i hravosti
Na festival Viva Musica! si Adriana Kučerová a prof. Marian Lapšanský pripravili program, ktorému dominovali romantika, ľudové motívy či hravosť. Spoločne uviedli výber z piesňovej a klavírnej tvorby Eugena Suchoňa, Antonína Dvořáka, Zdeňka Fibicha, Claudea Debussyho a Leonarda Bernsteina. Publiku sa predstavili dvaja výnimoční interpreti v skvelej kondícii. Hoci klavirista prof. Marian Lapšanský v prevažnej časti večera sopranistku Adrianu Kučerovú doprevádzal, dostal aj priestor, kedy sa predstavil samostatne. Predviedol sa s dielom svojho obľúbenca Zdeňka Fibicha i Eugena Suchoňa.
Diela skladateľov lahodili virtuóznemu géniu, majstrovskej bravúre a interpretačnej dokonalosti skúseného koncertného klaviristu. Jednotlivé kúsky vnútorne veľmi logicky vystaval a doprial im potrebné emócie s verne zachytenou atmosférou. Aj technicky náročné party zahral s povestnou ľahkosťou a suverenitou.
Večer otvorili milostné piesne
Premiérovú spoluprácu i piesňový recitál otvorili Dvořákov výber z cyklu Písně milostné, op. 83 (B.160). Vybrali si osmičku z osemnástich piesní (Ó, naší lásce nekvete to vytoužené štěstí, V tak mnohém srdci mrtvo jest, Kol domu se teď potácím, Já vím, že v sladké naději, Nad krajem vévodí lehký spánek, Zde v lese u potoka, V té sladké moci očí tvých a Ó, duše drahá, jedinká). Tento cyklus patrí u interpretiek k vyhľadávaným skladbám.
Sopranistkin výkon charakterizovala nielen precízna výslovnosť, ale aj výborné frázovanie a podmanivý prednes.
Z piesní na texty Gustava Pflegera-Moravského dýchala neha, nostalgia, smútok i neopätovaná láska.
Spätosť hudby a slova je vo veľmi úzkom vzťahu. Obom interpretom sa podarilo vyrovnať hudobnú i textovú stránku. Ľúbostným piesňam od Dvořáka dala Adriana Kučerová dušu, emócie a korunovala ich špičkovým výkonom. Sopranistkin výkon charakterizovala nielen precízna výslovnosť, ale aj výborné frázovanie a podmanivý prednes. Jednotlivé piesne vystavala premyslene, pričom verne zrkadlila ich atmosféru a emócie. Marian Lapšanský bol Adriane Kučerovej dokonalým sprievodom.
Intímny denník Zdeňka Fibicha
Medzi dvoma Dvořákovými cyklami dostal prof. Lapšanský priestor predstaviť sa ako sólista. Vybral si osem skladieb (Autoportrét, Noc, Anežkin portrét, Prsty, Večery na Žofíne, Prsia, Prší pri žriedle a Cestovanie za Anežkou) z cyklu Nálady, dojmy a upomínky, op. 41 Zdeňka Fibicha. Rozsiahly cyklus tvorí 376 drobných skladieb. Sú intímnym denníkom, inšpirovaným skladateľovou neskorou láskou k mladučkej žiačke Anežke Schulzovej. Opisuje spoločné chvíle, udalosti, rozpoloženia a najmä Anežkinu osobnosť.
Marian Lapšanský, klavírny básnik, hudobný Picasso i virtuóz
Kompletný Fibichov milostný denník vyšiel pred niekoľkými rokmi na 12 CD nosičoch vo vydavateľstve Suphraphon v interpretácii Mariana Lapšanského. Nečudo, že si pre svoj samostatný program zvolil práve výber z tohto cyklu. Sú to skladby dýchajúce jemnou lyrikou a metaforicky zobrazujúce vzťah skladateľa k milovanej žene.
Intímna, romantická i erotická poézia fascinovala svojou plastickosťou
Marian Lapšanský ukážkou z Fibichovho cyklu priniesol do Veľkého evanjelického kostola v Bratislave až eroticko-intímnu hudobnú poéziu. Mnohé sú virtuózne, dynamické (Autoportrét), rozjímavo-romantické, ale aj vzrušené, plné jasu, slnka i dynamiky. Výsostne zasnenou je známy Fibichov Poém (tu pod názvom Večery na Žofíne). Niektoré boli nečakane zahľadené na ženský pôvab (skladbička Prsia), zvukomalebné (Prší pri žriedle), či zdobené trilkami a gradované do technickej virtuozity (Cestovanie za Anežkou).
Diela skladateľov lahodili virtuóznemu géniu, majstrovskej bravúre a interpretačnej dokonalosti skúseného koncertného klaviristu.
