Začal sa 69. ročník najstaršieho hudobného festivalu na Slovensku – prestížna Košická hudobná jar. Úvod priniesol kúsok starej Viedne do Košíc. Domom umenia sa niesli slávne operetné melódie v podaní Košických filharmonikov a vzácnych operných sólistov. Bol to elegantný operetný štart 69. Košickej hudobnej jari aj na vlnách lásky.
V Košiciach sa na sklonku mája, mesiaca lásky – ako tradícia velí, začala Košická hudobná jar. Metropola východného Slovenska sa vďaka otváraciemu koncertu na niekoľko chvíľ zmenila na kozmopolitnú Viedeň. Prečo? Viedeň je historickým mestom operety a presne s týmto žánrom otvorila Štátna filharmónia Košice aktuálny 69. ročník prestížnej Košickej hudobnej jari. A to všetko zaznelo pod taktovkou českého dirigenta Tomáša Braunera v podaní členov orchestra Košických filharmonikov a hviezdneho operného páru snov – sopranistky Kateřiny Kněžíkovej a basbarytonistu Adama Plachetku, svetovo oceňovaných vokálnych umelcov z Českej republiky.
V Košiciach otvorili 69. ročník fanfáry a zazneli aj ľúbivé melódie
Operetný žáner patrí k neprávo opomínaným žánrom. Tradične býva spätý s koncertami na Silvestra či Nový rok. Hudobnú prskavku v znamení operetných kúskoch ako sú Veselá vdova, Zem úsmevov, Giuditta, Grófka Marica, Čardášová princezná, Netopier, Viedenská krv a ďalšie známe i menej známe operetné melódie ponúkol na úvod svojho 69. ročníka jeden z najstarších hudobných festivalov na Slovensku. Stalo sa tak 22. mája 2025 v Dome umenia ŠFK.
Festival a tým aj Otvárací koncert Opereta Gala otvorili festivalové Slávnostné fanfáry, ktoré kedysi pre Košickú hudobnú jar – presne na tento účel skomponoval významný skladateľ a košický rodák Jozef Podprocký. Mimochodom, práve počas tohto ročníka Košickej hudobnej jari pristupuje Štátna filharmónia Košice k nahrávke jeho koncertov pre husle, violu, klavír a trúbku.
Otvárací koncert s názvom Opereta Gala pozval publikum do atmosféry zlatého veku viedenskej operety, do srdca kozmopolitného centra niekdajšej Podunajskej monarchie. Priniesol najkrajšie melódie majstrov operety, ktorí tvorili naprieč desaťročiami 19. storočia až do polovice 20. storočia. Od Johanna Straussa ml, cez Franza Lehára až po Emmericha Kálmána. Zazneli ale aj diela Edmunda Eyslera či Carla Millöckera.
Program uviedli Košickí filharmonici pod taktovkou renomovaného českého dirigenta Tomáša Braunera. Pôsobí ako šéfdirigent Symfonického orchestra hl. m. Prahy FOK a súčasne aj ako šéfdirigent Opery SND v Bratislave. Po ich boku sa predstavili svetovo uznávaní českí umelci, manželia – prestížnou cenou BBC Music Magazine Award ovenčená sopranistka Kateřina Kněžíková a basbarytonista Adam Plachetka. Obaja sólisti z popredných operných scén sveta.
Opereta chutí
Poprední českí umelci a hostia úvodného večera sú doma nielen vo svete opery, ale aj operety. Nedávno vydali svoj najnovší album Operette gala, ktorý nahrali so Symfonickým orchestrom Českého rozhlasu pod taktovkou niekdajšieho šéfdirigenta Košických filharmonikov, v súčasnosti hudobného riaditeľa Opery Národního divadla v Prahe, Roberta Jindru. Mimochodom, tento album zoženiete aj na Martinus.sk Kúsky z nahrávky, ktorá svetlo sveta uzrela vo Vydavateľstve Českého rozhlasu, tak priniesli aj do Košíc.
Z väčšej časti sem prišli predstaviť program svojho 14-časťového rovnomenného albumu Operette Gala. Skladby, ktoré nájdeme aj na tomto disku, zazneli na otváracom galakoncerte až na pár drobných výnimiek. Niekoľko kúskov z disku však v Košiciach nahradil trojlístok orchestrálnych predohier. Na koncerte tak zazneli predohry zo Straussovej opery Netopier a predohry z Lehárových operiet Zem úsmevov či Veselá vdova.
Na hudobnej ceste do sveta starých čias i cisárskej Viedne
Atmosféra večera bola i navzdory sychravému večeru naozaj pulzujúca, slávnostná i elegantná. Pred začiatkom koncertu i počas prestávky si hostia košického Domu umenia pochutnávali na chuťovým pohárikom šmakujúcom festivalovom drinku, ktorý bol nielen v alkoholickom, ale i nealkoholickom vydaní. Rovnako publiku ulahodila aj dramaturgia otváracieho koncertu.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Počas vyše hodinového koncertu s jednou prestávkou si vypočulo nesmrteľné melódie, predohry, sólové árie a piesne či duety – valčíky. Všetko z operiet niekoľkých viedenských skladateľov 19. storočia (Johann Strauss ml., Carl Millöcker) a autorov, ktorých tvorba presahuje až do polovice 20. storočia (Franz Lehár, Emmerich Kálmán, Edmund Eysler, Conradin Kreutzer).
Od skladateľov v znamení výročí
Úvod večera patril strhujúcej predohre Straussovho Netopiera, ktorý býva často uvádzaný práve ako silvestrovské predstavenie. Táto predohra sa však často pre strhujúce melódie, noblesný šarm, rýchly spád a prvky humoru uvádza s obľubou aj samostatne. Od Johanna Straussa ml. (1825 – 1899), ktorý v októbri tohto roka „oslavuje“ 200. narodeniny, sa dostali do programu Otváracieho galakoncertu aj jeho ďalšie operety.
Ešte v prvej časti koncertu zaznela od Johanna Straussa pieseň z operety Noc v Benátkach – Ach, wie so herrlich zu schaun (Ach, aký nádherný pohľad) v podaní výborného Adama Plachetku. Strauss mal svoje miesto vyhradené aj na záver večera, kedy zaznel duet v znamení valčíka Das eine kann ich nicht verzeih´n… Wiener Blut (To jediné ti neviem odpustiť… Viedenská krv) z jeho operety Viedenská krv.
Od skladateľa, ktorý prepojil Komárno, Viedeň s mestom Bad Ischl – ďalšieho tohtoročného „oslávenca“ Franza Lehára (1870 – 1948) zazneli obľúbené kúsky z jeho operiet ako Veselá vdova, Zem úsmevov či Giuditta. Publikum čakali prenádherné melodické línie, virtuózne vokálne aj inštrumentálne party. Najmä však vzrušujúce príbehy o láske v rôznych kultúrnych prostrediach. Najobľúbenejšiu Lehárovu operetu – Veselú vdovu reprezentovala predohra a pieseň Da geh’ ich zu Maxim (Tak rád chodím k Maximovi) v podaní Adama Plachetku.
Z Lehárovej Zeme úsmevov sme si vypočuli tiež predohru a sólo Ich danke für die Huldigung (Ďakujem za pozornosť) v špičkovom podaní Kateřiny Kněžíkovej. Lehárovo dielo Giuditta zastupovala Giuditta pieseň Meine Lippen, sie küssen so heiss (Moje pery bozkávajú tak vášnivo), v ktorej Kateřina Kněžíková zažiarila tiež.
Zazneli aj diela od ďalšieho veľmajstra operety
Skladateľskú operetnú špičku v programe koncertu doplnil aj Emmerich Kálmán (1882 – 1953), ktorý má vo svete operety vyhradené popredné miesto. A rovnako aj v programe košickej Opery. Z jeho diela boli v programe koncertu Opereta Gala dve operety. A to Čardášová princezná a Grófka Marica, ktoré patria k veľkým dielam operety. Najobľúbenejšia a najhrávanejšia Kálmánova opereta Čardášová princezná bola reprezentovaná skvostne interpretovanou áriou Heia, heia, in den Bergen ist mein Heimatsland (Heja, heja, v horách je môj domov) v podaní Kateřiny Kněžíkovej.