Marian Lapšanský nezaprel v sebe klavírneho básnika, ale ani virtuóza. Na malej ploche vykreslil poslucháčom naznačený obsah priam plasticky. Nečudo, veď patrí k špičke klavírneho, ale aj celého slovenského interpretačného umenia. Potvrdil svoju povesť umelca, ktorého cieľom je dosiahnuť ideál dokonalosti. Nechýbala rovnováha emocionality, kultivovaný prejav a sugestívna hra. Počas celého večera bol veľmi sústredený a vynikala aj jeho schopnosť jednotlivé diela farebne, dramaticky a kompaktne vyjadriť. Bol to excelentný zážitok!
Na národnú nôtu spoza Moravy
S Dvořákom v programe sme ešte nekončili. Po klavírnej vsuvke s intímnym denníkom Zdeňka Fibicha sme sa vrátili k výberu piesní z Dvořákovho cyklu V národním tónu, op. 73 (B.146), z ktorého uviedli štvoricu piesní. Konkrétne to boli Dobrú noc, má milá, Žalo dievča, žalo trávu, Ach, není tu není a Ej, mám ja koňa faku.
Adriana Kučerová ich korunovala veľkou dávkou emócií zrkadliacich sa vo vrúcnej farbe hlasu. Prítomných si opäť raz podmanila kultúrou prejavu. V timbri sa jej hlas posúval k tmavšiemu odtieňu. Vykreovala komornú atmosféru, elegantné frázy a vytieňovanú dynamiku.
Krása v jednoduchosti
Po prestávke sa na program dostal Výber z úprav slovenských ľudových piesní skladateľa Eugena Suchoňa. Zazneli piesne Ani mi je večer, Povedzže mi, povedz, Dobre mi, dobre mi, Široký jarčok a Z jednej strany Moravy.
Adriana Kučerová sa ich interpretácie chopila na výbornú. Z jej prednesu bolo zrejmé, že v jej srdci má folklórna hudba neodškriepiteľne svoje miesto. Bola to krása v jednoduchosti.
Strhujúca Malá suita
V ďalšom bloku dostal opäť priestor Marian Lapšanský. Predstavil sa s jedinečnou Malá suita s passacaglia, op. 3 Eugena Suchoňa, ktorý ju napísal vo veku 25 rokov. Vychádzal pri nej z požiadavky svojho pedagóga Vítězslava Nováka na pražskej Majstrovskej škole. Nechýba jej zaujímavosť, a aj preto dodnes patrí k Suchoňovým najhrávanejším dielam. Jedná sa o logicky vystavanú, umelecký pôsobivo vygradovanú skladbu. Spájajú sa v nej impresívne nálady, hoci dielo vychádza iba z jednej témy. Tú skladateľ rôznymi kompozičnými spôsobmi jedinečne tvaruje a spracováva. Ovenčil ju premyslenou tonálnou a kontrapunktickou prácou. Má päť častí (Prelúdium, Arietta, Scherzo, Passacaglia, Reminiscencia).
Dielu v okrajových častiach Marian Lapšanský doprial kus suchoňovskej baladickosti, štýlu, nostalgie, spevnosti a zádumčivosti. Prelúdiu aj záverečnej Reminiscencii dožičil poetickosť. Podčiarkol dramatickosť Arietta. Dielo mladého Eugena Suchoňa vygradoval skúsený klavirista do absolútnej virtuozity v Scherze, ktorý bol predzvesťou tanca z opery Krútňava. Upútal Passacagliou i sugestívnym záverom. Bol to strhujúci zážitok!
Debussyho piesne
Následne sa program piesňového recitálu Kučerová & Lapšanský presunul k trojici piesní Claudea Debussyho. Hoci Debussyho vokálna hudba často rezignuje na život v tieni jeho veľkolepých klavírnych a orchestrálnych diel, jeho piesne nie sú o nič menej ohromujúce a originálne. Zazneli z nich tri – Clair de lune, Pierrot a Apparition. Dvojica ich sprostredkovala publiku v excelentnom podaní. Lyrická Clair de Lune (Mesačný svit), na text Paula Verlaina, pochádza z Debussyho Bergamskej suity (Suite bergamasque). Dýcha jemnosťou a eleganciou. Obaja interpreti v nej premietli výrazové kvality hudby s maximálnou presnosťou.
Príbeh šaša Pierrota
Druhá Debussyho pieseň pochádza z cyklu Štyri piesne pre mládež (Quatre chansons de jeunesse). Meno nesie po postave Pierrota, jednej z hlavných postáv commedia dell’Arte. Pôvodne bol zobrazený ako šašo s charakteristickou črtou – naivitou. Neúspešne túži po láske Columbíny, ktorá mu zlomí srdce, keď ho opustí kvôli Harlekýnovi. Na postave Pierrota založil Debussy dve piesne. Táto konkrétna dýcha vtipom s mimoriadne posmešnou melodickou figúrou. Tá sa objavuje v prvých niekoľkých taktoch piesne. Tento motív sa stáva základným prvkom sprievodu, vystupuje ako akýsi kontrapunkt k vokálnej línii alebo ako jej doplnok. V závere, ktorý spracoval Debussy do podoby recitatívu, odkazuje na smutného a nešťastného klauna Jeana Gasparda Deburaua. Atmosférou veselo i vážne dýchala pieseň aj v podaní Adriany Kučerovej a Mariana Lapšanského.