Grófka Marica, ktorú si v celosti môžeme vychutnať na doskách košickej Opery, prispela do programu piesňou Grüss mir mein Wien (Pozdravuj moju Viedeň) v podaní svetobežníka a podľa interpretácie pravého Viedenčana – sólistu popredných operných scén Adama Plachetku.
Opereta Gala priestorom aj pre menej známe či frekventované kúsky
Ďalší program predstavovali o niečo menej známe diela. Svoje zastúpenie mali v programe tiež dvaja viedenskí rodáci. Jedným z nich bol Carl Millöcker (1842 – 1899), z tvorby ktorého sa do programu tak koncertu ako aj albumu Operette Gala Kateřiny Kněžíkovej a Adama Plachetku dostali piesne z operety Gasparone. V podaní Adama Plachetku zazneli Dunkelrote Rosen (Tmavočervené ruže) a s obomi protagonistami večera sme si vychutnali ich duet Wie freu’ich mich Sie hier zu Seh’n… Hüten Sie sich (Ako sa len teším, že vás tu vidím… Dávajte si pozor).
Ďalším zo skladateľov, ktorých diela odzneli, bol Edmund Eysler (1874 – 1949). Ten vo svojich Viedenčanmi obľúbených operetách upustil od istej noblesy viedenských klasikov. Z jeho tvorby sa do programu dostala opereta Brat Straubinger, a to prostredníctvom piesne Küssen ist keine Sünd’ (Bozky nie sú hriech), ktorú interpretoval basbarytonista Adam Plachetka.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Program v druhej časti večera doplnil i trochu mimo operetného rámca sa nachádzajúci kuplet Hobellied od Conradina Kreutzera. Pochádza z viedenskej čarodejnej rozprávkovej ľudovej hry Ferdinanda Raimunda, Márnotratník. Táto neodolateľná pieseň, ktorú rada spievala aj Marlene Dietrich, je najstarším z uvedených kúskov. Datujeme ju do roku 1834. Adam Plachetka v nej spieval o tom, ako osud na nás nasadí svoj hoblík a opracuje všetkých do rovnakej podoby.
Večer plný špičkových výkonov a exkluzívnych momentov
Publiku priniesli typickú kozmpolitnú Viedeň, jej pulz a atraktívny i extravagantný životný štýl. Prítomný bol aj pre Viedeň typický tradicionalizmus prejavujúci sa vo vzťahu k histórií, hodnotám starých zašlých čias c.k. Monarchie, ale aj elegantnej noblesy, okázalosti či humoru tohto multikulti mesta.
Počas celého operetného večera sme vo vypredanom Dome umenia boli svedkami špičkových výkonoch oboch účinkujúcich sólistov. Snáď možno vytknúť len to, že zopár ráz bol hlas sopranistky Kateřiny Kněžíkovej menej počuteľný, a to v súhre s burácajúcim zvukom orchestra vo forte. Tento nešvár, kedy orchester prekryl sólistu, bolo len pri speve v nižších polohách, vysoké polohy vyzneli maximálne pôsobivo. Rovnako tak orchester pár raz prekryl aj jej manžela, basbarytonistu Adama Plachetku. Jeho hlas bolo slabšie počuť, naopak, pri vyšších polohách.
Večer tiež dôkladnejšie preveril technicko-muzikantskú kondíciu Košických filharmonikov, ktorí podali špičkový výkon. Snažili sa do programu vložiť srdce i dodať ten správny viedenský operetný šarm. Aj keď spočiatku večera pôsobili Košickí filharmonici dojmom rezervovanosti alebo ostýchavosti pod stresom, aby sa to podarilo perfektne, na tisíc percent. Žiadaná miera spontánnosti a uvoľnenosti, ku ktorej už od začiatku program Otváracieho koncertu priam nabádal, sa predsa len po „rozohriatí“ dostavila. A to už v priebehu prvej časti večera. Z orchestra rezervovanosť vyšumela a dostavilo sa žiadané šibalstvo, uvoľnenosť a spontánnosť. Elegantné, šarmantné, noblesné, neraz melodicky opojné operetné šlágre vyvolali v radoch divákov búrlivé nadšenie. Celkovo môžeme povedať, že to bol naozaj vydarený štart do programu 69. ročníka!
Košická hudobná jar pokračuje atraktívnym programom
Program 69. ročníka pokračuje na rôznych miestach Košíc aj v ďalších dňoch a týždňoch. Počas nich zaznie deväť ďalších koncertov v znamení rozmanitosti čo do druhov a žánrov či historických štýlov. Festival ponúkne už 28. mája 2025 narodeninovú oslavu významnej slovenskej skladateľky Ľubice Čekovskej. V znamení oslavu bude ale aj koncert Estónskeho filharmonického zboru k 90. narodeninám skladateľa Arva Pärta v košickom Dóme sv. Alžbety, ktorý sa koná 29. mája 2025.
Košická hudobná jar prinesie aj poctu k výročiu Johanna Sebastiana Bacha. V priestoroch Synagógy zaznejú 4. júna 2025 slávne Goldbergove variácie v unikátnej transkripcii z dielne a v podaní súboru Nevermind. Multižánrové presahy ponúkne v posledný májový deň jedinečný hudobno-divadelný projekt Filip z dielne Divadla Jána Palárika v Trnave. 69. ročník ponúkne atraktívne zážitky v podaní domácich i zahraničných telies a sólistov. Spomeňme Filharmóniu Brno, Leonkoro Quartet či Percussions de Strasbourg alebo domáci orchester Štátnej filharmónie Košice.
INZERCIA
Opereta gala: Dom umenia Košice / 22. mája 2025
Účinkovali:
- Štátna filharmónia Košice
- Tomáš Brauner, dirigent
- Kateřina Kněžíková, soprán
- Adam Plachetka, basbarytón
Program:
- Johann Strauss ml.: Predohra z operety Netopier
- Carl Millöcker: Gasparone – Dunkelrote Rosen (Tmavočervené ruže)
- Franz Lehár: Veselá vdova – Vilja Lied
- Emmerich Kálmán: Grófka Marica – Grüss mir mein Wien (Pozdravuj moju Viedeň)
- Franz Lehár: Predohra z operety Zem úsmevov
- Franz Lehár: Zem úsmevov – Ich danke für die Huldigung (Ďakujem za priazeň)
- Johann Strauss ml.: Noc v Benátkach – Ach, wie so herrlich zu schau`n (Ach, aký nádherný pohľad)
- Carl Millöcker: Gasparone – Wie freu` ich mich Sie hier zu sehen… Hüten Sie sich (Ako sa len teším, že vás tu vidím… Dajte si pozor)
- Ferdinand Raimund: Hobellied
- Emmerich Kálmán: Čardášová princezná – Heia, heia, in den Bergen ist mein Heimatsland (Heja, heja, v horách je môj domov)
- Edmund Eysler: Brat Straubinger – Küssen ist keine Sünd (Bozky nie sú hriech)
- Franz Lehár: Veselá vdova – Predohra
- Franz Lehár: Giuditta – Meine Lippen, sie küssen so heiss (Moje pery bozkávajú tak vášnivo)
- Franz Lehár: Veselá vdova – Da geh` ich zu Maxim (Tak rád chodím k Maximovi)
- Johann Strauss ml.: Viedenská krv – Das eine kann ich nicht verzeih`n… Wiener Blut (To jediné ti neviem odpustiť… Viedenská krv)
Foto: Tibor Czitó, Silvia Mária Petrovitsová
Zdroj: ŠFK
*** Posledná aktualizácia: 2025-06-04 (teva) ***
Doplnený link na CD Operette Gala na Martinus.sk: 2026-01-14 (smp)