Hĺbavá vášeň
Treticu Debussyho piesní uzatvorilo Zjavenie (Apparition) na text básne Stéphane Mallarmé. Debussy v nej efektívne zachytáva éterické prostredie textu. Adriana Kučerová tu zrkadlila vášne rozprávača básne, ktorý spomína na „posvätný deň“ prvého bozku. Náročný bol i klavírny sprievod, ktorý maľuje zložitý obraz. Nechýbali zmeny rytmu či melódie na lyrickejšiu, ktorá vyústila do stabilného a tichého klavírneho sprievodu.
Hravá bodka recitálu Kučerová & Lapšanský volala po interakcii
Záverom oficiálneho programu bol cyklus piatich detských piesní pre soprán a klavír I Hate Music! od Leonarda Bernsteina. Uvoľnené publikum tu reagovalo interaktívne. Hravosť, žoviálnosť i bezstarostnosť dýchali z výrazu a prednesu Adriany Kučerovej. Prítomných ovanula sviežosť a ľahko presvedčila publikum k interakcii.
Za svoje technicky i výrazovo podmanivé výkony v znamení súzvuku si zaslúžili obaja interpreti – celkom zaslúžene – búrlivý, neutíchajúci potlesk. Naň nadviazali a krásny večer uzavreli krátkym prídavkom.
Hodnotenie koncertu: 100 %
Písané z koncertu 21.7.2022, Veľký evanjelický kostol v Bratislave
Adriana Kučerová & Marián Lapšanský / Viva Musica! festival 2022
Účinkujúci
Adriana Kučerová, soprán
Marian Lapšanský, klavír
Program:
- Antonín Dvořák (1841 – 1904): Písne milostné, op. 83, B.160 (Ó, naší lásce nekvete to vytoužené štěstí, V tak mnohém srdci mrtvo jest, Kol domu se teď potácím, Já vím, že v sladké naději, Nad krajem vévodí lehký spánek, Zde v lese u potoka, V té sladké moci očí tvých, Ó, duše drahá, jedinká)
- Zdeněk Fibich (1850 – 1900): Nálady, dojmy a upomínky, op. 41 – výber (Autoportrét, e mol; Noc, a mol; Anežkin portrét, b mol; Prsty, D dur; Večery na Žofíne, Des dur; Prsia, g mol; Prší pri žriedle, d mol; Cestovanie za Anežkou, E dur)
- Antonín Dvořák: V národním tónu op. 73, B. 146 (Dobrú noc, má milá, Žalo dievča, žalo trávu, Ach, není tu, Ej, mám ja koňa faku)
prestávka
- Eugen Suchoň (1908 – 1993): Výber z úprav slovenských ľudových piesní (Ani mi je večer, Povedzže mi, povedz, Dobre mi, dobre mi, Široký jarčok, Z jednej strany Moravy)
- Eugen Suchoň: Malá suita s passacagliou, op. 3 (Prelúdium, Arietta, Scherzo, Passacaglia, Reminiscencia)
- Claude Debussy (1862 – 1918): Claire de lune, Pierrot, Apparition
- Leonard Bernstein (1918 – 1990): I Hate Music! (cyklus piatich detských piesní pre soprán a klavír – My Name Is Barbara, Jupiter Has Seven Moons, I Hate Music!, A Big Indian and a Little Indian, I´m a Person Too).
Galéria recitálu Kučerová & Lapšanský »
Foto: Zdenko Hanout / Viva Musica!
Aký je ďalší program festivalu?
Aktuálny 18. ročník festivalu Viva Musica! prináša 8 koncertov do rôznych bratislavských lokalít a ani tento rok v ňom nechýba multižánrový presah. Všetky sa nesú v znamení tradične inšpiratívnej dramaturgie a umelcov. V auguste nás čakajú už iba dva koncerty a v septembri jeden. Všetky so zahraničnými interpretmi.
Prehľad nasledujúcich koncertov
- 11.8., 20:00, Nádvorie Starej radnice – Nikol Bóková: Prometheus
- 18.8., 20:00, Slovenský rozhlas – Joep Beving: Hermetism
- 11.9., 20:00, Slovenský rozhlas – Laurie Anderson: Amelia
Koncerty 18. ročníka festivalu Viva Musica! sa konajú pod záštitou prezidentky SR Zuzany Čaputovej. Festival z verejných zdrojov podporili Fond na podporu umenia a Nadácia mesta Bratislavy.
One thought on “Kučerová & Lapšanský: podmanivý súzvuk vynikajúcich interpretov”
Comments are closed.